Noc temnýchIII: 5. kapitola Priznanie

Použil na to kúzlo, ktoré ju dusilo…musela prehltnúť úplne všetko.
„No vidíš, že to ide.“
Najprv sa nič nedialo. Bolo jej trochu horúco, ale inak sa jej nezdalo, že by to malo nejaké hrôzostrašné účinky.
„Čo v tom bolo ?“ Začala sa jej krútiť hlava v ušiach jej hučalo.
„Od teraz sa nevoláš Hermiona Grangerová Weasleyová, budeš Nancy Malfoyová…“
Hermiona zavrela oči. Nechcela ho počúvať. Nikto ju predsa nemôže nútiť, aby zabudla na svojich najbližších.
„Ron, pomôž mi !“





Helen zazrela plačúce dieťa. Roy ju chytil za nohu. Rýchlo ho vzala na ruky. Chudáčik malý musel byť veľmi vystrašený. Na hlavičke mal malú tržnú ranu…
„Neboj sa môj malý, čoskoro sa dostanete von.“
„Tu som pomôžte mi,“ začuli Bottov hlas.
„Vy dvaja tu ostaňte a pomôže mu, ja idem hľadať ostatných.“ Talizman sa rozdelil na dve časti. Jedna z nich šla s Helen a tá druhá ostala visieť nad nimi.
„Kamoši moji zlatí…“ Ešte nikdy nebol taký šťastný, že ich vidí. Podarilo sa im odtisnúť skriňu…
„Ja vás milujem,“ vyznal sa, keď ho Titus podoprel. Lucy ho pobozkala na líce, aby sa trochu upokojil.
Helen zazrela Rona, Lunu a Nevilla. Všetci traja ležali vystretí na zemi. Helen šikovne odkrojila ďalšiu časť talizmanu, tak aby vytvorila dočasné nosítka. Dom sa zachvel.
„LUCY, TITUS, RÝCHLO MUSÍME VYPADNÚŤ, ASI TO CELÉ SPADNE…“





Harriet sa prebrala. Pokúšala sa pohnúť, ale bola celá ubolená. Zistila, že ju niekto drží v náručí. Keď otvorila oči videla ako sa dom Longbottomovcov rozsypal. Strecha sa prepadla dovnútra, počuli ako niečo silno zaškrípalo…všetky okná sa rozbili… Bolo to strašné divadlo.
„Nehýb sa môže ti to ublížiť…“ varoval ju Rob. Ešte nikdy ho nepočula hovoriť takým tónom. Celý sa triasol a oči sa mu mierne zarosili.
„Pán minister, už to prestalo. Domy sú opäť v normálnom stave,“ zahlásil jeden z aurorov.
„NIE, TO NIE…“ Mel zúfalo ronila slzy.
„Mrzí ma to…“ začal minister.
„No, ale ešte nás nepochovávajte,“ Helen, Lucy a Titus vyšli von zadným vchodom. Mali zo sebou všetkých uväznených.
Mel sa ihneď vrhla k otcovi. Bol síce v bezvedomí, ale žil. Mala takú veľkú radosť, že začala všetkých dookola objímať. Najdlhšie sa zdržala pri Titusovi. Bott na ňho nenápadne žmurkol.
„No tak zožeňte nejaké nosidlá,“ súril ich minister.





