darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: IV. Nevraživosť
„Snáď s ňou nemáš také isté plány. Chceš mi snáď nahovoriť, že sa ti páči ? Je taká nevinná. To ťa priťahuje, však ?“ keď sa pokúsil vstať, surovo ho zatlačil späť na zem. Slizolinčania okolo neho utvorili tesný kruh.
„NECHAJ HO, MALFOY,“ vyhŕkla Tifany. Nebola si istá či je to dobrý nápad, ale už sa nemohla dívať na to, ako ho trápia. Nezniesla by to. Vyliezla spoza rohu s prútikom pripraveným na útok. Nemala však dostatočné množstvo vedomostí, aby ho mohla použiť.
„Uväzniť,“ vykríkol Dan. Cítila ako sa jej podlomili nohy. Silné povrazy sa okolo nej bolestivo ovinuli. Ledva vládala dýchať. Pyžama sa jej na niekoľkých miestach roztrhla.
„Jedine ja mám právo rozhodovať čo sa tu bude diať. Nemala by si sa zaplietať zo spodinou. Náš Tomík skoro ani nie je čarodejník. Má otca muklovského pekára a mamu zradkyňu krvi. Nemyslím si, že je pre teba vhodný. Zabudni naňho. Ja ťa môžem naučiť oveľa zaujímavejšie veci. On nepatrí do Slizolinu. Je to len obyčajný slab…“ Dan nestihol dokončiť vetu. Zboku ho do chrbta zasiahla zvláštna červená žiara. Tifany pocítila silu zaklínadla, aj keď sa jej nedotklo. Slizolinčania primrzli na mieste ako sochy.
Kúzlo, ktoré ju spútalo sa samo zrušilo. Dan ležal na zemi, vystretý ako sviečka a nemohol sa ani pohnúť. Blacksabat mu poriadne poškriabal ruku. Nepáčilo sa mu, že zaútočil na jeho paničku.
„Ako si to urobil ?“ opýtala sa vystrašene. Zrejme sa musel dostať k svojmu prútiku, keď sa slizolinčania dívali na ňu. V jeho očiach zbadala čosi ako zvláštny zelený záblesk.
„Ja neviem. Občas sa mi to stáva,“ odvetil pokojne. Zastrčil si prútik späť do vrecka. Tackavo prešiel okolo znehybnených spolužiakov. Brucho ho potom údere poriadne zabolelo.
„Nezačínaj si so mnou, Malfoy, lebo to trpko oľutuješ. Moji rodičia ťa nemusia zaujímať…“ niečo mu pošepol do ucha. Podľa toho, ako sa Dan zatváril spoznala, že to nebolo nič príjemné.
„Tom Craft, čo sa to tu deje ?“ začuli tlmený hlas.
„Nič dôležité, pani profesorka.“
Šéfka Slizolinskej fakulty Denisa Nateová neveriacky prekročila začarovaných slizolinčanov. Kvôli tomu, že bola nesmierne vychudnutá všetci žiaci ju tajne prezývali Kostra. Dlhé striebristo- plavé vlasy vrhali zvláštne matné svetlo. Tifany veľmi pripomenula vílu z rozprávkovej knižky. Na jej tvári sa roztiahol nepekný úškrn. Prezerala si začarovaných, akoby to boli nejaké exponáty v múzeu.
Pohľadom sa zastavila na sporo odetej Tifany, ktorá si nervózne pritláčala zvyšky pyžamy k telu. Taký trapas hneď v prvú noc na internáte vôbec neočakávala. Profesorka Nateová si ju pochybovačne premeriavala. Očervenela ako paradajka. Nebola schopná dostať zo seba ani jediné slovo.
„Pani profesorka, ja…no skrátka…“ nevedela koľko jej toho môže prezradiť.
Malfoy by jej to určite poriadne vytmavil, keby sa ho odvážila z niečoho obviniť.
O týždeň…
Tifany ledva znášala opovržlivé pohľady chrabromilčanov. Po škole sa rýchlo šírila zvesť o nočných dobrodružstvách odohrávajúcich sa v slizolinskej klubovni.
Taška sa jej nespokojne hompáľala okolo pliec. Začínala uvažovať o tom, že prestúpi na inú školu. Cítila sa hrozne osamelá. Dievčatá jej závideli, že vzbudila Danov záujem. Bolo jej jasné, že medzi nimi si kamarátku nezíska. Sadla si na vratkú lavičku.
Blacksabat nežne zapriadol a vyskočil jej na kolená. Tušil, že Tifany potrebuje pocítiť aspoň náznak spolupatričnosti. Túžila schmatnúť triediaci klobúk a poriadne mu vynadať. Musel sa zmýliť. Salazar Slizolin by ju určite nepovažovať za vhodnú žiačku do svojej fakulty.
„Ahoj,“ začula známy hlas. Vôbec si nevšimla, že Tom sedel na tráve pri ružovom kríku. V rukách držal skicár a čosi si doňho vytrvalo čmáral. Vstal a ukázal jej veľmi peknú kresbu, ktorú pred malou chvíľou dokončil. Podarilo sa mu veľmi presne vystihnúť výraz jej tváre, aj postoj. Kreslený Blacksabat sa na obrázku poriadne naježil. Fascinovane sledovala ako sa jej kópia pohla a zamávala. S tej kresby priam vyžaroval život. Kreslený kocúr nahlas zamraučal.
„Ahoj, Tom. Je to fakt milé,“ konečne sa zmohla na slovo. Niečo také ešte nikdy nevidela.
„Som rád, že sa ti to páči. Ešte som nikomu neukazoval svoje obrázky, ale tentoraz som nemohol odolať. Maľovanie mám radšej ako mágiu. Pôvodne som chcel chodiť na umeleckú školu, ale mama ma prehovorila, aby som to vyskúšal…bolo to jej posledné želanie,“ po tvári mu prebehol zlovestný tieň. Mimovoľne sa striasol. Mama mu stále veľmi chýbala. Nevedel sa zmieriť z jej smrťou. Tom, prosím ťa, urob to pre mňa… Nebol to tak dávno čo s ňou hovoril. Nechápal, prečo to bolo pre ňu až také dôležité.
„Tak tu ste.“
Dan sa ležérne oprel o lavičku. Tom vyskočil, akoby ho niekto udrel. Namieril prútik rovno do jeho tváre. Nemienil čakať, kým mu zase niečo vyvedie.
„ZMIZNI, MALFOY,“ nazúrene odsekol Tom. Ruka s prútikom sa mu mierne zachvela. Blacksabat vydesene zaprskal. Tušil, že si s nimi neprišiel poklebetiť.
„Musíš zaplatiť za svoju trúfalosť. Naučíš sa ma rešpektovať. Sectumsempra,“ zreval Dan.