Zviera v mojom vnútri
„Draco, preber sa,“ nejaký hlas ho vytrhol z letargie. Prežíval najhoršie okamihy svojho života. Bella mučila jeho matku a urážala ju.
Nútila ho, aby sa na to díval. Dozvedel sa, že celú pravdu, ale to mu vôbec neprekážalo. Potom ho oslepila pomocou nejakého zaklínadla. Oči ho hrozne štípali. Neubránil sa ani slzám. Bolo to ponižujúce a hrozne sa hanbil. Bella si to však vychutnávala.
„Nie, nechajte ma,“ prudko sa mykal, keď ostré pazúry pretrhli povrazy, ktoré ho väznili. Hrozne sa bál, že mu opäť budú ubližovať.
„Neboj sa, braček. Všetko bude v poriadku,“ pošepol mu do ucha Mark. Začínal však pociťovať dosť veľký nepokoj. Tušil, že smrťožrúti sa čoskoro vrátia.
Draco sa mu s posledných síl zvalil do náručia. Nevládal viac vzdorovať. Z hrdla sa mu vydral nezrozumiteľný pazvuk.
„Poriadne sa ma chyť, vo vlčej podobe budem rýchlejší. Odnesiem ťa do nemocnice,“ jemne si ho vyložil na chrbát. Pustil sa do rýchleho behu. Za chrtom mu svišťali zaklínadlá. Zelené svetlo sa odrazilo od kandelábra a zostrelilo nejakého holuba rovno zo strechy.
„Ublížili mame…nemohol som jej pomôcť. Nechcem ísť do nemocnice. Bellatrix je šialená, musíme ich nájsť,“ zašepkal Draco.
„Ponížil si celú našu rodinu. Ako si mohol vymeniť moju krásnu sestru za túto humusáčku,“ chytila Timeu za vlasy a pritisla ju k stene. Vôbec sa nebránila. Zdalo sa, že nič necíti. Temný pán jej nechal voľné pole. Bola to jej pomsta, preto si ju mohla naplno vychutnať. Premiestnil sa spolu so svojimi kumpánmi.
„BELLA, NIE,“ chabo vykríkol Lucius. Nechcel, aby ju viac trápila. Nemohol to zniesť. Už niekoľko dní sa skrývali na rôznych miestach.
Vďačne sa zahľadel na okrúhli mesiac, ktorý vychádzal spod oblakov. Pocítil mrazivé šteklenie na chrbte. Jeho tvár sa pretiahla do zlovestného vlčieho úškľabku. V tom istom okamihu sa aj Timea zmenila na rozbesnenú šelmu. Bella šokovane vykríkla, keď ju silná vlčia končatina tvrdo udrela do hlavy. Reťaz povolila. Lucius bol voľný.
„Musíš niečo zjesť,“ Lucius jej starostlivo priložil k ústam lyžičku. Už niekoľko dní sa skrývali na rôznych miestach…
Timea tvrdohlavo odmietala jedlo. Vždy keď sa jej pokúsil niečo dať, zhodila to na zem a začala hrozne vystrájať. Vedel, že to už takto ďalej nejde. Mimovoľne sa natiahol za prútikom.
Schúlila sa do klbka a celá sa roztriasla. Rukami si zúfalo chránila hlavu.
„Nič sa ti nestane, láska moja,“ ukľudňujúco zašepkal Lucius. Jemne ju pohladil po vlasoch a odtiahol jej ruky od tváre.
„Ja nie som vrahyňa,“ vykríkla Timea. Pred očami jej prebehli hrozivé spomienky. Bella v nej prebudila krvilačné zviera. Celkom ju dohrýzla. Nedokázala sa ovládnuť.
„Nie, ty za nič nemôžeš,“ Luciusovi od radosti poskočilo srdce. Konečne niečo povedala. Objal ju. Prudko mu zadrapila nechty do chrbta a snažila sa od neho odtiahnuť. Od pasivity prešla k agresívnym reakciám, ktoré sa stupňovali hlavne vtedy, keď sa k nej niekto priblížil. Nevadilo mu to.
Radšej nech vystrája, akoby mala ticho sedieť. Potešil ho, každý jej pohyb. Trápilo ho však, kde sú deti. Dúfal, že ich Voldemort nechytil. Nemal žiadnu možnosť sa s nimi spojiť. Spoliehal sa na to, že Mark a Draco spoja svoje sily a nejako to zvládnu.
„Ja som nechcela, nechcela som…“ ďalej bľabotala Timea.
„Imperio,“ šepol Lucius. Jemne sa od nej otiahol. V myšlienkach jej prikázal, aby začala jesť.
Timea váhavo vzala do ruky lyžičku a ponorila ju do riedkej polievky. Ruka sa jej poriadne triasla, keď si ju prikladala k ústam. O vlkolakoch bolo známe, že bolesť je ich matkou. Boli zvyknutí na všelijaké možné fyzické komplikácie.
Neodvážil sa hlbšie skúmať jej myseľ, aby náhodou niečo nepokazil. Existovala istá možnosť, že sa opäť preberie do reality. Keď zjedla úplne všetko, zrušil imperius.
„Teraz si trochu pospi, čaká nás ešte dlhá cesta. Nemôžeme tu ostať…“
Timea zazrela kúsok temného znamenia, vytŕčajúceho spod dokrkvaného rukáva. Spomenula si na desivé postavy, ktoré ju obklopovali. Bella ju nechala dosť dlho v spoločnosti svojich smrťožrútskych „kamarátov“. Smiali sa z nej, jeden z nich ju sotil na zem…Uzatvorili okolo nej hrozivý kruh plný bolesti a zármutku. Lucius to všetko videl. Precítil tie hrozné muky.
„JE TO TVOJA VINA, JE TO TVOJA VINA…ZMIZNI, NEDOTÝKAJ SA MA, NIE. SI JEDNÝM Z NICH,“ metala sa ako rozzúrené divé zviera. Bola schopná ublížiť aj sama sebe, ak by ju nezastavil. Lucius rýchlo použil omračovacie zaklínadlo. Jej ruky klesli a viečka sa šokovane zavreli.
„Máš pravdu. Ja jediný som vinný. Sám som sa zúčastňoval na podobných zábavkách. Celé roky som sa verne plazil pri nohých Temného pána. Zabíjal som ľudí, na ktorých ukázal prstom. To však skončilo. Urobím čokoľvek, aby si zabudla na tie strašné chvíle,“ v očiach sa mu varovne zablýskalo. Oddane sa k nej pritúlil.