darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 14. kapitola V objatí
„Uhni, prišiel som za Temným pánom,“ ihneď ju uzemnil muž oblečený v habite. Zuby jej klapli na prázdno. Bol to Červochvost.
„Len poď kvietoček môj, ešššte možno jednu ssschytáššš a ja sssa najem….“
Červochvost nasledoval Nagini do jedinej izby, v ktorej plápolalo slabé svetlo.
„Ty ?“ Voldemort sa posadil. Prútik mal položený na kolenách, čakal len na zámienku, aby ho mohol použiť.
„Môj pane, nebolo ľahké vás nájsť…“ okamžite klesol na kolená.
„Ako si to zistil ?“
„Prečítal som si muklovské noviny, v poslednom čase bolo v tejto lokalite viac vrážd ako zvyčajne…a som si spomenul, že tu máte jeden starý dom.“
Voldemort ho drgol končekom prútika. Červochvost vystrašene zovrel okraje svojho habitu. Nejaké zaklínadlo ho poriadne popálilo.
„No dobre, povedal mi to Snape. Vraj ste ho chceli vidieť, ale on nemohol prísť. Mal menšie problémy s Dumbledorom kvôli nejakému incidentu, ale nič viac neviem.“
Začínalo mu dochádzať prečo ho tam Snape poslal. Zrejme sa chcel vyhnúť mučeniu a on to schytá za ňho.
„Všetci sú znepokojení, kvôli vášmu náhlemu odchodu a myslel som, že chcete vedieť čo sa stalo s…“
Srdcervúco vykríkol a začal sa zvíjať od bolesti. Neverbálny cruciatus ho zasiahol nepripraveného. Voldemort si vždy našiel zámienku na mučenie svojich služobníkov.
„Peter, keby si mal aspoň trochu rozumu nehovoril by si o nej. Tak veľmi by som jej chcel ublížiť, ale nemôžem…“
Pred očami sa mu zahmlievalo. Prial si, aby to prestalo.
Nagini sa rozhodla, že predsa len pôjde von. Jej pružné telo sa hladko kĺzalo po tráve. Okrem nedostatku stravy ju trápila aj iná vec. Voldemort zatlačil isté pocity, do jej vedomia. Kúsok jeho duše sa túžil vrátiť späť do tajného sídla a vidieť Helen. Byť s ňou, dotýkať sa jej. Práve túto časť odhodil preč mimo svojho tela. Zmrzačená duša v jeho vnútri ju túžila mučiť, trápiť a poslať do toho najtemnejšieho pekla.
Dotyk studeného vzduchu ju nemohol zbaviť podozrenia, že Voldemort robí chybu. Tie najtrýznivejšie pocity jednoducho odhodil a donútil ju prežívať ich. Nechcela, aby Helen trpela. Tušila, že JEHO hnev môže mať nedozierne následky. Videla mnoho obetí, ktoré bezmocne ostali ležať pri jeho nohách a už viac nevstali… Helen sa mohla stať ďalšou z nich… Zaplavila ju neskutočná bolesť, keď si na to pomyslela. Poznala osudy žien, s ktorými sa zaplietol. Ani jedna z nich to dosiaľ neprežila. Okrem Belly, ale ju nebrala do úvahy. Voldemort s ňou nechodil, len sa trochu zabával.
„Musssím niečo urobiť. Tentoraz je v hre aj dieťa…ale on sa musssí rozhodnúť sám…“
Nagini rýchlo zhltla pár mačiek, ktoré jej prišli do cesty. Potom zamierila k tajnému domu.
Poľahky prešla magickou bariérou a preplazila sa do Voldemortových komnát.
Helen ležala na posteli. Neustále sa otáčala, akoby si nevedela nájsť vhodnú polohu.
Nagini chvíľu váhala. Mienila dať Voldemortovi úder pod pás a to sa niekedy nevypláca. Chvíľu trvalo kým sa konečne rozhodla. Nebude to jednoduché a ak sa Voldemort rozhodne zbaviť sa jej, aspoň nebude trpieť vo väzení…
„Nevieššš zassspať ?“ zasyčala jej do ucha. Nežne sa jej omotala okolo tela. Robila to pomaly a opatrne, aby ju príliš nevystrašila.
Helen si najprv myslela, že ju chce zaškrtiť, presne tak ako to skúšala s Ginny Weasleyovou. Nebránila sa. Had už zašiel priďaleko a nemala po ruke nič s čím by ho zastavila. Možno by pomohlo nejaké kúzlo, ale stále sa nedokázala poriadne sústrediť.
Nagini to však nemala v úmysle. Spokojne zasyčala a oprela si hlavu o vankúš. Helen pochopila, že jej neprišla ublížiť. Počúvala tlmenú hadiu pieseň a viečka jej rýchlo klesli.
„Tak teraz sssa drž, maličká…“ Nagini nechala v sebe prevládnuť druhú časť duše. Vypustila všetky Voldemortove pocity…
Červochvost dostal ďalšiu krátku prestávku, aby sa mohol spamätať. Voldemort sa chystal opäť ho mučiť len tak pre radosť. Ruka s prútikom sa mu zatriasla, keď jeho myseľ zaplavili bolestné túžby. Nechtiac sa ocitol v Nagininej mysli.
Chvíľu mu trvalo kým sa zorientoval. Cítil nejaké telo. Vystrčil hlavu spod vankúša. Helen vyzerala tak bezbranne. Mohol jej kedykoľvek ublížiť. Istá časť jeho bytosti ľutovala, že nie je vo svojej koži.
„Nagini, ty potvora, čo si mi to urobila ?“
„Ďalšššia príležitosssť už nebude. Rozhodnite ssssa.“
Voldemort chcel vyliezť z jej mysle, ale Nagini ho tam tvrdohlavo zdržiavala.
„Okamžite to preruš.“
Nagini jej položila hlavu na brucho. Demonštratívne ukázala svoje jedovaté zuby.
„Ona nám dôveruje. Je celkom pokojná. Ja ju mám rada, naozaj sssa mi páči, ale ak chcete ukončím jej život jedným šmahom. Ani to nebude bolieť. Stačí keď sssa do nej trochu zahryznem…nebude vám to prekážať, ak vám nezáleží na nej ani na malom…Bude to dossstatočný tressst ? “
Vycerila tesáky a priblížila sa k jej krku. „Ale neurobím to ja, vy mi dáte povel.“