Noc temnýchIII:9. kapitola - Kruhy bolesti

MgGonagallová ho tiež dôrazne upozornila, aby si od nej držal odstup. Čím viac sa od nej vzďaľoval, tým viac ho to lákalo…
„O čo ti vlastne ide ? Ako je možné, že si ešte stále tu ? Minule si nahodil výraz urazeného slizolinovho potomka a teraz ti zrazu vyhovujem…“
„Nezabil som toho tvojho kamaráta, nemajú ma s čoho obviniť. Čo sa týka tej záležitosti nemal som inú možnosť. Chcel som ťa nechať na pokoji, ale situácia sa zmenila.“
„Na tom mi vôbec nezáleží. Mňa na kolená nedostaneš. Už sa neviem dočkať kedy vypadneš s tejto školy…“ precedila pomedzi zuby. Niekedy nevedela čo si má o ňom myslieť. Z dobrého chlapca sa razom stával panovačný a namyslený čarodejník, ktorý rád presadzoval svoju vôľu… Jeho vnútro ostávalo skryté za chladnými červenými zrenicami… Nevedela čo od neho môže očakávať…
„Možno by si mala dopiť aj zvyšok elixíru,“ navrhol rozčúlene.
„Ani náhodou, nechcem spať keď si tu ty.“
„Možno je to naše posledné stretnutie…“
„Hádam ťa smrťožrúti nechcú odkrágľovať, to by neurobili synovi Kniežaťa temnôt..“





„Kde ste boli ?“ Bott nahlas zazíval keď ho Rob a Titus požiadali, aby im nenápadne otvoril portrét.
„Trochu som sa túlal,“ nepresvedčivo vyhlásil Titus.
„A ty ?“ zaujímal sa Bott.
„Bol som v nemocničnom krídle, zastupoval som našu drahú Poppy.“ Hlavou mu prebehli spomienky na pár kradmých bozkov…
„Obaja mi klamete, vy si hovoríte priatelia ? No poďte už nejako to z vás dostanem…“
Všetci traja si sadli do kresiel. Rob ich požiadal, aby nešli spať. Dopodrobna im vyrozprával všetko čo sa odohralo v riaditeľni aj to, že musí kontaktovať smrťožrútov. Obaja na ňho asi 5 minút mlčky hľadeli, akoby dúfali, že len žartuje.
„Potrebujem vašu pomoc. Titus, máš ešte tie ochranné elixíry, ktoré sme minule testovali ?“
„Áno, ostali dve flakóny. Ale viac už fakt nemám. Došli mi peniaze.“ Titus sa vybral do spálne nájsť to čo od neho žiadal.
„A čo mám robiť ja ?“ opýtal sa Bott.
„Dáš pozor na Lucy. V žiadnom prípade jej to nehovor. Nechcem ohroziť jej život.“





Šli spať až o štvrtej ráno… Rob unavene padol do postele. Stalo sa toho tak veľa. Najdôležitejšie pre ňho bolo dostať matku z nebezpečnej situácie…Nebolo by od veci aj to, keby si opäť získal Harrietinu náklonnosť. Pobozkal ju totiž, až vtedy keď už takmer spala…ona o tom ani nevedela.
„Pohnite sa chalani, “ skríkol Titus.
„Mami, nestraš nechaj ma spať ešte je skoro,“ brblal Bott.
„No tak už začala prvá hodina, máme Obranu proti čiernej mágii. Vstávajte Weasleyová sa vrátila a určite nám to nedaruje.“
Bott trochu nadával, že nestihli raňajky a Rob si ledva navliekol habit, ale neostávalo im nič iné, len sa rýchlo dať do poriadku schytiť knihy a utekať…
„Riddle, Longbottom, Snape, kedy sa chodí na vyučovanie ?“ Profesorka Weasleyová si na nich ako vždy zgustla. Rovnako ako všetci ostatní aj ona si myslela, že sú to nádejní zabijaci… Keď sa v noci vrátila ešte nič nevedela o tej vražde ani o tom, že Harriet a Mel našli mŕtvolu. Riaditeľka ju až ráno informovala o dianí v škole…
„Prepáčte pani profesorka, nemohli sme prejsť cez chodbu…Myrtla zase vytopila záchod, Filch nás obvinil, že za to môžeme my a donútil nás, aby sme mu s tým pomohli…“ zadychčane vysvetľoval Bott. On jediný mal ešte akú takú nádej, že ho vypočuje.
„Chcela som vám strhnúť 15 bodov, ale 5 vám odpustím za to, že máte takú bujnú fantáziu. Takže strhávam 10 bodov slizolinu, sadnite si.“
Keby vedela, že som včera zase bozkával jej dcéru určite by sme stratili viac než 50.
Výuka bola absolútne narušená kvôli neustálim otázkam, ktorými profesorku zasypávali. Ani jedna sa netýkala obrany…všetkých zaujímalo čo si myslí o nedávnej vražde. Profesorka im odpovedala dosť vyhýbavo a snažila sa vrátiť k preberanej látke…
Rob ju nepočúval. Nemohol myslieť na nič iné, len na hordu smrťožrútov, ktorá ho bude obklopovať…Brkom čmáral po pergamene…načrtol postavu odetú v čiernom plášti…do pozadia dokreslil prepletajúce sa hady…
„Pán Riddle môžete mi zopakovať čo som práve povedala ?“ Profesorka podišla k lavici a pohľadom sa zastavila na nákrese.
„Povedali ste, že …“
„Pani profesorka, prepáčte, že vyrušujem, ale Rob Riddle má prísť do riaditeľne, vraj tam má nejakú návštevu..“ vyjachtal drobný slizolinský prváčik.





