Timea prudko potriasla hlavou. Počula pravidelný tlkot Luciusovho srdca. Bol veľmi unavený, preto rýchlo podľahol spánku. Musel si aspoň na chvíľu poriadne oddýchnuť…
Nepôsobil ako ten pyšný muž, ktorý vždy všetkých komandoval. Svetlé vlasy mal poriadne zlepené a neupravené. Roztrhaný čierny habit na ňom visel ako čierna handra. V spánku mu občas ruka nevedomky stisla prútik. Zazrela celú škálu rôznych škrabancov pretínajúcich takmer celé telo.
Prstami opatrne prešla po temnom znamení. Sledovala tú hrozivú značku, ktorá ho navždy pútala k Temnému pánovi. Zúrivo ho od seba odtisla a rýchlo vstala z postele. Lucius neochotne otvoril oči a pritiahol ju späť na posteľ. Nemal náladu s ňou bojovať, ale nemienil ju niekam pustiť samú.
„No tak, nebuď zlá,“ opatrne jej pritisol ruky k posteli, keď sa ho pokúšala udrieť. Timea nesúhlasne zavrčala a pokúsila sa ho kopnúť. Lucius pomaly začínal strácať trpezlivosť. Opäť nemilosrdne siahal po prútiku, ale urobil veľkú chybu. Len čo jej pustil ruky Timea ho poriadne silno odsotila. Dopadol na zem, tak prudko až to zadunelo.
Nad sebou zazrel vyškierajúcu sa Greybackovu tvár. Timea sa odplazila do kúta. Svojho otca vôbec nespoznávala.
„Ako si nás našiel ?“ sykol Lucius a znechutene sa dvíhal zo zeme.
„Vždy som mal talent na vyňuchanie dier, do ktorých zaliezajú krysy. Neviem si predstaviť ako inak by som ťa mal nazvať. HANBÍM SA ZA TEBA. SI ZBABELEC, ODPORNÝ POTKAN, KTORÉHO BY SOM S RADOSŤOU ZNIESOL ZO SVETA,“ zreval Greyback.
Nepáčilo sa mu vidieť dcéru v takom zúboženom stave. Už sa s ním ani nepúšťala do hádok, ako kedysi. Schmatol Luciusa za zvyšok habitu rozhodnutý poriadne mu „osladiť“ život.
„TAK SI POSLÚŽ, UVIDÍME KTORÝ Z NÁS BUDE RÝCHLEJŠÍ,“ zamieril mu prútikom na krk. Napriek všetkému nemohol zniesť jeho arogantné správanie.
„Neprišiel som sem kvôli tebe. Ani trochu ma netrápi či sem príde Temný pán a odkrágľuje ťa. Ide mi len o zdravie mojej dcéry. Vezmem ju zo sebou.“
„Nie, to ti nedovolím,“ výhražne poklopkal prútikom po Greybackovom krku.
„Nehrozí ti žiadne nebezpečenstvo. Neodpustiteľná prísaha, ktorú si zložil nehovorí o tom, že spolu musíte žiť. Timea môže pokojne ostať so mnou. Postarám sa, aby sa opäť vrátila do života. Ak nie ako človek, tak aspoň ako vlkolak. Ty jej nemôžeš poskytnúť ochranu a bezpečie. Si utečenec pred zákonom aj pred Temným pánom. Nemôžeš ju stále vystavovať riziku,“ hovoril pokojne, ale v jeho hlase zaznievali skryté hrozby. Vedel, že Lucius nemá na výber. Kútiky úst sa mu roztiahli do krutého úsmevu. Len vďaka tomu, že si veľmi vážil Marka aj Draca ,nedovolil si Luciusovi ublížiť. Jeho vnuci by mu len veľmi ťažko prepáčili, keby sa ich otcovi niečo stalo.
„Ona musí ostať so mnou,“ tvrdohlavo poznamenal Lucius. Nebol však pripravený na silný úder, ktorý mu uštedril skúsený vlkolak. Prútik mu vyskočil z ruky a pred očami sa mu zatmelo.
Mark nespokojne prechádzal po nemocničnej izbe. Z Dracovho rozprávania mu bolo jasné, že ich matka sa zrejme zbláznila. V srdci pociťoval obrovskú zlosť a žiaľ. Nemohol sa s tým vyrovnať. Nevedel si ju predstaviť zavretú v nejakom ústave.
Nadutého Luciusa Malfoya vídal len veľmi zriedkavo. V čarodejníckom svete jeho meno veľmi často nefigurovalo. Keďže nemal čarovnú moc, otec sa postaral, aby sa o ňom nikto z vážených čarodejníckych rodín nedozvedel.
„Zavrú ma, lebo som pomáhal Temnému pánovi. Prečo si ma sem vzal ? “ potichu zašepkal Draco a stiahol si z očí obväz. Uľavilo sa mu, keď zazrel navlas rovnakú tvár svojho brata.
Mark nespokojne zmraštil brvy a rukou si pošúchal čelo.
„Nemal som inú možnosť. Bol si v hroznom stave. Nemohol som predsa dopustiť, aby si oslepol.“ odvrkol podráždene.
„Kde to som ?“ Lucius sa zmätene obzeral okolo seba. Nachádzal sa na tom najhroznejšom mieste aké si dokázal predstaviť. Ocitol sa v úzkej tmavej cele, ktorá mala na vrchu len jedno zamrežované okienko.
Počul zmes rôznych hlasov, ktoré sa miešali z vrčaní a občasným cvakaním zubov. Na chvíľu sa zdesil, že ho Greyback udal a vzali ho do Azkabanu. Skutočnosť však bola oveľa desivejšia. Nachádzal sa uprostred divočiny v tajnej pevnosti Vrolg, v ktorej Fenrir zriadil dočasné útočisko vlkolakov.