darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II:18. kapitola Skôr než odídeš
12. listopad 2006 | 14.20 |
„Kde si bola tak dlho ?“ zavrčal Voldemort. Vždy keď Helen niekam odišla celkom sama začal ju podozrievať.
„Musela som sa trochu prejsť. Už som príliš dlho zavretá…Sagria mi sľúbila, že sa na chvíľu postará a Roba…“
Cítila ako jej bolestne zovrel ruku. „Bez môjho dovolenia nesmieš nikam chodiť. Veľa nechýbalo a bola by odhalená totožnosť nášho syna…s tou babou si to tiež vybavím…pár dávok intenzívnej bolesti jej nezaškodí.“
Voldemortov pohľad neveštil nič dobré. V očiach sa mu rozhoreli vražedné plamienky. Vždy keď bol v takomto stave bolo lepšie ustúpiť a neodporovať mu. Helen mala na jazyku samé britké odpovede o obmedzovaní osobnej slobody, preto radšej mlčala. Namiesto toho ho objala. Vychutnávala si jeho blízkosť…
„Páči sa mi to, ale nič to nezmení na tom, že …“ Pre istotu ho nenechala dohovoriť. Pobozkala ho, skôr než stihol niečo urobiť.
Príval ďalších bozkov zastavil detský plač. Helen sa šla pozrieť na malého.
Trvalo dosť dlho kým spokojne zaspal v jej náručí.
„Nemusíš sa báť…vždy budeme spolu. Nech sa stane čokoľvek.“
„Musela som sa trochu prejsť. Už som príliš dlho zavretá…Sagria mi sľúbila, že sa na chvíľu postará a Roba…“
Cítila ako jej bolestne zovrel ruku. „Bez môjho dovolenia nesmieš nikam chodiť. Veľa nechýbalo a bola by odhalená totožnosť nášho syna…s tou babou si to tiež vybavím…pár dávok intenzívnej bolesti jej nezaškodí.“
Voldemortov pohľad neveštil nič dobré. V očiach sa mu rozhoreli vražedné plamienky. Vždy keď bol v takomto stave bolo lepšie ustúpiť a neodporovať mu. Helen mala na jazyku samé britké odpovede o obmedzovaní osobnej slobody, preto radšej mlčala. Namiesto toho ho objala. Vychutnávala si jeho blízkosť…
„Páči sa mi to, ale nič to nezmení na tom, že …“ Pre istotu ho nenechala dohovoriť. Pobozkala ho, skôr než stihol niečo urobiť.
Príval ďalších bozkov zastavil detský plač. Helen sa šla pozrieť na malého.
Trvalo dosť dlho kým spokojne zaspal v jej náručí.
„Nemusíš sa báť…vždy budeme spolu. Nech sa stane čokoľvek.“