darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
V zajatí snov : III. Milujem svojho nepriateľa, pr
10. listopad 2006 | 20.04 |
Čarodejník chladne odhodil bezbranné telíčko a priblížil sa k nej. Joja rýchlo ustupovala. Niečo prudko lomcovalo jej telom, cítila ako sa ju niekto opäť snaží prebrať.
„Je to zbytočné. Tvoja priateľka nemá dostatok sily, aby ma porazila. Ty patríš mne. Si v mojej moci a ja si s tebou môžem robiť čo sa mi len zachce. Viem, že ma máš stále rada, dokáž mi to…“ pristúpil k nej a nežne ju pobozkal na pery. Márne sa pokúšala odtiahnuť. Ovládol jej telo, myseľ aj srdce. Bola stratená.
Do nosa jej udrela zvláštna bylinková vôňa. Nečakane sa od nej odtiahol. Pocítil prudký tlak. Niečo ho znehybnilo. Nedokázal urobiť ani krok.
„Vezmi psíka a prebuď sa…prebuď sa,“ začula Grétin hlas tesne pri uchu. Natiahla sa za nehybným telíčkom.
Reálny svet
„Dievčatko moje, už si späť,“ radostne zakvílila Gréta a poriadne ju vyobjímala. Joja sa neveriacky poobzerala okolo seba. Cítila ako sa jej telo inštinktívne trasie. S hrôzou si uvedomila, že leží na veľkom kamennom oltári.
Okolo nej horeli vysoké červené sviece, vznášali sa vo vzduchu a vrhali desivé tiene na veľké množstvo políc plných všelijakých fľaštičiek.
Psík sa pred jej očami zmenil na vychudnutého starého muža. Jeho nahotu skrývala dlhá biela brada tiahnúca sa až pod kolená. Znepokojene zakašľal a opatrne otvoril obe oči. Mali orieškovo – hnedú farbu a prísne si premerali ženu, ktorá ho práve zahalila do čierneho plášťa.
„Vy- vy nie ste mŕtvy ?“ zakoktala sa Joja. Nevedela si vysvetliť ako je to možné.
„Nie, zatiaľ ešte nie. On spútal moju dušu pomocou mocných zaklínadiel a vložil ma do psieho tela, je to veľmi jednoduchá, aj keď dosť nepríjemná transformácia prvej kategórie. Vzťahuje sa však len na…“ rýchlo si pozapínal všetky gombíky a bradu si obtočil okolo krku ako dlhý biely šál.
„Garapodo, ona nevie o čom to hovoríš. Nie je čarodejnica,“ zastavila príval jeho zdĺhavých vysvetlení Gréta.
„Nesnaž sa ju popliesť. Radšej si sadni a napi sa z posilňovacieho elixíru. Tvoja duša určite ledva zvládla taký zložitý prenos,“ vtisla mu do rúk pohár s červenou tekutinou a posadila ho na stoličku k oknu.
„Viem, že to bude znieť šialene, ale čarodejníci naozaj existujú v Reálnom svete aj na Odvrátenej strane. Ovládame mágiu a máme určité vrodené schopnosti. Inak sme však celkom normálni ľudia. Ja som žila na Odvrátenej strane, ale zamilovala som sa do jedného z tunajších ľudí… Musela som prisahať, že nebudem používať svojej schopnosti. Zvolila som si život bez kúzel a čarovania. Situácia sa však zmenila. Nemohla som dopustiť, aby ti niekto ublížil. Preto som musela porušiť prísahu galang ende.“
Garapodo vydesene pustil na zem pohár. Červená tekutina vsiakla do koberca.
„Daj mi ruku, chcem ti dať niečo dôležité, aby si na mňa spomínala v dobrom. Garapodo ti pomôže rozvinúť tvoj talent. Staneš sa mojou nástupkyňou. Ja už bohužiaľ nebudem mať príležitosť…O pár minút budem mŕtva za živa.“
Joja jej znepokojene podala ruku. Netušila o čom to jej kolegyňa hovorí. Grétine oči silno zažiarili. Vlasy jej vstali dupkom.
„Ja Gréta Galandrová, vedome a dobrovoľne dávam svoje schopnosti a danosti Jozefíne Havranovej. Nech sa uzavrie kolobeh nástupu nových síl,“ modrastý pás svetla prešiel jej telom. Joja pocítila príval novej energie. Niečo ju však surovo odsotilo na zem. Gréta sa zmenila na kamennú sochu.
