Vypněte prosím blokování reklamy (reklamu už neblokuji), děkujeme.
Video návod zde: https://www.youtube.com/watch?v=GJScSjPyMb4
Takmer som sa cítil previnilo. Bolo mi to vážne ľúto. Naši tiež mali krízu.
Viem, aký je to pocit. Nejaký čas som si skutočne myslel, že aspoň jedného z nich stratím.
Počul som, ako Jered ťahá po chodbe to svoje autíčko.
"Daj to sem!" zaznel ďalší hlas.
"Nedám ani náhodou!"
Vstal som.
"Chlapci, čo to sakra robíte?" vyletelo zo mňa.
"On povedal sakra?" zopakoval po mne Tyler.
"Nie, to nie," zamumlal som. Hádam to nezistí mama.
"Sakra," opakoval aj naďalej spokojne Tyler.
Jered sa na mňa díval takmer vyčítavo.
"Tak dobre, to by stačilo," jemne som sa k nemu sklonil. "Dáš si cukrík?"
"Nie, nechcem cukrík," odvrkol.
Bolo mi jasné, že to povie mame. Povzdychol som si.
"Chalani, nechcete začať s tou stavbou domčeka?" nadhodil som.
Obaja hneď spozorneli.
"Áno, chceme, chceme," tešil sa Jered.
Otec im sľúbil domček, no nemal čas to dokončiť.
Tak sa do toho pustím ja.
Viem, že to nie je celkom moja parketa, ale zvládnem to.
Vyšli sme spolu do záhrady. Pripravil som si náradie a rozbalil jednotlivé časti.
Pripravil som si náradie a rozbalil jednotlivé časti.
Návod bol dosť ťažký, no prečo by som to nemal dať?
"Najprv nájdeme začiatok, chalani," povedal som trochu neisto.
"Hej, ale kde?" zaujímal sa Jered.
"Niekde tam," odvetil som neisto.
Tyler sa opatrne poobzeral. "Asi toto," odvetil hrdo.
Trvalo to dosť dlho, no pomaly sa mi podarilo postaviť základ.
Snažil som sa všetko dobre utiahnuť, keď som sa už do toho pustil.
Chlapci poskakovali okolo mňa. Úplne zabudli na predchádzajúcu hádku.
A ja som sa tak trochu cítil ako ich hrdina.
Bol to celkom príjemný pocit, sledovať, ako okolo mňa skáču. Skutočne som sa snažil ich nesklamať. Na žiadnej možnej úrovni.
Viem, že hovorím, že sú hluční a hádaví. Rozhodne by sa mohli krotiť, ale...
Cítil som sa skvele. Úžasne. Len preto, že som tu. A to už niečo znamená.
X
Šiel som k vode. Len tak.
Dal som si na zem rohožku a sedel som na pláži.
Slnko žiarilo tak jasne.
Natrel som sa opaľovacím krémom a ľahol si.
Konečne pokoj a pohoda.
Naša pláž je fakt úžasná.
Stačí len zavrieť oči a počúvať zvuk mora.
Napol som sa vznášal v príjemných predstavách, keď som začul akýsi hlas.
"Idem k vode, vy si pokojne sadnite."
Cam? prešlo mi hlavou.
No ešte som sa nechcel z toho príjemného opojenia prebudiť.
Rozhodol som sa zatiaľ si ho nevšímať. Je to verejná pláž, tak čo.
Zavrel som oči znovu a nechal som sa unášať príjemnými pocitmi. Len tak si ležať a na nič nemyslieť, bolo tak opojné.
Neviem, ako dlho som sa len vznášal na vlnách ticha, kým som znovu nezačul jeho hlas.
"No tak to nemyslíte vážne."
Povzdychol som si. No zrejme až príliš nahlas.
"Ahoj, Alex," počul som zrazu jeho hlas.
Prudšie som sa posadil.
Díval sa na mňa tými svojimi chladnými očami.
Sakra. Sakra. Sakra.
V škole sme sa často spolu naháňali. Tak som už vedel, čo znamená ten jeho pohľad.
"Daj mi pokoj... dobre."
Premeral si ma ďalším chladným pohľadom.
"Ale veď hej, neboj sa."
A ja som vedel, že som v kaši.
"Dnes je pekný deň, všakže?" dodal obozretne.
Iste, bol by pekný, keby...
"Idem trochu do vody, prepáč," vyhrkol som a zamieril k moru.
Tak to bolo najlepšie. Ak sa tam niečo stane, bude to len horšie.
Voda bola trochu studená. No podarilo sa mi preplávať pár dĺžok. Potom som chvíľu stál. Tak dlho, až kým som si neuvedomil, že znovu nie som sám.
Cam tam bol tiež. Blízko útesov.
"Sakra, čo chceš?" vyletelo zo mňa.
Viem, že som možno na prvý pohľad reagoval prehnane, ale s ním to nikdy nie je len o small talku.
"Ale nič také. Neboj sa."
Zrazu stál až príliš blízko.
Jedna z vĺn okolo nás prešla. Trochu sme sa stratili.
No potom som znovu cítil, ako sa priblížil.
"Daj mi pokoj!" zopakoval som márne.
Nezbavím sa ho ani vo vode. To snáď nie je možné.
Akoby nestačilo to, čo robí v škole.
Zrazu som bol až príliš blízko.
Vyšiel som von z vody. Mal som toho dosť.
Idem radšej domov. Toto fakt nebudem znášať.
Cam vyšiel z vody o niečo neskôr.
V jeho pohľade rozhodne nebolo nič dobré.
A znovu mieril ku mne.
Nechcem sa zbytočne zaplietať do nejakých bitiek alebo konfliktov. Neviem, prečo je vždy taký. Vždy sa tvári akoby nič a potom... Je to nekonečný kolobeh.
Šiel som ďalej po ceste cez most. Prešiel som ho pomerne rýchlo, no keď som bol dolu, znovu ma dobehol. Vytrhol mi z rúk veci.
"Hej, ty idiot," vyletelo zo mňa. Tentoraz som sa už fakt naštval.
Odstrčil ma a ja som spadol. Rovno na trávu a mierne ostré kamene.
"Debil," nadával som mu ďalej, aj keď som vedel, že mi to neprejde.
Rozhádzal moje veci.
To som už nevydržal a odsotil som aj ja jeho, ale poriadne.
Prekvapilo ho to. Zrazu ostal zarazene stáť.
Snáď som mu neublížil alebo čo.
Len pre istotu som sa k nemu dostal bližšie.
"Zranil si sa alebo čo?" pýtal som sa ho.
No on neodpovedal.
Sakra, zas som sa nechal vyprovokovať. Ako malý chlapec.
"Nie, je mi dobre," odvetil stroho.
A ešte viac rozhádzal moje veci.
To ma už fakt dožral.
Schmatol som ho, no on ma znovu odsotil.