Draco sa ocitol v tmavej uličke. Chladný nočný vzduch ho prebral z omámenia. Nevidel ani na krok a keď vytiahol prútik uvedomil si, že sa nedá použiť.
„Kde to som ?“
Odpoveďou mu bol len tichý ston. Začul tlmené zašuchotanie nejakej látky. Keď sa obzrel za seba zbadal pri múriku nejakú štíhlu postavu. Zo všetkých síl sa snažila postaviť.
„Kto ste ?“ vyštekol na ňu. Podľa všetkého to bolo pomerne mladé dievča. Do tváre jej však nevidel. Draco, spamätaj sa veď je to len nejaká humusáčka. Pristúpil celkom blízko k nej. Zacítil sladkastú príchuť krvi.
„Počuj ty, môžeš mi povedať ako som sa sem dostal ?“ Keď videl, že mu nemieni nič povedať chcel sa jej dotknúť. Jeho ruka prešla jej telom, akoby bola duch alebo…
Videl ako čudne chodí, zdalo sa mu, že kríva.. Ledva sa vliekla.
„Domov, pane Bože, pomôž mi dostať sa domov…“
Z vrecka jej vypadol balíček kariet. Draco ho zdvihol, len preto, aby mal niečo v ruke. Prekvapilo ho, že sa to dalo. Bol zaprášený a špinavý, akoby tam ležal celé roky…obrázky na kartách celkom vybledli.
Každý krok jej spôsoboval obrovské problémy. Neostávalo mu nič iné, len ísť za ňou.
„Prečo, prečo ma tak nenávidí,“ zakričala do nočného ticha… Draco zazrel na chodníku krvavú stopu.
„Môžem ti nejako pomôcť ?“ zas nedostal žiadnu odpoveď.
„Ale veď foter mi predsa hovoril o tom, že sa dá opäť prežívať staré spomienky. Ja som teraz asi v hlave Veď- Viete- Koho a toto je jeho spomienka. To som nemal, určite ma zabije,“ rukou si nervózne prehrabol vlasy.
„Zabije ma,“ zopakovalo dievča, akoby ho mohlo počuť. Bolo viac než isté, že nech už smeruje kamkoľvek určite tú cestu nevydrží.
„Pomóc, prosím, pomôžte mi !“ Zúfalo kričala.
„Pomohol by som ti aj keď si humusáčka, ale už to nejde srdiečko, toto sa už raz stalo. “
Dievča sa zvalilo na lavičku. Krvavá stopa, ktorá sa za ňou tiahla bola oveľa viditeľnejšia. Pouličná lampa osvetlila jej postavu. Dlhé tmavé vlasy mala celé zlepené a naježené. Na chvíľu mu pripomenula slávneho Pottera. Mejkap je na tváry vytváral hrozivé rozmazané čiary. Tričko aj nohavice boli celé od krvi.
Zbadal, že na balíčku kariet je niečo napísané.
„Barbara Barkleyová zvaná Trish, magická vykladačka kariet všetkého druhu,“ prečítal nahlas.
„Asi to bude taký typ ako profesorka Trelawneyová…tak to sa vážne mám na čo tešiť.“
Trish si zúfalo vyhrnula tričko. Draco zazrel škaredú, otvorenú ranu. Trochu ustúpil, aby sa nemusel dívať na dlhý rez smerujúci cez jej ploché brucho. Bolo to obludné…
„Ben, kde si …o chvíľu budeme spolu…už to dlho nevydržím…nedostanem sa tam…prídeš za mnou…vezmeš ma za ruku, ale on ma tu nenájde len tak bezmocne ležať. Neurobím mu takú veľkú láskavosť..“ Voľky- nevoľky musel obdivovať jej odhodlanie. Nevedel či by dokázal vstať a ísť ďalej, keby bol na jej mieste.
Zliezla z lavičky. Urobila to v poslednej chvíli, pretože len čo dopadla na zem celá lavička sa rozpadla. Draco uskočil pred zeleným svetlom, ktoré vyšlo z prútika…
„Je mi ľúto, že som netrafil.“
„Zmizni, daj mi pokoj…Tom,“ zaúpela nešťastne.
Zazrel mladého chalana oblečeného v čiernom habite… Za iných okolností by bol celkom pekný, keby sa mu na tváry neodrážal zlovestný úškľabok… Trochu zmrzačil jeho jemné črty. Silné svetlo zdôrazňovalo jeho bledú pokožku…Odstúpil od lampy a pobavene si ju premeriaval. „Toto je mladý Veď-Vieš-Kto ? On bol taký príťažlivý a desivý zároveň ?
