darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: VII. kapitola Stratení v temnotách
12. listopad 2006 | 20.11 |
Draco Malfoy, nerozhodne postával pred riaditeľňou. Keď mu domov prišiel list o údajnej smrti jeho syna, takmer dostal infarkt. Dan bol odjakživa jeho obľúbencom a nevedel si predstaviť, žeby ho nahradil niektorí z jeho mladších súrodencov.
Nervózne poklopával vychádzkovou palicou po dverách riaditeľne. Nebol zvyknutý čakať. Nevyhovovala mu spoločnosť, v ktorej sa ocitol.
Henry Craft nesmelo postával pri mužovi odetému v dlhom čiernom plášti, ktorý mal zahalená tvár. Za ruku držal poblednutú ženu. Bola by celkom pekná, nebyť desivých kruhov pod očami a nervozity, ktorá krivila jej črty. Muklovské oblečenie mu však odobralo chuť na ďalšie skúmanie.
Toto sú rodičia Slizolinčanov ? Mukelkovia a neurodzení ? Keby ctihodný Salazar videl aká zberba obsadila Rokfort, radšej by ho celý vyhodil do vzduchu.
Keď sa pracovňa konečne otvorila, vstúpil dnu ako prvý. Mal toľko otázok, že nevedel odkiaľ by mal začať.
Snape sedel za stolom, pokojný a vyrovnaný ako vždy. Hneď mu bolo jasné, že Draco mu chce pripraviť dosť rušné chvíle, preto obrátil svoju pozornosť na zahaleného muža.
„KDE JE MOJA DCÉRA,“ skríkol Barty a urobil pár krokov smerom k nemu. Snape si bol istý, že ten hlas veľmi dobre pozná.
„V záznamoch sa píše, že Tifany Sledgeová je sirota. Tým pádom asi ťažko môžete byť jej otcom,“ chladne ho uzemnil riaditeľ.
„A čo môj syn. Snáď mi nechcete tvrdiť, že Tom bez stopy zmizol. To predsa nie je možné ?“ zapojil sa do debaty Henry Craft. Bol to obézny muž s dobráckou okrúhlou tvárou. V jeho očiach Snape postrehol veľa bolesti a zármutku.
„AKO SI MOHOL PUSTIŤ DANA NA TAKÉ NEBEZPEČNÉ MIESTO, SEVERUS ?“ rýchlo ho prekričal Draco Malfoy.
„Buďte láskavo ticho. Keď rozprávate všetci naraz nerozumiem vám,“ pohŕdavo odsekol Snape.
„Nehraj sa so mnou, Severus. Nevieš čoho všetkého som schopný. Tifany nie je mŕtva. Vidím to v tvojich očiach. Nie si jediný, kto ovláda legilimenciu,“ oči zahaleného muža sa zavŕtali do Snapeovej tváre.
„Neviem o čom to hovoríte. Radím vám, aby ste ma neoslovovali krstným menom pán…“
„Bartemius Crouch junior,“ rozčúlene sa predstavil. Jeho slová mali na riaditeľa dosť veľký účinok. Zúrivo si stiahol kapucňu a odhalil znetvorenú tvár. Riaditeľovi od prekvapenia padla sánka. Niečo také bolo nad jeho sily. Nedokázal zakryť prekvapenie.
„Môj úsmev už nie je taký ako kedysi, ale určite spoznávaš isté črty mojej niekdajšej tváre.“
Snape nemo prikývol. Na nič viac sa nezmohol. Barty totiž podišiel k stolu a surovo ho schmatol za prednú časť habitu.
„Neviem, kde je tvoja dcéra. Mal by sa na to spýtať Hagrida. On ich mal na starosti.“
Cítil ako ju niekto jemne pohladil po tvári. Mrazivý vietor jej odhrnul z tváre vlasy. Ťažko dýchala. Každý nádych jej spôsoboval nepríjemné pichanie na hrudi. Rovnako intenzívne však vnímala nežné dotyky, ktoré sa ju snažili prebrať k životu. Cítila teplo nejakého tela, ktoré jej dodávalo pocit bezpečia. Zároveň sa však bála otvoriť oči.
„Vidím, že naša maličká si ťa obľúbila, ale to nič neznamená. Je možné aj to, že zgegne.“
„Zavri ústa, Malfoy,“ podráždene zavrčal Tom. Vôbec ho nepotešilo, že trčí na odľahlom mieste práve s ním. Všade naokolo bol len divý porast zložený z rôznych stromov a vysoké skaly klenúce sa až k oblohe. Nemali ani poňatia kde sa ocitli.
„Ak sa ti niečo nepáči pokojne môžeš odísť. Ja ťa tu nedržím,“ Tom zazrel obrovskú postavu, ktorá smerovala rovno k nim. Srdce mu od ľaku preskočilo pár úderov. Bol to dospelý rozzúrený obor. Tvár mal skrivenú od hnevu a obrovskou rukou siahol na Dana Malfoya.