V nemocnici svätého Munga, už dávno nebolo toľko pacientov. Každá izba priam praskala vo švíkoch. Harry sa potešil keď k nemu priviezli Rona a Nevilla. Obaja boli mierne priotrávený, ale keď do nich napchali pár liečebných elixírov, ihneď sa im uľavilo.
„Harry, pomôž mi nájsť Hermionu.“ Ron o nej stále hovoril. Desil sa toho, že by jej niekto ubližoval. Niečo také by nezniesol.
„Vieš, kde by sme ju mali hľadať ? “
„Neviem,“ Ron si zamračene poškrabal čelo. Obväz, ktorý mal na hlave ho poriadne tlačil.
Neville sa zatiaľ neprebral. Liečitelia im oznámili, že to môže chvíľu trvať, kvôli silnému úderu, ktorý utŕžil.
Obaja na seba chvíľu hľadeli. Čím dlhšie to trvalo, tým viac boli znepokojení. Ron začínal niečo tušiť. Tie oči síce patrili Harrymu, ale niečo na nich mu pripadalo cudzie…
„Aké je to zvláštne, že sme sa zas stretli v jednej spálni, ale dnes už nie je nič také ako vtedy, keď sme drali školské lavice…“
Námatkovo prelistoval Denného Proroka, ktoré im poskytol jeden z liečiteľov. Na prednej strane bol veľký obrázok detailne zobrazujúci chaos a smrť, ktoré vládli v Londýne.
„Toto nešťastie prinieslo veľké straty na životoch…“ prečítal poslednú vetu z rozsiahleho článku.
„Je to horšie, ako keď nás terorizoval Veď-Vieš- Kto,“ zamrmlal a obrátil stranu. Našiel malý článoček s Hermioninou fotkou.
„Hermi, zlatko ja to nevydržím. Musím ťa nájsť…“
„Existuje jeden spôsob, až teraz mi to napadlo a nedá sa to urobiť hneď…“
„ÁNO, HARRY, NAOZAJ SA DÁ NIEČO UROBIŤ ?“
„To kúzlo sa nazýva Hľadanie krvi , je veľmi účinné, ale patrí do čiernej mágie. Vieš, že tá je zakázaná a po celom meste sú detektory, ktoré mapujú jej používanie…Asi budeme musieť najprv požiadať ministra o dovolenie. Treba k tomu aj pár špeciálnych pomôcok, ktoré sa dajú zohnať jedine v Zašitej uličke. Ja sa odtiaľto nemôžem ani hnúť. Normálne ma tu zavreli…“
„Harry urobím všetko pre to, aby sme to kúzlo mohli vykonať čo najskôr. Ak to bude potrebné utečieme odtiaľto…“ trochu sa zamračil, keď ho zabolela hlava.
„Musíš sa zotaviť, nevieme proti komu stojíme a čo sa týka mojich schopností tak tie sú veľmi obmedzené.“
„TO NIE JE PRAVDA PORAZIL SI VEĎ- VIEŠ- KOHO.“
Harry to už nedokázal viac tajiť. Niečo sa v ňom náhle zlomilo. Musel to niekomu povedať…
„Ron, ty to nechápeš ja som Voldemort.“
„ČOŽE ?“ prudko ho chytil za plecia a začal ním triasť. Harry cítil ako mu okuliare poskakujú na nose. Stále s ním myksľoval, akoby z neho chcel vytriasť dušu.
„TY SI BLÁZON…ZOŠALEL SI !“
„Nekrič Ron, lebo ti naordinujú elixír na upokojenie.“ Harry mu chytil ruky a chvíľu ho pritískal k stene.
„Nie, ja nie som šialený. Som Harry Potter, ale zároveň aj Voldemort.“
„TO SA NEDÁ, TO NEJDE…“ vzpieral sa mu, ale Harry bol silnejší.
„Za všetko môžu horcruxy, netušil som, že…“
„TY NIE SI VEĎ- VIEŠ- KTO ! NEMÔŽEŠ BYŤ…“
Ron bol doslova hysterický. Naposledy takto vystrájal, keď na Hermionu prišli pôrodné bolesti a začala mierne krvácať. Vtedy naozaj šlo do tuhého.
„Prestaň, neublížim ti. Nie som toho schopný…“
Ron sa zhlboka nadýchol. Stále tomu nemohol uveriť. Harry ho opatrne pustil.
„Ja už viem aké je to trpieť pre lásku. Všetko ti vysvetlím. Poviem ti pravdu o poslednom boji a prisahám, že nedovolím, aby sa Hermione niečo stalo…nájdeme ju…“
„Tak dobre, som ochotný ťa počúvať, ale stále tomu neverím.“
„Dostaneš presvedčivý dôkaz. Všetko ti budem rozprávať z pohľadu niekoho tretieho, tak to lepšie pochopíš.“
Ron neveriacky krútil hlavou, ale musel si priznať, že je veľmi zvedavý. Vždy túžil vedieť čo sa vlastne stalo…Prečo Harry zmizol a museli ho vyduriť z úkrytu ?
„Harry z celého srdca túžil skoncovať s vládou Voldemorta. Nemožno mu to zazlievať. Vždy ho pripravoval o ľudí, ktorých miloval. On bol na to expert. A tak sa jedného dňa stretli na opustenom mieste, kde ich nikto nemohol sledovať…“



Harry sa opatrne zakrádal po lúke. Ešte nedávno sa tu pásli kravy. V diaľke stále zneli ich zvonce…Nedal si pozor, a stúpil do jednej podarenej smradľavej kôpky, ktorú tam zanechali. Kúzlom si očistil topánku. On sám si vybral toto miesto a poslal Voldemortovi pomerne provokačnú výzvu na súboj. Už nemal záujem dlhšie čakať. Snape mu unikol, nepodarilo sa mu pomstiť Dumbledorovu smrť a to ho privádzalo do zúrivosti. Stále však v sebe nenachádzal dosť zla, aby ho vraždenie tešilo. Keby bola iná cesta, určite by si ju zvolil. Vedel, že ľudia by nemali rozhodovať o smrti druhých, ale nechať Voldemorta páchať ohavné zločiny by bolo ešte horšie.
„Náš vyvolený sa konečne ukázal…už som myslel, že si sa zľakol, Potter,“ obávaný temný čarodejník menom Voldemort sa k nemu blížil z opačnej strany…
„Ja sa vás nebojím. Ste len troska…“ odvážne odvetil Harry.
„AVADA KEDAVRA !“ skríkli obaja. Dva pásy zeleného svetla sa pretli…

Zpět na hlavní stranu blogu