Noc temnýchIII: 1. kapitola Návrat vyvoleného

To bola ďalšia nepríjemná záležitosť.
„Ach, tak už som sa začínal obávať, čo predo mnou skrývaš. Prosím ťa, maj rozum. Si taký mladý, chcem ti pomôcť…“
„Musím ísť, ale rád som si s tebou pokecal.“ Nemohol to zniesť. Reči o rodine ho privádzali do zúfalstva.
Zrazu zbadal niečo čo ho veľmi rozrušilo. K jeho stolu si prisadli dve známe tváre.
„Harry, konečne sme ťa našli !“ Zvolala Hermiona a vrhla sa mu okolo krku. Chvíľu ju zmätene držal.
„Kde si sa zašil ? Všetci ťa už hrozne dlho hľadajú,“ Dospelý Ron nevychádzal z údivu. Jeho manželka ho prehovorila, aby preverili chýry, že sa pohybuje v tejto lokalite. Najprv tomu neveril, chcel jej len urobiť radosť, ale teraz keď stáli pri ňom…hlas mu od radosti preskakoval.
„Nie, ja nemôžem,“ Opatrne sa od nej odtiahol. „Nemali ste…nemali…ja nie som ten istý Harry…ja nie to on…nemôžem…nechcem…ja nie…“
Rana sa mu pri tom prudkom pohybe otvorila...Zaplavila ho bolesť. Cítil ako mu cez kabát presakuje krv.
„On je zranený,“ začul kričať ženský hlas. Potom upadol do bezvedomia.



Rob Riddle zazrel celý kŕdeľ sov. Všetky smerovali k ich domu. Každodennú záplavu výhražných listov nezastavilo ani nové ministerské nariadenie. Zazrel Mortis, svoju sovu, ktorú dostal od mami na narodeniny. Väčšinu sov poslalo naspäť zabraňovacie zaklínadlo. Nemali najmenšiu šancu dostať sa k domu. Boli presmerované na ministerstvo. Zas poriadne zarobia na pokutách.
Mortis vletela dnu cez otvorené okno. Rob zbadal čiernu obálku. Akosi sa mu to nepozdávalo. Opatrne ju otvoril.

Milý VOLDY,

Pozývame Ťa na schôdzku, ktorá sa uskutoční 2. septembra o polnoci v Zakázanom lese. TY- VIEŠ- KDE. Nechceme ti ublížiť. Dôveruj nám. Ak neprídeš zaplatíš, vlastnou krvou.

Sm.
Rob rýchlo pokrčil papier. „Sm ? To sa nevedia ani poriadne podpísať.“ Až teraz si všimol, že Mortis má dosť chaoticky poskrúcané pierka. Niekto ju asi zostrelil a prinútil ju, aby mu doručila tento list…
Uvažoval čo si o tom budú myslieť jeho dvaja najlepší priatelia Titus a Bott…Siahol na nočný stolík, kde mal položený dorozumievací prívesok, hneď ako sa ho dotkol rozsvietil sa a tým vyslal kamarátom signál, že ich chce vidieť… Oslovenie Voldy ho dosť podráždilo. Bol si istý, že k jeho otcovi by sa takto nesprávali a nedovolili by si klásť mu podmienky.
Odkedy bol zverejnený kompletný životopis Kniežaťa temnôt vrátane jeho fotiek so školských čias vypuklo riadne peklo. Robert Riddle totiž vyzeral presne ako Voldemort, keď mal šestnásť. Bolo zvláštne, že sa táto „nenávidená“ podoba opakuje už tretí krát.
Zazrel ďalšiu sovu, ktorá prinášala list s erbom Rokfortu. Bol oveľa hrubší než zvyčajne…
Nedočkavo roztvoril obálku. Okrem bežnej krátkej správy, ktorú posielali každému našiel aj list od riaditeľky, v ktorom stálo :

Vážený pán Riddle,
Žiadam Vás, aby ste sa 1. septembra o 19.00 spolu so svojou sestrou, dostavili do riaditeľne. Musím trvať aj na tom, aby ste sa ospravedlnili slečne Harriet Potterovej za Vaše nemiestne správanie. Budú vám zároveň aj vrátené prútiky, ktoré som Vám odobrala.
Dúfam, že počas prázdnin ste mali dosť času premýšľať o tom, ako by ste sa mali správať k dievčatám. Mrzí ma, že som musela vziať prútik aj Vaše sestre, ktorá s týmto incidentom nemala nič spoločné.
Prajem príjemný zvyšok prázdnin.

