Keď ho vybral z vrecka a roztvoril zbadal v ňom Voldemortove myšlienky. Zvláštne zhluky podivných slov sa po ňom rozlievali ako jed. Najčastejšie sa opakovali tieto tri slová : ZABIŤ, MUČIŤ, POTRESTAŤ…
Pevne stisol hárok a poľahky sa dostal do týchto temných úvah. Voldemort práve niekoho mučil. Nevedel presne rozoznať o koho sa jedná… Musí jej útek zdržať, aby vymyslel niečo čo jej v tom zabráni.
„Choď za Helen,“ prikázal Voldemortovi. Dúfal, že nechá tak mučenie a poslúchne ho. Myšlienky sa na chvíľu prestali točiť okolo vrážd…
„Ocko to zistí a bude sa veľmi hnevať,“ povedal Rob. Nebol si istý či je to dobrý nápad.
„Áno, ale my dvaja to nepocítime, pretože nás nenáj…“ zarazila sa uprostred slova. Voldemort vošiel do detskej izby.
„Len dúfam, že to nepokašle. “ Harry prudko zovrel päste. Musel svojmu druhému ja držať palce. Pre istotu sa pozrel na papier. Stálo tam : HELEN ROZTOMILÁ…
„Vidím, že niekto zrušil imperius…“ Bolo to viac než jasné, lebo Helen na ňho hľadela ako na odporného švába. Keď sa k nej priblížil cúvla. Bola hrozne nehnevaná, že ju ovládal a nedovolil jej ani prejaviť smútok nad stratou Sagrie. Mala ju rada ako matku a to mu nemohla odpustiť. Helen sa chrbtom dotkla steny. Už nemala kam ustúpiť.
Opatrne položila Roba na zem. Malý vycítil, že toto nebude práve najpríjemnejší rozhovor.
Ocitol sa medzi dvoma mlynskými kameňmi…Nevedel čo má robiť…
„Ne-nehádajte sa, prosím,“ vyslal prosebný pohľad na oboch rodičov…
„Ale my sa nehádame…“ Voldemort ho jemne pohladkal po vlasoch. Nechcel robiť scény pred malým…nepovažoval to za správne vydesiť ho na smrť. Najmä nie vtedy keď by už mal dávno spať.
„Výborne je to v suchu, zatiaľ neušla, ale ona ho nenávidí. Určite to urobí …vidím jej to v očiach.“
„Musím ešte niečo dokončiť, ale o chvíľu sa vrátim.“
„Nie, nikam nechoď…toto tuším nebude stačiť, musím vymyslieť niečo iné…“
„Prečo to nestačilo ?“ netrpezlivo sa opýtal Ron.
„Ona by si našla spôsob ako ujsť. Neskôr by to aj tak urobila... Dementori boli vtedy ako odtrhnutí z reťaze, pôvodne to malo skončiť tak, že náhodu natrafili na ich skrýšu a urobili to…okrem toho som vedel, že nemôžem všetko zmeniť tak akoby sa mi to hodilo. Musel som tam tých dementorov ponechať…a tak som im musel prikázať, aby sa tam objavili…“
Ron naprázdno preglgol. „Nedalo sa urobiť niečo menej drastické ?“
„To ťažko. Opäť som sa ocitol vo víre času a vrátilo ma to na začiatok. To znamenalo, že som neuspel. Trvalo to dosť dlho, kým som sa odhodlal ich poslať tam aspoň jedného z nich, uvedomil som si, že keby ich bolo viac mohlo by sa to skomplikovať. Zároveň som nechal Voldemortovi odkaz, aby sa k nej začal konečne správať normálne. Myslím si, že to pochopil a poslúchol ma…Vrátil som sa do prítomnosti a zistil som, že všetko dobre dopadlo. Helen bola v poriadku…“
„Prišiel čas platiť,“ zahrmel Smrtihlav. Draco netušil čo to znamená.
„Dám ti všetko čo budeš chcieť. Teraz som tu šéfom ja.“
Smrtihlav sa na ňho vrhol. Cítil ako sa mu ostré tesáky zabodli do tela. Chcel sa brániť, ale nemohol. Taká bola dohoda, musel sa mu podriadiť. Smrtihlav rýchlo pil. Časť životodarnej sily sa presunula do ňho. Bolo to príšerné, akoby ho niekto postupne zabíjal.
„To je všetko čo od teba žiadam. Inak by som tu nemohol ostať, ale ak ma chceš poslať preč, môžeš to urobiť. Neskôr to už nepôjde. Kým budeš žiť nezbavíš sa ma.“
Smrtihlav sa spôsobne uklonil a čakal. „Nie, ostaneš tu, dozrieš na to, aby Bella nerobila problémy. Ja sa vrátim domov a trochu si oddýchnem.“
„Ako rozkážete, môj pane.“
Draco nečakal, že bolesť vyprchá tak rýchlo… Čoskoro bol v úplnom poriadku. Netušil, že je to len ilúzia vytvorená Smrtihlavom.
Hermiona zišla dolu po schodoch oblečená v šatách, ktoré pre ňu vybral. Quickley ju celkom pekne upravila…Dracovi takmer vypadli oči. Kto by to bol povedal, že ho tak veľmi rozruší stretnutie s ňou.
