darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných II: 19. kapitola Rodinná pohoda
„Ty si nás dostal do poriadnych problémov,“ neustále frflala Sagria. Ešte stále ju bolelo telo, od cruciatu, ktorý jej Voldemort uštedril.
Rob sa na ňu previnilo usmial.
„Keby tvoj úžasný otecko prišiel na to čo Helen robila asi by nás obe dorazil.“
„Nemala som ti nič hovoriť. Vidím ako sa na teba dá spoľahnúť,“ pokarhala ju.
„On nás predsa neprezradí, je príliš malý.“
„On nie, ale čo keď niekto začuje...“ Helen podišla k Sagrii a prešla jej rukou po rozboľavenom pleci. Magická energia ihneď zaúčinkovala.
„Ďakujem ti. Na niektoré miesta si už nedosiahnem. A teraz by si mi mohla konečne povedať, kto bol ten chlap ?“
Helen prevrátila očami. „Ty s tým neprestaneš. Už som ti hovorila, že to bol lekár. Musela som sa nejako dostať na psychiatriu za svojou niekdajšou kamoškou.“
„V tom ti s radosťou pomôže aj Temný pán.“
„Veľmi vtipné. A ty si prečo nebola s malým ? Veď si mi to sľúbila.“
Sagria sa začervenala. „Nuž, ja som si odskočila a…“
Sagria bola hrozne nervózna. Obávala sa, že Temný pán príde na to, že Helen odišla. Musela si dať niečo na upokojenie. Po pár pohárikoch ďatelinového piva sa jej mierne začkalo a začínala vidieť dvojmo. Alkohol jej vždy veľmi rýchlo stúpol do hlavy.
„Hik, kam som to mala vlastne ísť ? Hik, do izby, hik myslím.“
Stlačila kľučku a vošla dnu. Nebola si istá či je na správnom mieste.
„Hik, kde je kolíska ?“
Na zemi sa povaľovali nevypraté habity, rôzne druhy ponožiek a zvyšky jedla. Namiesto kolísky zbadala pomerne úzku posteľ.
„Tak tu som určite nemala byť.“
Zbadala dvoch Červochvostov s osuškou obkrútenou okolo hrudníka.
„Vypadnite, vy nadržaná ježibaba,“ vrieskal na ňu.
„Vy dvaja mi nebudete hovoriť čo mám robiť.“
„Dvaja ? Netárajte, veď som tu sám. A vy zmiznite, lebo sa budem na vás sťažovať.“
„Hik, ako myslíš, ale najprv sa zahráme na naháňačku.“ Niekoľkokrát obehli posteľ. Sagria sa občas poriadne udrela.
„Počkajte, keď nájdem prútik, niečo zažijete. “ dychčal Červochvost.
„S tým počítam.“ Starú ženu nahradila krásna mladá blondínka…
„Ty si mu vsugerovala, že vyzeráš tak ako predtým ?“ Helen neverila vlastným ušiam.
„Čo som mala robiť, keď sa tváril tak zdesene. Jednoducho som mu to uľahčila,“ zasnene si priložila ruku k ústam.
„Tuším treba prebaliť malého. Kam si položila púder ? Sagria, hovorím s tebou…“
„Hneď to bude, accio púder !“ Otvorená fľaštička vletela do jej ruky. Sagria zakašľala. Potkla sa o plyšového medvedíka, ktorý ležal na zemi…Obsah fľaštičky si vyliala na hlavu.
„Biely mejkap ti pristane…“
„Zaujímalo by ma či náššš malý rozumie Parssselčine…“ Nagini sa už pár dní zaoberala touto myšlienkou.
Veľmi ju mrzelo, že musela zájsť až tak ďaleko a ohrozovať ich. Chcela sa s ním skamarátiť..
Rob k nej vystrel rúčky. Drobnými prstami sa zachytil hadieho tela. Nagini to pochopila ako pozvanie. Vyliezla do kolísky. Ešte nikdy nebola tak blízko malého dieťaťa… Zdal sa jej taký krehký a maličký, až sa obávala, že mu môže nechtiac ublížiť. Jemná detská vôňa jej stúpala do hlavy.
„Rozumieššš mi, všššak ?“ neočakávala, že jej odpovie, skôr sa spoliehala na nejaký náznak porozumenia v jeho očiach.
Červené oči zažiarili jasnejšie. Chcel, aby pokračovala. Tá reč sa mu veľmi páčila. Znela ako uspávanka…
„Nebuď smutný, môj maličký….Nagini je sss tebou…sssi môj poklad… “
Vycítila prítomnosť svojho pána. Dvere sa pomaly otvorili. Gumená hračka na podlahe silno zapískala, keď ňu nechtiac šliapol.
„Mohol som si myslieť, že si tu. Už ťa dosť dlho hľadám.“
„Pane nehnevajte sssa. Trochu sssom sssa zdržala…Máte pre mňa nejakú úlohu ?“
„Draco Malfoy neprijal práve najlepšie moje pamäťové kúzla. Len veľmi ťažko som ho presvedčil, že nemám syna. Nateraz ho nechám žiť, potrebujem ho kvôli istej záležitosti…. Bol z toho úplne popletený. Ešte stále je tu zavretý v izbe. Chcem, aby si naňho dohliadla. Keď sa preberie daj mi vedieť, musím mu ešte raz upraviť pamäť…Sagria ho má na starosti, ale vieš ako sa dá tej babe veriť…“
„Vykonám, pane..“
Nagini sa vybrala splniť jeho príkazy. „A môžem ho trochu possstrašššiť ?“
„Nie, nech sa upokojí. Ešte ho budem potrebovať.“
„Mimochodom, nebuďte až taký chladný a trochu sssa pozabávajte s malým, myslím, že by to chcel.“
Voldemort len veľmi nerád niekoho poslúchal, ale tentoraz mala Nagini pravdu. Čo sa môže stať, keď ho na chvíľu vezme do náručia ? Nikto to predsa neuvidí…