darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
V zajatí snov : IV. Prvé kúzlo
11. listopad 2006 | 17.10 |
„Toto všetko je len nejaký hlúpy trik. Povedzte, že to nie je pravda ! “ zdesene prešla rukou po chladnej mase. Vnútri priam bytostne pociťovala žijúce stvorenie. Pochopila význam Grétiných slov. Hľadeli na ňu oči uvrhnuté do večného spánku.
„Mrzí ma to, ale nie je to žiaden klam. Gréta porušila prísahu, nedá sa nič robiť. Kruh moci sa uzavrel,“ Garapodo smutne sklonil hlavu.
„Stala si sa jej nástupkyňou. Od tejto chvíle si čarodejnica,“ chlácholivo ju potľapkal po pleci. Vedel, že to pre ňu nebude ľahké.
„Nie, vy sa mýlite. Ja nie som bosorka,“ oči jej však jasne zažiarili. Cítila ako z nich vychádza zvláštne teplo. Mimovoľne začala odriekať nejaké slová. Niečo ju prudko zdvihlo zo zeme. Vznášala sa vo vzduchu. Rozpustila sa na tisíce drobných kvapiek, ktoré plávali vzduchom ako drobné fialové guličky.
„Hej, pomôžte mi dostať sa späť …“ jej hlas znel akosi cudzo a vzdialene.
„Musíš veriť svojim schopnostiam. Inak sa ti budú stávať takéto uletené veci, takmer na dennom poriadku,“ priam sa zadúšal od smiechu.
„Mágia je občas dosť nepredvídateľná. Tvoje prvé kúzlo ma celkom pobavilo,“ nepatrne pohol prstami. Drobné kvapôčky sa sformovali do jej postavy. Joja si uľahčene ohmatávala ruky aj nohy.
„Preberte ju. To predsa nie je možné, aby ostala v takomto stave. Ja tie schopnosti nepotrebujem. Pokojne jej ich môžem vrátiť.“
„Nie je to také jednoduché. To čo sa raz v čarodejníckom svete odprisahá sa už nedá vziať späť. Však si nič neodprisahala Loxoscelesovi ?“
„Komu ?“ nechápala Joja. To meno bolo také dlhé, že ho ledva zachytila.
„Tak sa volá tvoj únosca. Loxosceles, čarodejník z Odvrátenej strany...“ zopakoval Garapodo.
Nepoznala jeho meno. Predtým to nebolo dôležité. Rukou sa nebadane dotkla pier. Nebola si istá či naňho dokáže zabudnúť.
Odvrátená Strana
„Nenávidím ju. Nechcem sa viac zapodievať tou úbohou naivnou chuderou,“ prudko odhodil knihu plnú magických zaklínadiel. Nemohol uveriť tomu, že sa jej podarilo uniknúť. Mal ju v hrsti. Mohol od nej žiadať čokoľvek.
Pocítil zmes túžby a odporu. Chcel ju aspoň na malú chvíľu vidieť. Túžil dostať sa bližšie k jej myšlienkam a pocitom.
Reálny svet
Joja sedela na parapete vo svojej spálni a popíjala upokojujúci bylinkový čaj. Garapodo ju ubezpečil, že bude lepšie ak si pôjde domov oddýchnuť. Na čelo jej nakreslil nejaký neviditeľný ochranný znak.
Nezbadala tmavý tieň, ktorý sa preplazil smerom k nej. Obliala ju horúčava. Náhle ju zaplavil sivý mrak. V šálke zazrela odraz známej tváre.
„Nechaj ma na pokoji, Loxosceles. Aj tak ma už nemôžeš ovládnuť,“ niečo jej vyrazilo šálku z ruky. Cítila ako sa okolo nej omotali dusivé chápadlá.