„Spomínam si, že som za niekoho vydatá. Ty si môj manžel ?“ opýtala sa podozrievavo.
„Áno,“ Bez váhania zaklamal Draco. Teraz by jej dokázal odprisahať aj to, že jeho mama bola červená čiapočka a otec vlk.
Nedočkavo ju chytil za ruku. Pomsta je vždy sladká ako med. Weasley nezomrel, ale možno je to tak lepšie…Som zvedavý ako sa bude tváriť, keď zistí, že som z neho urobil paroháča.
„Si taká očarujúca,“ zašepkal, nežne ju pritiahol k sebe. Jej pery mu nesmierne chutili. Svedomie sa ako tak snažilo odhovoriť ho Si klamár, si klamár… Ignoroval to. Rukou jej siahol na chrbát a pokúšal sa jej rýchlo rozopnúť šaty…Už nemienil čakať…
„Harry, Ron, poplach ide sem Rita Skeaterová,“ vydesene skríkol Neville. „Práve vošla do budovy, a zdá sa tentoraz sa sem dostane. “
„To hádam nie,“ Harry si rýchlo strčil prútik do vrecka. Čo ak jej niekto vytáral, že patril Voldemortovi. Vedel si, živo prestaviť tie titulky : VYVOLENÝ SA POMIATOL, HARRY POTTER SLÁVNY PREMOŽITEĽ VEĎ- VIETE KOHO JE DUŠEVNE CHORÝ…
Harry a Ron okamžite opustili izbu. Bol to vhodný okamih na to, aby začali hľadať Hermionu…Rita určite narobí poriadny chaos, nikto si nevšimne, že zmizli…
„Vy ma tu necháte samého ? Čo jej mám povedať ?“
„To je jedno, hlavne, nech nezačne jančiť...“ zahrmel Ron.
Na chodbe začuli „sladkastý“ hlások. „To je nehoráznosť. Hovorí vám niečo výraz sloboda tlače ? Som reportérka. Mám právo informovať svojich čitateľov o tom, čo sa tu deje. Minister mágie mi na to dal povolenie, len si to pozrite…“ práve sa naťahovala s jedným z liečiteľov.
Harry rozhodne nebol jediný, na ktorého poľovala... Oči sa jej len tak zaiskrili keď zazrela Roba Riddla vychádzať z Bottovej izby.
„Pán Riddle, počkajte…nechcete sa s nami podeliť o vaše dojmy ? Je to pravda, že ste obťažovali svoju spolužiačku ? Pán Riddle počkajte,“ rozbehla sa za ním. Rob si ju zamračene premeral.
Bleskové brko začalo poletovať po papiery ako šialené.
„Nemám záujem s vami komunikovať,“ prehrabával si vrecká, akoby v nich mohol nájsť prútik. To bohužiaľ nebolo možné… Tej ženskej mal plné zuby. Spomenul si, ako k ním raz prišla na „návštevu“, chcela napísať o Voldemortových sexuálnych praktikách… Helen jej samozrejme nič nepovedala. Na druhý deň však vyšiel taký odporný článok, až sa mu z jeho dvíhal žalúdok. Všetci chrabromilčania si z neho uťahovali…Ešte stále na to nemohol zabudnúť…
Zo záchodu práve vyšli Harriet a Mel. Rita natiahla svoje neprirodzene veľké pazúry a obom dievčatám zahatala ústupovú cestu.
„Možno by bolo dobré, keby sa k tomu vyjadrila aj údajná obeť ? Aké máte pocity z pána Riddla, bojíte sa ho, je vám odporný ?“
„A vy aké máte pocity z možného pobytu v Azkabane ? “ podpichla ju Mel. Mama jej určite porozprávala o tom, že Rita jej neregistrovaný animágus…
„No dobre, tak ja pôjdem pohľadať Harryho, zatiaľ sa majte.“
„Nie, tak rýchlo. Pre istotu pôjdem s vami,“ Mel predbehla Ritu. Nech si nemyslí, že jej to nejak uľahčí.
„Tá ženská je hrozne otravná,“ povedala Harriet.
„Môžeme očakávať parádne veľký článok o nás dvoch,“ Rob si bol istý, že sa ocitnú na titulnej strane.
„Tak čo povieme, im pravdu alebo sa mám stále hrať na obeť ?“ Nesmelo k nemu pristúpila. Všimol si, že je oblečená v dlhej nemocničnej košeli…radšej sa odvrátil. Stále pre ňho predstavovala veľké pokušenie.
„Ty si obeť a bude lepšie keď ňou aj ostaneš. Nezabúdaj, že ja som synom Lorda Voldemorta, nikdy by som sa nezaplietol s takou úbožiačkou, chcel som sa len trochu pozabávať…si obyčajná bezvýznamná hlupaňa…“ mrazivo sa usmial. Musel to urobiť aj keď ho to stálo veľa síl…
Ak sa bude okolo neho motať prestane sa ovládať…bol si istý, že jej matka by sa postarala, aby ho vylúčili zo školy… Bude to tak lepšie pre oboch…
„MYSLELA SOM, ŽE SI INÝ, ALE TY SI NAOZAJ ÚPLNE ROVNAKÝ AKO VEĎ- VIEŠ – KTO !“
Prudko zaborila hlavu do vankúša. Nesmela plakať a prečo by aj mala ? Kvôli nemu ? Kvôli svojmu nepriateľovi… Ale bolo už neskoro ? Každé jeho slovo ju nesmierne zasiahlo. Nechápala to.