„Ako sa máš, ty potvora ?“ vyštekla Bella. Nemohla sa dočkať stretnutia s Helen. Draco jej to nakoniec povolil, ale pre istotu ju donútil, aby si so sebou nevzala prútik. Negas na ňu opovržlivo zasyčal :„Buď ssslušššná.“
„To háďa si ťa tuším obľúbilo, ako to robíš, že si dokážeš všetkých omotať okolo prsta ?“
„Prejdi k veci Bellatrix. Načo si sem prišla ?“
„Chcem sa s tebou dohodnúť. Nesúhlasím s tým, aby sa Draco hral na Temného pána…“
„Pokúšala som sa ho varovať, ale neposlúchol ma, Smrtihlav si ho úplne podrobil,“ unavene poznamenala Helen.
„Nie je jediný komu ponúkol podporu a pochopenie,“ Helen rýchlo vytvorila štít v podobe talizmanu. Bellino telo sa menilo, nadobúdalo priam neľudské tvary. Smrtihlav nikdy nebol verný len jednej strane. Často si vyberal viacero obetí…Silný prúd energie narazil do štítu, ktorý ledva stihol zakryť Helen. Hadík sa k nej neveriacky pritisol. Vôbec tomu nerozumel, aj on si myslel, že je to Bella.
„Talizman, pokiaľ sa odmietneš prispôsobiť nebudeš dlho žiť…postarám sa, aby niekomu s týchto fanatikov nechtiac uletela ruka…Máš pravdu Draco je úplne v mojej moci, ale oveľa radšej by som uprednostnil iného čarodejníka…takého, ktorý bude mať moc nad všetkými…dlho som odpočíval vo Voldemortovom hrobe, chcem dostať JEHO.“
„To ti neradím, začína sa rozpadávať.“ Helen rýchlo zosilnila vyžarovanie talizmanu.
„Ustúp,“ prikázala mu. Smrtihlav vykríkol od bolesti.
„Aké milé od teba. Vieš o tom, že nemučíš mňa, ale úbohú Bellu.“ Helen si to plne uvedomovala. Pokiaľ sa priživuje na iných dušiach nemôže ho zničiť. Draco a Bella by zomreli a ona už viac nechcela zabíjať.
„Budeš si na mňa musieť zvyknúť, lebo tu budem ešte veľmi dlho, ja nikdy neprehrávam. Ak sa spojím s Voldemortom už ma nebudeš viac ohrozovať…“
„Čo to táraš ? Aký Voldemort ? Veď si bol s ním pochovaný…alebo ti vynecháva pamäť.“
„Vyššie bytosti ako som ja vedia, že nie je všetko také ako sa zdá. Harry Potter a Voldemort sú teraz jedna a tá istá osoba. Toto neuveriteľné spojenie duše zrodilo TRETIEHO…ty by si to mala pochopiť, tiež si spojením dvoch rôznych žien…“
„Choď preč, nebudem ťa počúvať…“





