darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
6. kapitola Osada 1. časť
22. srpen 2009 | 11.34 |
po dlhom čase pridávam prvú časť kapitoly k Jaskynnej bosorke...
"Neskôr ti pomôžem s tými knihami," ponúkol sa ochotne. Bol ešte stále trochu červený a roztrasený. Znepokojene sa díval, ako si pomaly zapla oblečenie. Sťažka dýchal a bol trochu otrasený. Nebol zvyknutý na niečo také. Reakcie vlastného tela ho prekvapili. Nikdy nepovažoval za dôležité získavať skúsenosti tohto druhu. Medzi čarodejníkmi existovali dohody o spojenectvách. Všetko prebiehalo, až po dôkladnom overovaní. Nezodpovední členovia ich druhu, často končievali veľmi zle. Povrávalo sa, že čarodejníci sú najzraniteľnejší práve vtedy, keď sa pokúšajú o bližší kontakt. Nikto z nich to radšej nechcel riskovať.
Diablova bylina zanechala stopu v krvi. Nim potrebovala elixír a on musel vychladnúť. Nadýchnuť sa a zabudnúť na určité miesta, ktoré ho začali dosť trápiť. Nikdy predtým si neuvedomil, že ho môže zaskočiť niečo také.
"Dobre," súhlasila spokojne. Až tak ju to nevyviedlo z miery. Nim sa očividne dobre bavila. Pohľadom skĺzla trochu nižšie. Devin sa cítil, akoby bol nahý. Habkal. Nedokázal so seba nič dostať. Pár minút okolo neho len chodila. Nič nevravela, len sa dívala. Privádzalo ho to do šialenstva. Jeho malý problém sa našťastie veľmi rýchlo vytratil.
Rukou prešiel po mieste, kde bola predtým Diablova pasca. Bolo takmer zbavené zlej moci, ale stále ešte citlivé na dotyk. Aj cez obväz cítila bolesť.
Devin cítil silu pulzujúcu jej telom. Bolo to veľmi zaujímavé, dotýkať sa niečoho takého. Takmer príťažlivé.
Prírodní čarodejníci im vždy vyčítali, že ich zaujíma len moc. Začínal chápať, že toto tvrdenie je zrejme postavené na presvedčivých dôkazoch. Rozhodne ho nezaujala Nim ako osoba, ale len to, že mala viac vrodeného talentu.
"Dosť," potichu povedala Nim. Odtiahla jeho ruku z toho miesta. Cítila, že sa na ňu pozerá len ako na nejakú vec plnú mágie. Nenásytnosť v tých zaujímavých očiach ju priam šokovala. Devin jej bol sympatický, chcela sa s ním zblížiť, ale nie takýmto spôsobom. Netušila, prečo sa vlastne odhodlala pobozkať ho. Mala pocit, akoby bola vedená len nejakým prvotným inštinktom. Ten mladík bol nebezpečný, aj bez moci. Vychádzalo to z neho. Tiahlo sa to celou jeho osobnosťou.
"Prepáč.
Naozaj som nemal v úmysle ťa uraziť," pomohol jej opäť si sadnúť ku knihám. Spoločne preriedili poriadne veľkú kopu.
Devin sa na ňu celý čas díval. Nedokázal prestať hľadať dôvod vďaka, ktorému bol taký očarený. Hneď na prvý pohľad bolo jasné, že Nim je typická prírodná čarodejnica. Obyčajná, nevýrazná študentka mágie. Nebyť tej moci, ani by si ju nevšimol. Taká bola pravda. Nemienil ju popierať.
Bol to dosť nevyužitý potenciál hlavne, keď dievča svoje schopnosti nedokázalo plne využiť. Neskôr ho naplno zamestnala omamná vôňa jedla, ktorá sa šírila z kuchyne. Jaskynná Bosorka sa vrátila k nim. Prišla svojich zverencov skontrolovať. V rukách držala kúsok pergamenu a batôžtek z jedlom.
"Odchádzame?" opýtala sa Nim.
"Áno, deti. Mám pre vás prácu. V Osade žije istá žena, ktorá mi chce zveriť svojho syna. Mal by sa stať ďalším študentom mágie. Vy dvaja ho pôjdete vyzdvihnúť. Potom sa zastavte v horárni. Potrebujem tu pár vecí urovnať. Bude lepšie, keď sa vzdialite, aby som mala dostatok času pohovoriť si s našimi ľuďmi," strčila Devinovi do rúk klasickú čarodejnícku palicu. Bol to už dávno zaužívaný symbol mágie a mohli ho používať len starší študenti. Hovorilo sa, že zvyšuje silu mága. Devin ju ochotne uchopil. Hneď sa cítil omnoho lepšie. Palica mala v sebe ešte starú energiu, ktorá ho trochu povzbudila.
"Nim, pre teba tu mám povraz. Pôjdete starým spôsobom. Na žiadne iné cestovanie nemáš dostatok síl," Jaskynná Bosorka sa akosi priveľmi ponáhľala. Vyzeralo to, akoby jej veľmi záležalo na ich skorom odchode. Podala dievčaťu hrubý kúsok povrazu, zakončený akousi čudnou striebornou ozdobou. Potom ich oboch vyprevadila von. Nemali ani čas sa najesť.
"Stará mama naozaj si v poriadku?" Devin sa ju márne pokúšal osloviť.
"Áno, nič mi nie je, ale vy dvaja musíte odísť," pre istotu mu schovala do vrecka ďalšie užitočné kúzlo.
"Tak dobre, ako si želáš," súhlasil Devin. Nemal z toho dobrý pocit, ale rozhodol sa radšej poslúchnuť. Pomocou povrazu ešte necestoval. Čarodejníci z jeho sveta to považovali za totálne barbarstvo a plytvanie magickými silami. Nič viac o tomto spôsobe cestovania sa však nedozvedel. Zaujímalo ho, či je to naozaj pravda.
Obrátil sa k Nim. Dievča natiahlo povraz. Strieborná ozdoba ostala voľne visieť vo vzduchu. Pomaly sa zväčšovala, až kým nenadobudla tvar živého a dospelého koňa. Bol biely a pôsobil celkom prirodzene ako obyčajné zviera. Len stále natiahnutý povraz pripomínal, že to nie je žiadna živá bytosť.
Nim sa naňho pokojne posadila. Devin neochotne vysadol tiež, ale poriadne sa pritom natrápil. Každý pohyb magického zvieraťa v ňom vyvolával nepokoj.