„Harriet, tomu neuveríš, Ron a Harry sa niekam vyparili…Rita ich stále nemôže nájsť…“ Mel prekvapene zastala.
„Netráp sa s otcom sa pozhováraš neskôr. Neville povedal, že sa čoskoro vrátia…Bolí ťa niečo ?“ Ustarostene ju vymanila z prikrývok a obrátila jej tvár k sebe.
„To prejde, “ zamrmlala a utrela si slzy.
O týždeň…
Študenti a ich rodiny nervózne postávali na nástupišti 9 a ¾. Rokfortský expres už pol hodinu meškal.
Mortis bola neustále nervózna. Narážala zobákom do klietky a vystrašene húkala.
Rob ju jemne pohladil a šepkal jej upokojujúce slová.
Titus a Bott sa zamiešali medzi ostatných slizolinčanov…
„Tá Potterová ma na sebe naozaj desné handry, už na prvý pohľad je na nej vidno odkiaľ pochádza…“ jedovato vyprskla Mef Malfoyová.
„Jasné, aj ja si myslím, že dnes je krásny deň…“ Bott vôbec nepočúval čo hovorí, ako zhypnotizovaný jej hľadel do výstrihu.
Titus sa nezapájal do rozhovoru, sedel na kufri a niečo si čmáral do notesu. Lonbottomovci teraz bývali u nich. Nedalo sa nič robiť, ich dom sa prepadol a v Gringottbanke vznikol menší zával, ktorý im znemožnil dostať sa k finančným prostriedkom…
„Čauko, Harriet,“ Arzén Lupin si razil cestu cez netrpezlivý dav. Bol synom Tonksovej a Lupina. Vlčie črty ešte viac zvýrazňovali jeho pomerne divoký zjav. Dievčatám sa však páčil. Jeho rodičia boli často preč, preto si zvykol starať sa o seba sám. Azúrovo modré oči uprel na Lucy Riddleovú, ktorá stála pri nej. S Harriet celkom dobre vychádzali napriek jej „sporu“ s Robom. Musela sa predsa nejako zaradiť do Chrabromilu. Dosť dlho jej trvalo, kým si na ňu zvykli. Usmiala sa na ňho. Chvíľu sa len tak oťukávali.
„Ahoj Arzén, myslela som si, že prestupuješ na inú školu,“ čudovala sa Harriet.
„Nie, na poslednú chvíľu som si to rozmyslel… otec ma presvedčil, že sa nemám len tak ľahko vzdávať…okrem toho som ti zabudol dať …“ Nečakane ju pobozkal na pery.
„Hej, ty si teda opovážlivec,“ zahundrala Harriet.
„No konečne už ide vlak !“ ozvala sa Mel.
Nastala obrovská tlačenica, všetci si chceli nájsť dobré miesta…
Všade prebiehali rozhovory týkajúce sa minulotýždňových útokov a smrťožrútov a kolapsu v čarodejníckej banke.
Mel, Lucy a Harriet tiež dopodrobna rozobrali túto tému.
„Doma už nemáme ani cent. Všetky účty sú zablokované, to skrátka nie je normálne…nemohla som si kúpiť ani nové habity… moja mama je nezvestná a otec niekam zmizol spolu s Harrym…“ sťažovala sa Mel.
Dvere na ich kupé sa otvorili. Zazreli pehatého šiestaka s chrambromilu. Vyzela dosť rozrušene :„Počujte dievčatá, nebol za vami Arzén, už dlhšiu dobu sme ho nevideli…vravel, že sa u vás zastaví.“
„Nie, nebol tu, ale ak chceš poobzeráme sa po ňom…Možno mu niečo urobili slizoličania…nebolo by to po prvý krát čo sa do ňho pustili…“
Harriet a Mel vyšli z kupé. Pýtali sa každého koho stretli, ale nikto ho nevidel. Vlak zrazu prudko zastal a všetky svetlá zablikali. Cez roztvorené okno dnu vletelo niečo veľké a vrazilo to do Harriet.
„Au, čo to je ? “ poriadne ju to udrelo do hlavy.
„HARRIET, ON JE MŔTVY,“ Zvrieskla Mel.
„TO NIE JE MOŽNÉ, AKO …“ Striasla zo seba nehybné telo… Okolo nich sa zhrkli študenti…
Helen zacítila čudnú páľavu. Vybrala sa do kuchyne, aby sa mohla napiť vody. Od boja so Smrtihlavom mala dovolenku. Dosť ju to oslabilo, preto musela ostať doma. Temné znamenie na jej predlaktí sa ozvalo. Niekto ju zozadu schmatol a zapchal jej ústa…