darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: VI. Mágia lesa
11. listopad 2006 | 15.34 |
O niekoľko hodín neskôr …
Hagridova chalupa bola už od rána plná kriku a zvady. Grawp sedel na veľkej hojdačke, ktorú Hagrid zmajstroval pre svojho syna. Zapchával si uši, aby nemusel počúvať neutíchajúci krik. Odkedy do ich domu prišla Madam Maxime veľa vecí sa zmenilo…
„Olympe, zlatíčko, nehnevaj sa. Musím ísť na obchôdzku,“ zmätene vyjachtal Hagrid.
Cez okno vyletela kuša aj so šípmi. Grawp zamrmlal čosi nezrozumiteľné a opatrne ju vzal do rúk.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ DAŤ MALÉMU DECKU,“ jedovala sa Olympe. Malý Jahib si s ňou takmer prestrelil oko. Bol to Hagridov šesť- ročný syn. Rovnako ako jeho otec aj on zbožňoval nebezpečné situácie.
„Šmária, šak ja som mu to nedal,“ chabo sa bránil Hagrid. Cez okno zazrel troch študentov prichádzajúcich spolu s Filchom. Rýchlo pobozkal stále lamentujúcu Olympe a vybehol von. Celkom zabudol, že mu riaditeľ prikázal viať zo sebou troch slizolinčanov.
Nedokázal pochopiť, prečo Snape trestá študentov zo svojej najobľúbenejšej fakulty. Takisto sa nevedel zmieriť s tým, že bláznivé ministerstvo určilo za riaditeľa Rokfortu bývalého smrťožrúta. Na Rokforte ostával len kvôli tomu, že ako nekvalifikovaný čarodejník, by len ťažko našiel lepšie zamestnanie.
Tom a Dan. To som si mohol myslieť, že mi sem riaditeľ pošle tých dvoch nezbedníkov. Obaja toho majú dosť na rováši. Ale to dievča ? Ako sa priplietlo medzi nich ?
Priateľsky sa usmial na Tifany, ktorá pôsobila dosť bezbranne oproti tým dvom chuligánom. Vedel, že má veľké problémy zaradiť sa do slizolinského kolektívu. Prváci ju akosi neprijali medzi seba.
„Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila mu.
„Pokojne ma volaj Hagrid, nepotrpím si na formality,“ odvetil povzbudzujúco. Tifany mu už od začiatku pripadala, ako veľmi sympatické dievča. Akosi nezapadala do profilu bežnej slizolinčanky.
„A čo vy dvaja ? Čo ste zase vyviedli ?“ otočil sa smerom k Tomovi a Danovi.
„Nestaraj sa, Hagrid,“ odvrkol Dan. Hneď mu dal jasne najavo čo si o ňom myslí.
„OPLAN,“ skríkol Grawp a namieril naňho kušu. Hagrid mu ju rýchlo vytrhol z rúk. Nebadane ho potľapkal po pleci a čosi mu zašepkal do ucha.
„Nič sa nebojte, braček je len trochu rozrušený. Prejdeme sa aby ten sliz…vlastne Snape bol spokojný. Držte sa pohromade a hlavne nerobte paniku.“
Vykročil smerom k Zakázanému lesu. Lampáš v jeho rukách vrhal strašidelné tiene. Mrazivý šuchot lístia a zvuky nočného vtáctva ich sprevádzali na každom kroku. Tifany sa triasla od zimy. Tom dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemal záujem sa opäť pohádať s Danom.
Zazrela prúdy červenkastého svetla, ktoré presvitali cez kríky. Jasne rozoznala obrysy prútika, ale nestihla zareagovať. Hagrid ju rýchlo sotil na zem. Nejaké kúzlo preletelo tesne popri nej. Tom a Dan prekvapene zastali. Neviditeľná postava na nich spustila spŕšku zaklínadiel. Tifany vykríkla od bolesti. Jedno z nich ju zasiahlo do hrude.
Vicky sa prudko zosunula na zem. V rukách zvierala pergamen, ktorý priniesla jedna zo školských sov.
„NIE, MOJA DCÉRKA…“ z očí jej začali vytekať slzy. Neveriacky hľadela na oficiálny list z Rokfortu. Ešte raz prebehla úhľadne popísaný papier. Niečomu takému nemohla uveriť.
„TO NIE JE PRAVDA. ONA NIE JE MŔTVA !“ Vicky vzala do rúk ostrý nôž. Bola hrozne vykoľajená a neuvedomila si čo robí. Jej telo sa neovládateľne chvelo.
„Polož to,“ zašepkal Barty, ktorý práve vošiel do kuchyne. Počul ju kričať a chcel vedieť čo sa vlastne deje. Vystrašene hľadel na trošku krvi, ktorá vytekala z drobnej reznej ranky na zápästí. Pomocou kúzla jej vzal z ruky nôž. Kľakol si k nej a rýchlo jej ošetril poranené miesto.
„Nerob hlúposti, láska moja,“ nežne ju pobozkal na pery. Vicky odovzdane klesla do jeho náručia. Jedine on mohol zmierniť tú hroznú bolesť.
