darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 15. kapitola Slzy hada
Helen sa v spánku trochu pomrvila. Nagini trochu povolila zovretie, aby sa náhodou neprebudila. Nebolo by dobré, keby zistila čo sa deje.
„Môj pane, ssste tu ?“
„Áno,“ tlmeným hlasom jej odpovedal Voldemort. Bolo jej jasné, že mu táto nezvyčajná poloha celkom vyhovuje.
Bol omámený túžbou. Nagini vedela, že má rád takéto hry…
„Kým ssssa rozhodnete mali by ssssme si položiť pár dôležitých otázok..“ Nagini opäť nebezpečne priložila hlavu k jej krku.
„Niet o čom hovoriť. Ona ma zradila. Nemôžem s ňou mať zľutovanie.“
Zlyhala. Bude to musieť urobiť. Neostávalo jej nič iné, len poslúchnuť. Pritisla sa bližšie k nej. Nechcela, aby začala v poslednej chvíli brániť. Bolo by to zbytočné a musela by ju uškrtiť. Ostré zuby sa dotkli krku. Z oka sa jej skotúľala slza, ktorá stiekla po haďom tele. Bude ju to bolieť viac ako Helen. Možno už nikdy nebude tou istou poslušnou Nagini, keď s ňou skončí…
„Počkaj.“
Nagini skrúšene zatvorila papuľu. Ak jej teraz prikáže, aby pokračovala nevydrží to. Roztrhne sa na dvoje.
„Ty plačeš ?“
Až teraz si uvedomila, že okrem tej jednej slzy začínajú na Helenin krk dopadať aj ďalšie. Celé more sĺz sa zlievalo dohromady. Nevedela si to vysvetliť. Nikdy predtým sa jej také niečo nestalo.
„Plačem, pán môj, kvôli vám aj kvôli sssebe. Pretože, ssste zbabelý a utekáte pred zodpovednosssťou…ja to viem, tie pocity, ktoré ssste mi zverili ma ničia. Viem, že vy nemôžete milovať ani ja niečo také nepoznám, ale to vásss neossspravedľňuje. Sssste taký istý ako vášššš otec.“
„Čo ? Nie, to nie je pravda.“
„Vzdávate sssa sssvojej manželky a dieťaťa. Opakujete ssstaré chyby…“
„Nie som taký ako on. Mýliš sa. Už som jej toho veľa prepáčil a to nemám vo zvyku…Neznesiem vo svojej blízkosti žiadneho zradcu…“ Voldemort nemohol odolať istému lákadlu, ktoré mu neprestajne dráždilo myseľ. Musí sa presvedčiť o jej zrade. To ho posunie vpred a už ho nezastavia ani hadie slzy. Prejsť do jej myšlienok cez zatvorené oči sa mu videlo pomerne lákavé. Nerobilo mu to žiaden problém. Nagini si vydýchla. Keď ju doteraz nezabil, možno vymyslí niečo iné.
Oči hada jasne zažiarili. Voldemort sa trochu potrápil, kým sa mu konečne podarilo dostať sa do jej spomienok. Tentoraz narazil na dosť silný odpor. Bol to akýsi obranný reflex, ktorý taktiež patril k vlastnostiam talizmanu alebo sa niečo iné postavilo proti nemu ?
Sal ostal v jej mysli naďalej na dôležitom poste. Spomienka na ňho bola dosť výrazná. Usúdil, že ho mala rada a jeho odchod pre ňu vôbec nebol ľahký. Nikde však nenachádzal pravé meno toho smrťožrúta. Všade videl len kocúra na gauči, v kúpeľni… Nenašiel ani stopu po kompromitujúcich spomienkach, ktoré by naznačovali, že jej predal nejaké informácie.
Helen sebou prudko mykla. Takéto vypočúvanie sa jej zjavne nepáčilo. Voldemort však pokračoval ďalej.
Prešiel do oveľa väčšej hĺbky a zamieril do spomienok, ktorý sa obával viac než smrti. Predtým, keď sa spojili svoje mysle, nezasahoval do jej spomienok, ani ich veľmi neskúmal. Vtedy na to nemal čas. Teraz si však musel vyjasniť isté pochybnosti.
Napĺňali ho jej najtajnejšie myšlienky. To čo bolo skryté v podvedomí sa pred ním náhle otvorilo. Ovanul ho pocit, ktorým opovrhoval. Vedel, že to nebude trvať dlho a nepatrí to jemu, ale zapôsobilo to na ňho. Spomenul si na to, ako mu Dumbledore povedal, že isté oblasti mágie pozná len veľmi málo. Až teraz pochopil význam jeho slov.
Keď mohol precítiť všetko čo patrilo k jej bytosti, spôsobilo mu to bolesť. Ona ho skutočne ľúbila, bojovala s tým hrozným pocitom, pretože nemala nádej, že ON k nej bude cítiť to isté.
Zachytil aj menšie náznaky hnevu a nenávisti, ale láska ich napriek tomu zatieňovala.
Na pár sekúnd mal možnosť vychutnať si ten pocit, aké je to niekoho milovať. Jeho pokrivená duša sa pri tom zmietala v strašných kŕčoch. Tá sila mu unikala pomedzi prsty. Tušil, že to dlho nevydrží. Vedel, že ten pocit čoskoro pominie. Nie je možné, aby v sebe niečo také udržal.
Presne ako očakával, zdieľanie sa prerušilo. Zachytil niečo oveľa zvláštnejšie. Bolo to dieťa. Na rozdiel od Helen, jeho syn vedel čo zamýšľa. Cítil blízkosť smrti a dával mu to patrične najavo.
Prečo si jeho otec želá, aby sa nenarodil ? Prečo nemá rád jeho matku ? Malý to vôbec nechápal. Ako každé dieťa túžil po láske svojich rodičov. Otcovo počínanie ho poburovalo. Ešte nedokázal logicky uvažovať, ale priam bytostne cítil, že had by mohol kedykoľvek zaútočiť…
„Nie, už sa nemusíš báť. Helen nie je zradkyňa a ty si môj syn…“