darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Purpurový svet II: Sladká lož
Malé dievčatko oblečené v otrhaných šatách sedelo schúlené v kúte. V rukách zvieralo rozbitú bábiku. Bol to posledný darček, ktorý dostala od mami. Ako veľmi jej chýbala. Odkedy zomrela otec si vylieval všetku zlosť na nej. Považoval ju len za slúžku určenú len na varenie a upratovanie.
„Tak čo sestrička, zahráme sa spolu ?“ Morfin sa priblížil k nej s prútikom v ruke. Sila nejakého zaklínadla ju zhodila na zem. Zacítila neskutočne silnú bolesť.
„Si nehodná nášho rodu, si obyčajná šmukelka,“ posmieval sa jej. Zazrela mŕtvolu vystupujúcu z rieky. Naťahovala sa za ňou a pokúšala sa ju uškrtiť.
Zrazu ju zalialo silné svetlo. Ocitla sa na zelenej lúke plnej krásnych kvetov. Niekto ju pohladil po vlasoch. Prudko sa obrátila.
„Mamička,“ snová postava k nej natiahla ruku. Ich prsty sa preplietli. Vykročili spolu po zamatovej tráve.
„Náš čas, bol príliš krátky, dieťa moje. Musela som ťa nechať v rukách otca, ktorý ti nedokázal dať lásku. Tento sen je ako celý tvoj terajší život. Krehký, ľahko zničiteľný. Láska dokáže aj zabíjať. Vie, byť aj krutá. On ťa nikdy neľúbil, nepatril ti. Všetko to bola len ilúzia, ako tento sen…ako sen…On je len vysnená ilúzia.“
„Nie, to nie je pravda,“ vykríkla Merope. Líca mala vlhké od sĺz a hrozne sa triasla. Morfin ju veľmi často tyranizoval. Vždy si nenechal ujsť príležitosť, aby ju pred otcom znemožnil. Kruté spomienky nemilosrdne vyplávali na povrch spolu s jeho smrťou. Sen s matkou bol tiež veľmi živý. Vycítila, že má pravdu.
„Neboj sa, láska moja. To bol len zlý sen,“ Tom ju upokojujúco objal. Cítil ako jej splašene bije srdce. Pritisla sa k nemu čo najbližšie a márne sa snažila premôcť účinok toho hrozného sna. Zasypal ju nežnými bozkami, ktoré postupne zamestnali jej myseľ aj telo. Želala si, aby mu viac nemusela dávať elixír, lásky.
Začuli nesmelé zaklopanie na dvere. Dovnútra vošiel malý Tom oblečený v modrej pyžame. Merope nemohla uveriť tomu, že tie drobné bledé rúčky dokázali zabiť. Vedela, že to urobil v sebaobrane, ale mohol predsa použiť aj inú kliatbu.
Na Morfinovi jej nezáležalo. Zaujímal ju jedine Tom. Nechcela, aby jeho dušu ťažilo také strašné tajomstvo. Upokojovalo ju len to, že mu tú spomienku vymazala z mysle. Všimla si, že má nakrivo pozapínané gombíky.
„Dobrú noc,“ odvetil nesmelo. Potichu zavrel dvere a nechal ich samých.
„Čo je toto ?“ jej manžel zdvihol zo zeme drobnú fľaštičku. Nevšimla si, že jej z vrecka vypadla fľaštička s ďalšou dávkou elixíru lásky.
Merope vedela, že nastal okamih pravdy. Jej vysnený svet sa začínal rúcať.
„Zajtra ráno, to zistíš,“ odvetila rozrušene. Vyskočila z postele a zamkla sa v kúpeľni. Pomocou prútika rozbila zrkadlo. Vzala do ruky jednu z črepín. Potom si už na nič nespomínala. Zaplavil ju skutočný purpurový svet.
Merope sa prebudila v obyčajnej nemocničnej izbe. Zápästia mala obviazané.
„Mami niečo také už nikdy nesmieš urobiť. Zakazujem ti to,“ panovačne vyhlásil Tom. Sadol si k nej na posteľ a nežne ju pobozkal na čelo. Nemienil sa od nej vzdialiť ani na chvíľu.
„Nie, už sa nemusíš ničoho báť. Bola to chyba. Ja ťa neopustím,“ sedatíva, ktoré jej naordinovali spôsobili, že opäť upadla do spánku.
Dvere sa prudko otvorili. Tom Riddle starší vošiel dnu. Zmätene podišiel k posteli. Nechápal, prečo to jeho manželka urobila. Je s ním až taká nešťastná, že si musela siahnuť na život ? Všetko predsa bolo v poriadku.
„Ocko, musíš k nej byť veľmi milý. Bála sa, že chceš od nás odísť. Myslela si, že si sa zamiloval do inej ženy,“ malý Tom mal už vopred pripravený tento rozhovor. Chcel mama splniť jej najväčšie želanie. Zbaví ju bremena, ktoré musela tak dlho niesť.
„Preto bola večer taká nervózna. Veď vieš aká je mama precitlivelá. Videla ako sa ťa slečna Leasleyová dôverne dotýkala. Bola s toho hrozne zúfalá a ja som ti nesmel nič prezradiť. Nedala mi na to vhodnú príležitosť. Keď si viackrát prišiel neskoro z práce myslela si, že ju podvádzaš,“ nenútene pokračoval.
No počkaj, ocko. Ja ti ešte pripravím nezabudnuteľné chvíle. Už si sa chytil. Stačí len, keď presvedčíš mamu. Neopováž sa to pokaziť ! Bude lepšie, keď mama nezistí, že si stále začarovaný, kým nenájdem spôsob ako to zabezpečiť natrvalo.
„Medzi mnou a tou ženskou absolútne nič nebolo,“ vyjachtal zmätene. Netušil, že Merope si niečo také myslela.
Ostré slnko zalialo nemocničnú izbu jasným svetlom. Merope sa nevedomky obrátila na druhý bok. Konečne bola pripravená zniesť realitu.
„Tom, ty si neodišiel ?“ prekvapene hľadela na svojho manžela. Nemohla uveriť tomu, že ostal s ňou. Elixír predsa už dávno nemohol pôsobiť.
„Ľúbim ťa. Nemám potrebu niekam odchádzať. Už viac nemusíš mať strach.“
Merope ho láskyplne objala. Potrebovala byť s ním viac, než kedykoľvek predtým.
Koniec