Hagridova chalupa bola už od rána plná kriku a zvady. Grawp sedel na veľkej hojdačke, ktorú Hagrid zmajstroval pre svojho syna. Zapchával si uši, aby nemusel počúvať neutíchajúci krik. Odkedy do ich domu prišla Madam Maxime veľa vecí sa zmenilo…
„Olympe, zlatíčko, nehnevaj sa. Musím ísť na obchôdzku,“ zmätene vyjachtal Hagrid.
Cez okno vyletela kuša aj so šípmi. Grawp zamrmlal čosi nezrozumiteľné a opatrne ju vzal do rúk.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ DAŤ MALÉMU DECKU,“ jedovala sa Olympe. Malý Jahib si s ňou takmer prestrelil oko. Bol to Hagridov šesť- ročný syn. Rovnako ako jeho otec aj on zbožňoval nebezpečné situácie.
„Šmária, šak ja som mu to nedal,“ chabo sa bránil Hagrid. Cez okno zazrel troch študentov prichádzajúcich spolu s Filchom. Rýchlo pobozkal stále lamentujúcu Olympe a vybehol von. Celkom zabudol, že mu riaditeľ prikázal viať zo sebou troch slizolinčanov.
Nedokázal pochopiť, prečo Snape trestá študentov zo svojej najobľúbenejšej fakulty. Takisto sa nevedel zmieriť s tým, že bláznivé ministerstvo určilo za riaditeľa Rokfortu bývalého smrťožrúta. Na Rokforte ostával len kvôli tomu, že ako nekvalifikovaný čarodejník, by len ťažko našiel lepšie zamestnanie.
Tom a Dan. To som si mohol myslieť, že mi sem riaditeľ pošle tých dvoch nezbedníkov. Obaja toho majú dosť na rováši. Ale to dievča ? Ako sa priplietlo medzi nich ?
Priateľsky sa usmial na Tifany, ktorá pôsobila dosť bezbranne oproti tým dvom chuligánom. Vedel, že má veľké problémy zaradiť sa do slizolinského kolektívu. Prváci ju akosi neprijali medzi seba.
„Dobrý večer, pán profesor,“ pozdravila mu.
„Pokojne ma volaj Hagrid, nepotrpím si na formality,“ odvetil povzbudzujúco. Tifany mu už od začiatku pripadala, ako veľmi sympatické dievča. Akosi nezapadala do profilu bežnej slizolinčanky.
„A čo vy dvaja ? Čo ste zase vyviedli ?“ otočil sa smerom k Tomovi a Danovi.
„Nestaraj sa, Hagrid,“ odvrkol Dan. Hneď mu dal jasne najavo čo si o ňom myslí.
„OPLAN,“ skríkol Grawp a namieril naňho kušu. Hagrid mu ju rýchlo vytrhol z rúk. Nebadane ho potľapkal po pleci a čosi mu zašepkal do ucha.
„Nič sa nebojte, braček je len trochu rozrušený. Prejdeme sa aby ten sliz…vlastne Snape bol spokojný. Držte sa pohromade a hlavne nerobte paniku.“
Vykročil smerom k Zakázanému lesu. Lampáš v jeho rukách vrhal strašidelné tiene. Mrazivý šuchot lístia a zvuky nočného vtáctva ich sprevádzali na každom kroku. Tifany sa triasla od zimy. Tom dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemal záujem sa opäť pohádať s Danom.
Zazrela prúdy červenkastého svetla, ktoré presvitali cez kríky. Jasne rozoznala obrysy prútika, ale nestihla zareagovať. Hagrid ju rýchlo sotil na zem. Nejaké kúzlo preletelo tesne popri nej. Tom a Dan prekvapene zastali. Neviditeľná postava na nich spustila spŕšku zaklínadiel. Tifany vykríkla od bolesti. Jedno z nich ju zasiahlo do hrude.
Vicky sa prudko zosunula na zem. V rukách zvierala pergamen, ktorý priniesla jedna zo školských sov.
„NIE, MOJA DCÉRKA…“ z očí jej začali vytekať slzy. Neveriacky hľadela na oficiálny list z Rokfortu. Ešte raz prebehla úhľadne popísaný papier. Niečomu takému nemohla uveriť.
„TO NIE JE PRAVDA. ONA NIE JE MŔTVA !“ Vicky vzala do rúk ostrý nôž. Bola hrozne vykoľajená a neuvedomila si čo robí. Jej telo sa neovládateľne chvelo.
„Polož to,“ zašepkal Barty, ktorý práve vošiel do kuchyne. Počul ju kričať a chcel vedieť čo sa vlastne deje. Vystrašene hľadel na trošku krvi, ktorá vytekala z drobnej reznej ranky na zápästí. Pomocou kúzla jej vzal z ruky nôž. Kľakol si k nej a rýchlo jej ošetril poranené miesto.
„Nerob hlúposti, láska moja,“ nežne ju pobozkal na pery. Vicky odovzdane klesla do jeho náručia. Jedine on mohol zmierniť tú hroznú bolesť.