darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty Mág : 2. kapitola Freyala, mágia je mocn
23. listopad 2006 | 14.55 |
Za stromami sa mihol tmavý tieň. Sám nemohol chlapca zajať. Bál sa urobiť niečo také, v prítomnosti vyštudovaného čarodejníka.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
Freyala si nervózne zahryzla do pier. Na tenkých červených perách sa zjavili kvapky krvi. Labužnícky ich oblizla jazykom. Dlhé orieškovo – hnedé vlasy sa zavlnili okolo tváre, ako výstražná zástava.
Najmocnejšia černokňažníčka navonok pôsobila ako krásna mladá žena s anjelskym pohľadom. To však bolo len zdanie. Vedela byť riadne nepríjemná a krutá pokiaľ sa jej niekto postavil do cesty. Rubínovo červené šaty zvýrazňovali jej štíhlu postavu. Rukou si opatrne prešla po čele.
Väzeň pre jej očami sa zmietal v hrozných mukách. Bolo jej jedno, čo sa s ním stane. Na ľudských životoch jej už dávno nezáležalo.
„Ty mrcha, nehľadaj ho. Aj tak sa ti nepodarí ho dostať. Prekliaty mág pôjde vlastnou cestou…“
Starec sa chrapľavo nadýchol a zavrel oči. Freyala rozčúlene kopla špicatou topánkou do nehybného tela. Neznášala keď jej niekto odporoval. Obzvlášť nie nejaký hlúpy starec, ktorý zhodou okolností zdedil zvláštne schopnosti.
„Lucien, Lucien, aj tak ťa dostanem. Budeš ma musieť poslúchnuť. Si iba môj,“ spomenula si na drobné detské telíčko, ktoré spočívalo v jej náručí. Ledva zachytila správu od jedného špióna. Jej pery sa zvlnili do zlovestného úsmevu.
Lucien prstami prešiel po hladkom čarodejníckom plášti. Vždy túžil nosiť niečo také. Vedel však, že je to symbol vyštudovaných mágov. Nie tých, ktorý boli vylúčený zo spoločenstva. Nechápal, prečo mu Mrk ukazuje niečo také.
„To je tvoje. Posiela ti to Lilo. Hrozne ju mrzelo, že ťa musela poslať preč, ale nedalo sa nič robiť.“
„To nemôžem prijať. Ja už nemám takmer žiadne schopnosti. Vytrácajú sa zo mňa,“ nešťastne vyhlásil Lucien.
„Nie, mýliš sa. Ty nestrácaš moc. Tvoja duša však odmieta používať kúzla bielej mágie. Sila svetla ťa už viac nemôže ochraňovať. Nemôžeš byť viac učňom dobrej čarodejnice,“ Mrk vedel, že mu toho prezradil priveľa. Dával si pozor, aby neporušil dohodu, ktorú medzi sebou čarodejníci uzavreli. Nevládal sa však dívať na utrpenie svojho kamaráta.
„Ten malý hlupák má pravdu Lucien. Vráť sa ku mne,“ pred nimi sa zjavila Freyala. Márne premáhala záchvevy radosti, keď opäť uvidela dieťa kvôli, ktorému riskovala svoj život.
„Nie,“ skríkol Mrk a postavil sa jej do cesty. Z úst mu vyšľahol zelenkastý plameň. Freyala však bleskurýchlo zmizla a objavila sa za jeho chrbtom. Zo zeme sa zdvihli červené popínavé rastliny. Bolestivo ho zrazili k zemi.
„Nechajte ho,“ povedal Lucien a postavil sa pred nariekajúceho Mrka. Nemienil jej dovoliť, aby mu ubližovala. Po prvý raz sústredil svoju myseľ na vyvolávanie zlých kúzel.
Mrk ho pohľadom prosil, aby to nerobil vedel však, že neexistuje iná možnosť. Prekvapilo ho z akou ľahkosťou zasiahol útočníčku do brucha a docielil, že ostala ležať na zemi úplne bezmocná.
„Ale, ale, Lucien, snáď by si nezabil vlastnú matku ?“ odvetila posmešne.
„STE KLAMÁRKA,“ oboch rodičov mal nesmierne rád napriek tomu, že neveľmi schvaľovali výber jeho povolania. Nedokázal uveriť tomu, že ľudia, ktorí sa o ňho celý život starali, s ním nemajú absolútne nič spoločné.
Rýchlo vyslal správu do pevnosti Iškabar. Bola to hrozivá stavba pripomínajúca čarodejnícky klobúk popretkávaný obrovskými pavučinami. Mágovia ju považovali za oficiálne sídlo zlých mocností, do ktorého nemal žiaden poctivý človek prístup. Jeho myšlienky zaleteli ďaleko, celou svojou bytosťou sa sústredil, aby čo najskôr nadviazal spojenie.
