Noc temných II : 8. kapitola Trest

To nemôžeš vedieť dopredu…Ty si iná. Malé bude možno po tebe. Teraz si musíš dávať pozor na ostatných smrťožrútov. Hlavne na Bellu a Luciusa…mohli by ti poriadne skomplikovať život. Ona je pomstychtivá a jemu sa páčia hlavne tie ženy, ktoré ho nechcú…“
„Ty ich poznáš ?“
„Nemal by som ti to vravieť, ale je to pravda poznám ich. Bol som smrťožrút.“
Helen sa zakrútila hlava, veľa nechýbalo a spadla by na zem. Svoj pád zastavila pomocou mágie. Ostala nespokojne visieť vo vzduchu. Toto naozaj nečakala.
„Ale nie som tvoj nepriateľ…Temná pán a ja sme sa nerozišli v dobrom…“
„Spoznal by ťa keby zistil, že si tu ?“
„Nie, nespoznal. Vie len o tebe, pretože ste nejakým spôsobom prepojení, ale neviem čo by sa stalo keby ma zbadal…“
„Tá svadba ťa tak desí, lebo ho už nemiluješ ?“
Helen nedokázala odpovedať. Sama si nebola istá čo k nemu vlastne cíti. Niekedy ho nenávidela kvôli Milanovi, Lily a Jamesovi. Inokedy ho milovala, keď k nej bol nežný a chránil ju.
„Si zmätená, však ? Musím uznať, že je to dosť netypické vzhľadom na to, že hovoríme o Temnom pánovi. Ale ak ho máš naozaj rada nebude to pre teba až také strašné stáť po jeho boku. Čaká ho boj na život a na smrť a možno prehrá…“
„O čom to hovoríš ?“
„Mladý Harry Potter chce pomstiť smrť svojich rodičov a zničiť zlo, ktoré sa tu už príliš dlho rozpína. Vraj je vyvolený. Možno sa mu to aj podarí.“
„To nie je isté…okrem toho, aj keď zničí Voldemorta vždy je veľká pravdepodobnosť, že sa narodí niekto oveľa horší a mocnejší…Zlo a dobro sa točia vo večnom kolobehu. Za tie roky v knihe som už niečo zažila…Ja neviem čo by som si priala. Ak by som ti teraz povedala, že chcem, aby zomrel, klamala by som ti. Ale neželám si ani Harryho smrť…“
Vrhla vystrašený pohľad na temné znamenie, ktoré sa zapálilo.
„No vidíš, už má obavy či sa ti niečo nestalo…“
Helen pomaly zletela na zem. Pohladkala Sala po chrbte a pochybovačne poznamenala : „To určite.“



Prekvapilo ju keď zbadala všetkých smrťožrútov nastúpených v hale. Jedným z nich bol aj muž s dlhšími mastnými vlasmi a orlím nosom – Severus Snape. Ešte stále vyzeral trochu zmätene.
Voldemort stál uprostred kruhu. Helen zaujala svoje miesto medzi Bellou a Nottom.
„Chcem vám oznámiť niečo veľmi dôležité…Ja a Helen budeme mať svadbu, už čoskoro…“
„Môj pane, nehnevajte sa, ale Helen je…ako to povedať…skrátka je mukelka.“ Voldemort sa mykol, akoby ho Lucius udrel.
„Ako si prišiel k takémuto záveru ?“ vyštekol na ňho.
„Nepoužíva prútik,“ jednoducho odvetil Malfoy.
Vystúpila z kruhu. Malfoy urobil to isté.
„JA SOM POĎĽA TEBA MUKELKA…“
„ÁNO, si m…“ Lucius Malfoy nemohol dokončil vetu. Sivý plameň sa mu omotal okolo nôh a bolestivo ho zasiahol na tom najcitlivejšom mieste. Malfoy zvreskol a zúfalo sa snažil uniknúť z jej dosahu.
„Skús to ešte raz zopakovať …“
„Dosť…“
Plameň zmizol, tak rýchlo ako sa objavil.
„Nepoužívam prútik, lebo ho nepotrebujem. Čarujem myšlienkami. Ešte niekto má proti mne nejaké námietky ?“
V hale zavládlo hrobové ticho. Nikto sa neodvážil niečo jej vyčítať.
Trvalo ešte pár minút, až kým znovu prehovoril Voldemort : „Nikdy sa neopovažujte tvrdiť, niečo také absurdné. Ako vidíte Lucius už za svoju chybu zaplatil... Teraz sa vráťme k načatému rozhovoru…Svadba bude v úzkom kruhu…nechcem tam vidieť nikoho podozrivého…ak vy, alebo vaše rodiny niečo prezradia a náhodou sa všetko ocitne na prvých stránkach Denného proroka budem musieť prípadného zradcu vylúčiť zo svojich radov…lepšie povedané bez milosti zabiť, ak mám byť presný… A ty Severus, si tiež daj pozor, aby si sa nepreriekol pred Dumbledorom…“
„Bez obáv, môj pane. Nedozvie sa to,“ prisľúbil Snape.

Zpět na hlavní stranu blogu