Rob Riddle nečakal, že stretne práve jeho. Nikdy by mu nenapadlo, že ten muž ho vyhľadá…Prečo by sa mal zaoberať čarodejníkom, ktorý porazil jeho otca…
Harry Potter sedel na riaditeľkinom mieste. Zelené oči sa vyzývavo zabodli do červených, akoby chceli skúšať ich trpezlivosť. Rob si nemohol nechať ujsť takúto príležitosť. Podrobne si poobzeral toho, ktorý je vraj vyvolený. Vyzeral presne tak ako mu ho opísali : Neposlušné vlasy odstávali na všetky strany, okrúhle okuliare s pokriveným rámom mu pevne sedeli na nose, ešte jazva v tvare blesku stále pripomínala dávnu históriu. Pripadal mu hrozne vychudnutý, zrejme toho v poslednom čase prežíval dosť ťažké obdobie. Nesedel uvoľnene, všetky svaly mal napnuté, akoby sa chystal čochvíľa uniknúť. Asi to bol nejaký starý zvyk, alebo sa bál uvoľniť v prítomnosti Voldemortovho syna ? To zatiaľ nevedel posúdiť.
„Potter, čo odo mňa chcete ?“ už nedokázal viac mlčať. Znervózňovalo ho, že Harry na ňho len hľadí a nič nevraví.
„Pomôžem ti prežiť.“
Riddle sa uškrnul. „Naozaj a čo sa stalo, že mi vaše veličenstvo venuje toľkú pozornosť ?“
„Vstúp do mojej mysle…nebudem sa brániť, všetko sa dozvieš…“ vyzval ho Harry.
„NEPOTREBUJEM POZNAŤ VAŠE MYŠLIENKY…“
„Dobre, nebudem ťa nútiť. Zatiaľ mi stačí, keď ma vypočuješ…Smrtihlav je veľmi nebezpečný súper…Draco Malfoy vylúpil Čiernu pyramídu a vzal z nej niečo čo popiera akúkoľvek mágiu…nemôžeš tam ísť sám…“
„ČO VÁS JE DO TOHO. SOM PREDSA RIDDLE, SYN VÁŠHO ÚHLAVNÉHO NEPRIATEĽA…“
„Sám uvidíš čo je Smrtihlav zač a pochopíš, že ani ty by si ho za žiadnu cenu neprijal. Nikomu neprajem, aby sa mu dostal do pazúrov. Ak sa ti pokúsi ublížiť prútik ho nezastaví…“
„To som zvedavý akým spôsobom by ste ho zastavili vy ? Zase máte nejaký spásonosný nápad ?“
„Áno chlapče, vypočuj si ma až do konca a potom si urob na vec vlastný názor…“





Hermiona vošla do komory. Quickley jej povedala, že tam zvykne spávať. Všimla si, že Draco svojho domáceho škriatka týra a rozhodla sa, že jej zariadi, aby jej daroval nejaké oblečenie…chcela sa to s ňou ešte raz prebrať, aby tá ustráchaná bytosť niečo nedomrvila…
„Si tu moja ?“ Zazrela veľkú kopu novín. Quickley si nimi zrejme vystala chatrné lôžko. Vzala do ruky jeden z nich. Draco jej zamedzil prístup k informáciám a to bolo viac než podozrivé.
Zazrela článok, ktorý je úplne vyrazil dych. Musela čítať nahlas, aby si bola istá, že sa jej to nesníva :
„Hermiona Weasleyová, manželka Rona Weasleyho je stále nezvestná. Napriek rozsiahlemu pátraniu sa nám ju nepodarilo nájsť. Je možné, že sa stalo ďalšou obeťou smrťožrútov.“ Najviac ju zarazila fotka tej ženy, spoznala na nej svoju tvár. Na ďalšej strane zazrela pár rodinných fotiek. Na niektorých bola vyobrazená vo svadobných šatách, spolu s mužom, ktorého nepoznala…Na iných držala na rukách malé dieťa, ten muž ju objímal, ale nebol to Draco.
Quickley práve vošla do komory. „PANI, TO JE VEĽMI ŠPINAVÉ, ZAMAŽETE SI NOVÉ ŠATY…“ vytrhla jej z ruky noviny, rýchlo ich pokrčila a prehltla.
„ČO TO MÁ ZNAMENAŤ, NEOPOVÁŽ SA MI KLAMAŤ JA SA NEVOLÁM NANCY, VŠAK ? SOM HERMIONA …“
„Nie, vy to nechápať…to nie ste vy…“
„NIE A KTO TO POTOM JE ? DRACO MA PODVIEDOL…“ Hermiona prudko klesla na zem. Nerozumela tomu prečo to urobil, ale spôsobilo jej to strašnú bolesť. Ona mu verila…
„VŠETKO MI POVIEŠ, AK NIE HNEĎ TERAZ ODÍDEM Z DOMU…“
„Nie to nerobte, prosím vás. Pán by ma zabil…ja nemôžem hovoriť, zakázal mi to…som len otrok…“
Hermiona ju prudko pritlačila k stene. „Mňa by si tiež mala poslúchnuť keď som Malfoyová, ale to nie je pravda…nemusíš nič hovoriť budem hádať a ty len prikývneš, keď to bude správna dedukcia…“
„Nepamätám si, kto som lebo Draco ma niečím začaroval…bolo to nejaké kúzlo ?“ Quickley sa ani nepohla.
„TAKŽE TO BOL ELIXÍR, CHCEM PROTILÁTKU !“
„Nemôžem vám nič dať…nesmiem to urobiť…ak poruším pánove príkazy, mám sa potrestať tým, že sa zabijem…želáte si to, aby som umrela ?“
„Ja si poradím aj bez teba.“ Hermiona pustila Quickley a vybrala sa do laboratória…
„Pani, nie tam nesmiete…“ márne sa ju snažila zastaviť.