„Tu nemôžeme ostať. Mohli by sme pokojne pokračovať…“
Trish pokrútila hlavou. „Ty si…“ vypustila zo seba celý súbor muklovských nadávok.
Draco niektorým z nich ani poriadne nerozumel. Tie najzaujímavejšie si pár krát v duchu zopakoval… Potter bude rád, keď mi niektoré z nich v zápale boja pošepkám do uška. Možno mi lepšie objasní aj ich význam…pokiaľ to prežijem..
Trish to „srdcervúce vyznanie“ tak zmohlo, až sa rozkašľala...
Obraz sa začínal rozmazávať. Draco zacítil sa ho niečo snaží vrátiť späť… Tlak však zrazu povolil…
„To krvácanie je príliš silné. Nedokážeš sa dostať domov. Môžem ti pomôcť…“
„ČOŽE,“ Trish a Draco to vyslovili naraz.
„Nie som obyčajný človek, to si už hádam pochopila…Už sa nemáš kam vrátiť…tvoji rodičia sú…“
„NIE !“
„Áno, presne tak a je to len tvoja vina. Mala si vidieť chudáka Marka, ako ma prosil na kolenách, celý sa triasol…A tvoja drahá mater Jane, plakala ako malé decko, keď som ju mučil…obaja ma prosili, aby som nezabíjal ich milovanú dcérenku. Aké dojímavé, nemyslíš ? “
„Si chorý !“
„Tak čo, dovolíš mi, aby som ti pomohol alebo tu mám len tak ticho stáť a dívať sa ako umieraš ? Rád by som splnil ich posledné želanie…“
„NEOPOVÁŽ SA MA ANI DOTKNÚŤ…NEZNESIEM TO.“
„Ako myslíš. Poviem ti aj niečo o tvojom milovanom Benovi… vravel, že mi ťa nechá, keď ho nezabijem…“
„KLAMEŠ..“
„Nie, ty si ho nepoznala, ale ja áno. Viackrát ho do sirotinca vrátili kvôli milostným pletkám s niektorými členmi adoptívnych rodín…Ben je rodený herec, kľudne by zahral aj takú scénu, že ho tam zneužívali…nebola si jediná, s ktorou si začal takýmto spôsobom. Vždy keď sa vrátil rozprával svoje príhody ostatným zverencom…mala si ho počuť, keď vravel ako si raz večer vošla do jeho izby a chcela si…“
„Dosť, už prestaň…“
V ruke sa jej zaleskol nôž. Ešte stále bol celý od krvi.
„Ešte sme neskončili,“ zvolala. Nôž zrazu preťal vzduch, letel smerom k Voldemortovi.
Draco videl ako mu preťal rukáv a trochu ho škrabol, ale nebolo to nič váždne.
„ AVADA KEDAVRA ! “ Tentoraz sa zelené svetlo dotklo jej tela.
Draco si oprel hlavu o stenu. Príšerne ho rozbolelo celé telo. Vrah a jeho obeť sa mi vytratili z očí. Bol naspäť v miestnosti so súčastným Voldemortom.
„Ja som nechcel špehovať,“ vyjachtal zmätene.
Voldemort sa k nemu zúrivo obrátil.
„Nastal trochu väčší skok ako som predpokladal, ale keď sme s tým už začali musím ti niečo vysvetliť. Trish nebola čarodejnica, ale mala veštecké schopnosti. Každá z jej veštieb sa naplnila…Chcel som poznať svoj osud…“
„Tú ranu ste jej urobili vy ?“
„Nie, to si spravila sama.“
„A úrady, neprišli na to ?“
„Vraha nikdy nechytili. Humusáci to dokonca klasifikovali ako samovraždu.“
„Aspoň si na vlastnej koži pocítil, že so mnou sa neradno zahrávať. Vyžadujem poslušnosť a úctu. A ty nahradíš svojho otca. Urobíš pre mňa všetko ?“
„Áno, môj pane.“
„Chcem, aby si zabil Albusa Dumbledora. Je mi jedno, akým spôsobom to zariadiš, ale želám si, aby ten starý prestal otravovať…“
„Urobím to,“
Draco vysilene klesol na zem. Celý sa roztriasol.
„Takto nemôžeš odísť, všetci by si všimli, že s tebou niečo nie je v poriadku. Počkaj tu…“
Voldemort prešiel do detskej izby.
„Kde je Helen ?“
„Nuž, ona šla…“ vyjachtala Sagria.