Pocítil varovné popŕhlenie, keď jeho myseľ prešla cez ochranu pevnosti. Postupne získavala nadvládu nad jeho telom…Zmocňovala sa ho radosť pri pomyslení, že konečne dostane zaslúženú odmenu.
Freyala si nervózne zahryzla do pier. Na tenkých červených perách sa zjavili kvapky krvi. Labužnícky ich oblizla jazykom. Dlhé orieškovo – hnedé vlasy sa zavlnili okolo tváre, ako výstražná zástava.
Najmocnejšia černokňažníčka navonok pôsobila ako krásna mladá žena s anjelskym pohľadom. To však bolo len zdanie. Vedela byť riadne nepríjemná a krutá pokiaľ sa jej niekto postavil do cesty. Rubínovo červené šaty zvýrazňovali jej štíhlu postavu. Rukou si opatrne prešla po čele.
Väzeň pre jej očami sa zmietal v hrozných mukách. Bolo jej jedno, čo sa s ním stane. Na ľudských životoch jej už dávno nezáležalo.
„Ty mrcha, nehľadaj ho. Aj tak sa ti nepodarí ho dostať. Prekliaty mág pôjde vlastnou cestou…“
Starec sa chrapľavo nadýchol a zavrel oči. Freyala rozčúlene kopla špicatou topánkou do nehybného tela. Neznášala keď jej niekto odporoval. Obzvlášť nie nejaký hlúpy starec, ktorý zhodou okolností zdedil zvláštne schopnosti.
„Lucien, Lucien, aj tak ťa dostanem. Budeš ma musieť poslúchnuť. Si iba môj,“ spomenula si na drobné detské telíčko, ktoré spočívalo v jej náručí. Ledva zachytila správu od jedného špióna. Jej pery sa zvlnili do zlovestného úsmevu.
Lucien prstami prešiel po hladkom čarodejníckom plášti. Vždy túžil nosiť niečo také. Vedel však, že je to symbol vyštudovaných mágov. Nie tých, ktorý boli vylúčený zo spoločenstva. Nechápal, prečo mu Mrk ukazuje niečo také.
„To je tvoje. Posiela ti to Lilo. Hrozne ju mrzelo, že ťa musela poslať preč, ale nedalo sa nič robiť.“
„To nemôžem prijať. Ja už nemám takmer žiadne schopnosti. Vytrácajú sa zo mňa,“ nešťastne vyhlásil Lucien.
„Nie, mýliš sa. Ty nestrácaš moc. Tvoja duša však odmieta používať kúzla bielej mágie. Sila svetla ťa už viac nemôže ochraňovať. Nemôžeš byť viac učňom dobrej čarodejnice,“ Mrk vedel, že mu toho prezradil priveľa. Dával si pozor, aby neporušil dohodu, ktorú medzi sebou čarodejníci uzavreli. Nevládal sa však dívať na utrpenie svojho kamaráta.
„Ten malý hlupák má pravdu Lucien. Vráť sa ku mne,“ pred nimi sa zjavila Freyala. Márne premáhala záchvevy radosti, keď opäť uvidela dieťa kvôli, ktorému riskovala svoj život.
„Nie,“ skríkol Mrk a postavil sa jej do cesty. Z úst mu vyšľahol zelenkastý plameň. Freyala však bleskurýchlo zmizla a objavila sa za jeho chrbtom. Zo zeme sa zdvihli červené popínavé rastliny. Bolestivo ho zrazili k zemi.
„Nechajte ho,“ povedal Lucien a postavil sa pred nariekajúceho Mrka. Nemienil jej dovoliť, aby mu ubližovala. Po prvý raz sústredil svoju myseľ na vyvolávanie zlých kúzel.
Mrk ho pohľadom prosil, aby to nerobil vedel však, že neexistuje iná možnosť. Prekvapilo ho z akou ľahkosťou zasiahol útočníčku do brucha a docielil, že ostala ležať na zemi úplne bezmocná.
„Ale, ale, Lucien, snáď by si nezabil vlastnú matku ?“ odvetila posmešne.
„STE KLAMÁRKA,“ oboch rodičov mal nesmierne rád napriek tomu, že neveľmi schvaľovali výber jeho povolania. Nedokázal uveriť tomu, že ľudia, ktorí sa o ňho celý život starali, s ním nemajú absolútne nič spoločné.
Komentáře
| RE: Prekliaty Mág : 2. kapitola Freyala, mágia je mocn | darklady | 23. 11. 2006 - 16:48 |