„Ale môžem ťa kedykoľvek zabiť, pokiaľ sa mi to zažiada.“
Joja nevládala dýchať. Jej telo sa zvíjalo v hrozných kŕčoch. Nedostatok vzduchu ju celkom ochromil. Zrazu to prestalo. Celkom nečakane však pocítila slastné šteklenie, akoby sa niekto jemne dotýkal.
„Mrzí ma to, ale nie je to žiaden klam. Gréta porušila prísahu, nedá sa nič robiť. Kruh moci sa uzavrel,“ Garapodo smutne sklonil hlavu.
„Stala si sa jej nástupkyňou. Od tejto chvíle si čarodejnica,“ chlácholivo ju potľapkal po pleci. Vedel, že to pre ňu nebude ľahké.
„Nie, vy sa mýlite. Ja nie som bosorka,“ oči jej však jasne zažiarili. Cítila ako z nich vychádza zvláštne teplo. Mimovoľne začala odriekať nejaké slová. Niečo ju prudko zdvihlo zo zeme. Vznášala sa vo vzduchu. Rozpustila sa na tisíce drobných kvapiek, ktoré plávali vzduchom ako drobné fialové guličky.
„Hej, pomôžte mi dostať sa späť …“ jej hlas znel akosi cudzo a vzdialene.
„Musíš veriť svojim schopnostiam. Inak sa ti budú stávať takéto uletené veci, takmer na dennom poriadku,“ priam sa zadúšal od smiechu.
„Mágia je občas dosť nepredvídateľná. Tvoje prvé kúzlo ma celkom pobavilo,“ nepatrne pohol prstami. Drobné kvapôčky sa sformovali do jej postavy. Joja si uľahčene ohmatávala ruky aj nohy.
„Preberte ju. To predsa nie je možné, aby ostala v takomto stave. Ja tie schopnosti nepotrebujem. Pokojne jej ich môžem vrátiť.“
„Nie je to také jednoduché. To čo sa raz v čarodejníckom svete odprisahá sa už nedá vziať späť. Však si nič neodprisahala Loxoscelesovi ?“
„Komu ?“ nechápala Joja. To meno bolo také dlhé, že ho ledva zachytila.
„Tak sa volá tvoj únosca. Loxosceles, čarodejník z Odvrátenej strany...“ zopakoval Garapodo.
Nepoznala jeho meno. Predtým to nebolo dôležité. Rukou sa nebadane dotkla pier. Nebola si istá či naňho dokáže zabudnúť.
Odvrátená Strana
„Nenávidím ju. Nechcem sa viac zapodievať tou úbohou naivnou chuderou,“ prudko odhodil knihu plnú magických zaklínadiel. Nemohol uveriť tomu, že sa jej podarilo uniknúť. Mal ju v hrsti. Mohol od nej žiadať čokoľvek.
Pocítil zmes túžby a odporu. Chcel ju aspoň na malú chvíľu vidieť. Túžil dostať sa bližšie k jej myšlienkam a pocitom.
Reálny svet
Joja sedela na parapete vo svojej spálni a popíjala upokojujúci bylinkový čaj. Garapodo ju ubezpečil, že bude lepšie ak si pôjde domov oddýchnuť. Na čelo jej nakreslil nejaký neviditeľný ochranný znak.
Nezbadala tmavý tieň, ktorý sa preplazil smerom k nej. Obliala ju horúčava. Náhle ju zaplavil sivý mrak. V šálke zazrela odraz známej tváre.
„Nechaj ma na pokoji, Loxosceles. Aj tak ma už nemôžeš ovládnuť,“ niečo jej vyrazilo šálku z ruky. Cítila ako sa okolo nej omotali dusivé chápadlá.
„Ale môžem ťa kedykoľvek zabiť, pokiaľ sa mi to zažiada.“
Joja nevládala dýchať. Jej telo sa zvíjalo v hrozných kŕčoch. Nedostatok vzduchu ju celkom ochromil. Zrazu to prestalo. Celkom nečakane však pocítila slastné šteklenie, akoby sa niekto jemne dotýkal.