„Je to zbytočné. Tvoja priateľka nemá dostatok sily, aby ma porazila. Ty patríš mne. Si v mojej moci a ja si s tebou môžem robiť čo sa mi len zachce. Viem, že ma máš stále rada, dokáž mi to…“ pristúpil k nej a nežne ju pobozkal na pery. Márne sa pokúšala odtiahnuť. Ovládol jej telo, myseľ aj srdce. Bola stratená.
Do nosa jej udrela zvláštna bylinková vôňa. Nečakane sa od nej odtiahol. Pocítil prudký tlak. Niečo ho znehybnilo. Nedokázal urobiť ani krok.
„Vezmi psíka a prebuď sa…prebuď sa,“ začula Grétin hlas tesne pri uchu. Natiahla sa za nehybným telíčkom.
Reálny svet
„Dievčatko moje, už si späť,“ radostne zakvílila Gréta a poriadne ju vyobjímala. Joja sa neveriacky poobzerala okolo seba. Cítila ako sa jej telo inštinktívne trasie. S hrôzou si uvedomila, že leží na veľkom kamennom oltári.
Okolo nej horeli vysoké červené sviece, vznášali sa vo vzduchu a vrhali desivé tiene na veľké množstvo políc plných všelijakých fľaštičiek.
Psík sa pred jej očami zmenil na vychudnutého starého muža. Jeho nahotu skrývala dlhá biela brada tiahnúca sa až pod kolená. Znepokojene zakašľal a opatrne otvoril obe oči. Mali orieškovo – hnedú farbu a prísne si premerali ženu, ktorá ho práve zahalila do čierneho plášťa.
„Vy- vy nie ste mŕtvy ?“ zakoktala sa Joja. Nevedela si vysvetliť ako je to možné.
„Nie, zatiaľ ešte nie. On spútal moju dušu pomocou mocných zaklínadiel a vložil ma do psieho tela, je to veľmi jednoduchá, aj keď dosť nepríjemná transformácia prvej kategórie. Vzťahuje sa však len na…“ rýchlo si pozapínal všetky gombíky a bradu si obtočil okolo krku ako dlhý biely šál.
„Garapodo, ona nevie o čom to hovoríš. Nie je čarodejnica,“ zastavila príval jeho zdĺhavých vysvetlení Gréta.
„Nesnaž sa ju popliesť. Radšej si sadni a napi sa z posilňovacieho elixíru. Tvoja duša určite ledva zvládla taký zložitý prenos,“ vtisla mu do rúk pohár s červenou tekutinou a posadila ho na stoličku k oknu.
„Viem, že to bude znieť šialene, ale čarodejníci naozaj existujú v Reálnom svete aj na Odvrátenej strane. Ovládame mágiu a máme určité vrodené schopnosti. Inak sme však celkom normálni ľudia. Ja som žila na Odvrátenej strane, ale zamilovala som sa do jedného z tunajších ľudí… Musela som prisahať, že nebudem používať svojej schopnosti. Zvolila som si život bez kúzel a čarovania. Situácia sa však zmenila. Nemohla som dopustiť, aby ti niekto ublížil. Preto som musela porušiť prísahu galang ende.“
Garapodo vydesene pustil na zem pohár. Červená tekutina vsiakla do koberca.
„Daj mi ruku, chcem ti dať niečo dôležité, aby si na mňa spomínala v dobrom. Garapodo ti pomôže rozvinúť tvoj talent. Staneš sa mojou nástupkyňou. Ja už bohužiaľ nebudem mať príležitosť…O pár minút budem mŕtva za živa.“
Joja jej znepokojene podala ruku. Netušila o čom to jej kolegyňa hovorí. Grétine oči silno zažiarili. Vlasy jej vstali dupkom.
„Ja Gréta Galandrová, vedome a dobrovoľne dávam svoje schopnosti a danosti Jozefíne Havranovej. Nech sa uzavrie kolobeh nástupu nových síl,“ modrastý pás svetla prešiel jej telom. Joja pocítila príval novej energie. Niečo ju však surovo odsotilo na zem. Gréta sa zmenila na kamennú sochu.