„TOM,“ zreval vydesene. Obor si ho priložil k rozďaveným ústam. Zrejme bol poriadne vyhladovaný.
Nervózne poklopával vychádzkovou palicou po dverách riaditeľne. Nebol zvyknutý čakať. Nevyhovovala mu spoločnosť, v ktorej sa ocitol.
Henry Craft nesmelo postával pri mužovi odetému v dlhom čiernom plášti, ktorý mal zahalená tvár. Za ruku držal poblednutú ženu. Bola by celkom pekná, nebyť desivých kruhov pod očami a nervozity, ktorá krivila jej črty. Muklovské oblečenie mu však odobralo chuť na ďalšie skúmanie.
Toto sú rodičia Slizolinčanov ? Mukelkovia a neurodzení ? Keby ctihodný Salazar videl aká zberba obsadila Rokfort, radšej by ho celý vyhodil do vzduchu.
Keď sa pracovňa konečne otvorila, vstúpil dnu ako prvý. Mal toľko otázok, že nevedel odkiaľ by mal začať.
Snape sedel za stolom, pokojný a vyrovnaný ako vždy. Hneď mu bolo jasné, že Draco mu chce pripraviť dosť rušné chvíle, preto obrátil svoju pozornosť na zahaleného muža.
„KDE JE MOJA DCÉRA,“ skríkol Barty a urobil pár krokov smerom k nemu. Snape si bol istý, že ten hlas veľmi dobre pozná.
„V záznamoch sa píše, že Tifany Sledgeová je sirota. Tým pádom asi ťažko môžete byť jej otcom,“ chladne ho uzemnil riaditeľ.
„A čo môj syn. Snáď mi nechcete tvrdiť, že Tom bez stopy zmizol. To predsa nie je možné ?“ zapojil sa do debaty Henry Craft. Bol to obézny muž s dobráckou okrúhlou tvárou. V jeho očiach Snape postrehol veľa bolesti a zármutku.
„AKO SI MOHOL PUSTIŤ DANA NA TAKÉ NEBEZPEČNÉ MIESTO, SEVERUS ?“ rýchlo ho prekričal Draco Malfoy.
„Buďte láskavo ticho. Keď rozprávate všetci naraz nerozumiem vám,“ pohŕdavo odsekol Snape.
„Nehraj sa so mnou, Severus. Nevieš čoho všetkého som schopný. Tifany nie je mŕtva. Vidím to v tvojich očiach. Nie si jediný, kto ovláda legilimenciu,“ oči zahaleného muža sa zavŕtali do Snapeovej tváre.
„Neviem o čom to hovoríte. Radím vám, aby ste ma neoslovovali krstným menom pán…“
„Bartemius Crouch junior,“ rozčúlene sa predstavil. Jeho slová mali na riaditeľa dosť veľký účinok. Zúrivo si stiahol kapucňu a odhalil znetvorenú tvár. Riaditeľovi od prekvapenia padla sánka. Niečo také bolo nad jeho sily. Nedokázal zakryť prekvapenie.
„Môj úsmev už nie je taký ako kedysi, ale určite spoznávaš isté črty mojej niekdajšej tváre.“
Snape nemo prikývol. Na nič viac sa nezmohol. Barty totiž podišiel k stolu a surovo ho schmatol za prednú časť habitu.
„Neviem, kde je tvoja dcéra. Mal by sa na to spýtať Hagrida. On ich mal na starosti.“
Cítil ako ju niekto jemne pohladil po tvári. Mrazivý vietor jej odhrnul z tváre vlasy. Ťažko dýchala. Každý nádych jej spôsoboval nepríjemné pichanie na hrudi. Rovnako intenzívne však vnímala nežné dotyky, ktoré sa ju snažili prebrať k životu. Cítila teplo nejakého tela, ktoré jej dodávalo pocit bezpečia. Zároveň sa však bála otvoriť oči.
„Vidím, že naša maličká si ťa obľúbila, ale to nič neznamená. Je možné aj to, že zgegne.“
„Zavri ústa, Malfoy,“ podráždene zavrčal Tom. Vôbec ho nepotešilo, že trčí na odľahlom mieste práve s ním. Všade naokolo bol len divý porast zložený z rôznych stromov a vysoké skaly klenúce sa až k oblohe. Nemali ani poňatia kde sa ocitli.
„Ak sa ti niečo nepáči pokojne môžeš odísť. Ja ťa tu nedržím,“ Tom zazrel obrovskú postavu, ktorá smerovala rovno k nim. Srdce mu od ľaku preskočilo pár úderov. Bol to dospelý rozzúrený obor. Tvár mal skrivenú od hnevu a obrovskou rukou siahol na Dana Malfoya.
„TOM,“ zreval vydesene. Obor si ho priložil k rozďaveným ústam. Zrejme bol poriadne vyhladovaný.
Komentáře
| RE: Nemilovaná II: VII. kapitola Stratení v temnotách | alan15 | 12. 11. 2006 - 20:51 |