Prvý školský deň skončil. Rob sa rozlúčil s priateľmi a ešte raz ich upozornil, aby dávali pozor na Lucy. MgGonagallová všetkým prikázala, aby sa zdržiavali vo svojich klubovniach…tým mu značne zjednodušila odchod.
Zakázaný les bol nezvyčajne tichý. Všetko živé sa stiahlo do ústrania. Z vrecka vytiahol flakón plný modrastého elixíru.
„Snáď to bude fungovať.“ Pokropil si ním celý habit. Malo by to pôsobiť ako štít, ktorý odblokuje zaklínadlá… Mesiac práve zahalili mraky… Opatrne vstúpil do lesa. Stromy vytvárali v jeho mysli desivé obrazy. Nemusel dávať pozor na cestu, vedel presne kam má ísť. Keď boli zoskupenia stromov také husté, že nevidel ani na krok rozsvietil prútik. Zmocňovala sa ho nervozita. Niečo sa mu nepozdávalo…Už len to, ako s ním Harry hovoril, ho privádzalo do šialenstva. V jednu chvíľu mal pocit, že debatuje s vlastným otcom…
Potkol sa o koreň nejakého stromu. Príliš sa zahĺbil do nebezpečných myšlienok. Harry Potter predsa zabil jeho otca. Nemal by k nemu pociťovať žiadne sympatie. Ale na druhej strane keby ho mali nenávidieť a mstiť sa mu všetci príbuzní Voldemortových obetí asi by na tomto svete nevydržal ani 5 minút. Možno mal nahliadnuť do jeho mysle, určite by našiel odpovede na mnohé nevyjasnené otázky…
Predral sa cez pár ostrých kríkov. Chladný nočný vzduch mu prenikal až pod kožu. Niečo ho silno zovrelo a odletelo to s ním preč. Nechápal čo má vlastne Harry za lubom, ako ich chce sledovať, veď ani on sám si nebol istý kam vlastne letia…
„Zhasni to,“ prikázal mu čierny tieň. Nechcelo sa mu do toho, ale keď sa mu pazúry zadreli do ruky, poslúchol ho.
„Tak tu ho máte,“ Draco Malfoy stál v strede dvoch kruhov, ktoré vytvorili smrťožrúti. Stáli tam odetí v čiernych habitoch, nepohnuto a nemo ako sochy…Vonkajší kruh uzatvárali nováčikova a mladší smrťožrúti, bolo ich dosť veľa, a vnútorný zrejme vytvárali tí, ktorí sa tomuto remeslu venovali už roky. Roztiahli sa, aby mohol Smrtihlav pristáť. Cítil na sebe zvedavé pohľady. Všetci si ho premeriavali ako dobytok na trhu.
Pri Dracovi sa črtal kamenný oltár, na ktorom bola priviazaná nejaká nehybná postava. Cez hlavu mala prehodené vrece a bola pripútaná okovami.
„KDE JE MOJA MATKA ? ČO STE S ŇOU UROBILI ?“
„Chlapčekovi je smutno za mamičkou, tohto fagana chcete mať za vodcu, veď je na smiech…len sa na ňho pozrite, pochybujem, že by dokázal použiť čo len jednu neodpustiteľnú kliatbu…“ Draco sa afektovane zarehotal. Rob sa ledva zdržiaval. Teraz nesmel zaútočiť. Nemohol mu dať zámienku, aby ho zabil. Draco čakal, len na to.
„O schovávaní toho vieš asi najviac zo všetkých, nechávaš sa vyciciavať týmto monštrom, lebo sám nestojíš za nič. Bez Smrtihlava by si mi nedokázal skriviť ani vlas na hlave.“
„Ty drzé šteňa…CRUCIO..“ zreval Draco. Kliatba sa odrazila a keby ju smrtihlav nezrušil určite by ho zasiahla.
„Nechaj ho Draco, nech nám dokáže, že je schopný stať sa našim vodcom,“ Bella pristúpila k oltáru. Odstránila vrece z hlavy ich zajatkyne. Rob si ledva zachoval chladnú hlavu. Na oltári ležala Harriet Potterová. Ako sa sem mohla dostať ? Niekto na Rokforte musí byť zradca, určite ju sem priviedol ten vrah…To nie je možné…
„Musíme vedieť či dokážeš zabíjať,“ Trochu odstúpila, aby mu nechala voľné pole. Rob sa pár krát zhlboka nadýchol…Dívala sa na ňho s takou hrôzou, až mu to trhalo srdce…Vytiahol prútik a nahlas vyslovil…

Zpět na hlavní stranu blogu