Minerva MgGonagallová
riaditeľka Rokfortskej strednej školy čarodejníckej



Titus E. Snape začínal ľutovať, že cez okno svojej izby musí vidieť akurát záhradu Longbottomovcov…Býval v ošarpanom sivom dome s opadávajúcou omietkou spolu so svojou mamou Lee Eliotovou.
Práve vymýšľal nejaký nový elixír, keď ho upútalo škrípanie hojdačky. Spomenul si, ako Bott minulý rok v mierne podnapitom stave vyletel aj z hojdačkou na strechu ich domu. Prebúral sa im do obývačky práve keď jeho mama pozerala svoju obľúbenú telenovelu. Veľa nechýbalo a vyrazili by ho zo školy. Odvtedy ho nikdy nenechávali doma samého…
Pohľad mu padol na dve dievčatá, ktoré uprednostnili hojdanie sa pred sedením na zemi. Zo stoličiek ešte stále neodstránili antigravitačné zaklínadlo, ktoré na nich testovala Luna Longbottomová.
Mel Weasleyová sedela celkom na kraji, neprítomne hľadela pred seba a zdalo sa, že vôbec nevníma čo jej hovorí Harriet Potterová. Nemal by sa na ňu pozerať takýmto spôsobom. Nemal by byť taký rozrušený…
„Titus, môžeš sem prísť ?“ Mamin hlas ho prebral zo snívania. Uvedomil si, že jeho brko je až príliš suché. Niet divu, keď mu atrament kvapkal do lona.
„Titus !“
„Už idem, mami. Počkaj musím sa prezliecť.“
Len čo vošiel do kuchyne, Lee mu strčila do rúk, kôš s bielizňou.
„Mami, urobím všetko, ale…“
„No tak Tito, pomôž mi. Mám veľa práce. Vieš, že dnes idem na rande s Trevorom. Prosím ťa synček, nebuď taký…“
„Kto je Trevor ?“
„Môj snúbenec.“
Od ľaku pustil kôš na zem. Všetky šaty sa rozsypali. Začal ich náhlivo zbierať, pričom sa snažil stráviť tú „úžasnú“ novinku.
„Prečo si mi nič nepovedala ? Veď ho ani nepoznám…“ Frflal ako „pravý“ Snape. Prebodol ju takým ľadovým pohľadom až jej naskočili zimomriavky. Zacítil ako sa mu pod tričkom niečo rozsvietilo.
„Tak mami, neskôr to preberieme. Chcem o ňom vedieť všetko,“ zavrčal, schmatol kôš a vybral sa von zadným vchodom. Ešte to by mu chýbalo, aby ho videli ako vešia mamine podprsenky…



„Nie, nechajte ma, nikto sa ma nesmie dotýkať.“ Liečitelia sa ho snažili udržať v posteli, ale bolo to márne. Ledva sa im podarilo dať ho do poriadku… Keď Harryho dopravili do nemocnice svätého Munga netušili, že bude až tak veľmi vystrájať.
„Oni ti neublížia, chcú ti len pomôcť,“ rozrušene ho napomenula Hermiona.
Ron musel vynaložiť všetky sily, aby im neutiekol. Nerozumel tomu. Prečo sa Harry tam veľmi zmenil ? Predtým ich mal rád a so všetkým sa im zdôveril. Kam sa podel ten veselý chlapec ? Snáď ho duel s Voldemortom nepripravil o rozum ?
„Ostaneme s tebou, ale prosím ťa dovoľ im, aby ťa ošetrili,“ snažil sa ho presvedčiť. Ron vytiahol z ošúchaného kabáta mierne zaprášený prútik.
„Vezmi ho na ministerstvo, nech ho preskúmajú…“ navrhla Hermiona.
„NEBERTE MI HO…“
Harry prudko vstal a tackavo sa pobral k Ronovi. Traja liečitelia ostali ležať na zemi.
„NIE, HARRY, NEROB…“
Do izby vošla pomerne mladá liečiteľka. Všetci sa automaticky obrátili k nej. Spoznali ju. Bola to Helen Riddleová, manželka Temného pána.
„No tak, nerobte hlúposti…tá rana je dosť hlboká, mohla by sa vám zapáliť…ľahnite si..“ Harry na ňu chvíľu nemo hľadel. Helen ho jemne zatlačila do postele. Jeho priatelia na seba vrhali začudované pohľady.
„Pracujem tu už dosť dlho a ešte som žiadneho pacienta nezabila…nemajte obavy.“
„Ty tu nestoj ako drúk a odnes ten prútik. Musíme vedieť čo sa stalo. Harry je úplne mimo.“
„Dobre zlatko, ja idem…Neboj Harry, dám na ňho pozor…“
Helen použila svoju liečivú moc. Magické iskričky putovali po rane a hojili ju…Harry spokojne privrel oči.
„Dostane sa z toho ?“
„Áno. Bude to dobré. Ešte dostane obväzy napustené liečivou masťou…“



Hermiona nervózne postávala pred nemocničnou izbou. Začínala byť poriadne unavená a Ron stále neprichádzal.
Čo ak Harryho zasiahlo nejaké kúzlo pomätenia ? Veľmi sa o neho bála. Nikdy nebol taký čudný…
„Konečne si tu, čo si tam tak dlho stváral ?“
„Nebudeš mi veriť, ale toto nie je Harryho prútik.“
„ČO ?“
„Odborníci zistili, že je dosť starý a podľa všetkého sa ním vykonalo toľko vrážd, že sa to nedá ani spočítať…Skrátka patril VEĎ- VIEŠ- KOMU…“

Zpět na hlavní stranu blogu