darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temnýchIII: 17.kapitola Srdce na dlani
11. leden 2007 | 17.19 |
„Poď bližšie, láska moja…je mi veľmi zima.“
V prvom momente nezistila s kým je zavretá v cele, pretože jej myseľ bola stále v šoku. Ale keď opäť prehovoril bolo jej jasné s kým má tú česť.
„RIDDLE,“ vyštekla rozčúlene. On bol ten posledný človek, s ktorým by chcela byť zavretá na odľahlom mieste. Pritisla si zdravú ruku bližšie k telu. Naozaj tam bolo dosť chladno.
„SI ZRADCA, DOSTAL SI MA DO RIADNEJ ŠLAMASTIKY…nemysli si, že sa k tebe ešte niekedy priblížim…môžeš pokojne zmrznúť až na kosť. Nikto za tebou plakať nebude,“ urazene odula pery.
„Smrtihlav ma k tomu donútil. Vyhrážal sa mi, že ťa zabije mojou vlastnou rukou, ak neurobím to čo chce…ja som nechcel, aby sa to odohralo za takých okolností…Naplánovali to smrťožrúti, aby ma dostali z Rokfortu. Nachytali aj teba. Vieš o tom, že si zavraždila školskú sestru ?“
„Niečo také by som neurobila. Ja neovládam avadu.“
„To Smrtihlavovi neprekáža. Okrem toho som na vlastné oči videl ako si sa pokúšala zabiť aj Bellu, za čo by som ti bol nesmierne vďačný. So mnou už nepočítajú…vraj sa až príliš nechávam uniesť svojimi citmi. Som pre nich úplne bezcenný….chcú môjho otca,“ chvíľu mu trvalo, kým to zo seba dostal.
„Už ma viac neoklameš. Neverím ti ani slovo…Voldemort zomrel.“
Rob drsne zakašľal. „Len poď bližšie a uvidíš. Nič sa ti nestane. Môj otec žije, ale to je dlhá história…“
Harriet pomaly podišla k nemu. Ležal na zemi, nohy a ruky mal zaťažené magickými okovami. Neúprosne to priväzovali k zemi. Stále mu však nedôverovala. Čo ak je to len ďalší trik ?
Rob sucho preglgol. „Nemohol som im vzdorovať. Bolo ich priveľa a bál som sa, že ti ublížia,“ jeho telo sa prudko naplo. Snažil sa pôsobiť spokojne a vyrovnane, ale akosi sa mu to nedarilo. Uprel na ňu prázdny pohľad plný bolesti.
Váhavo si k nemu sadla. „Prisahám, že som nechcel, aby…“ hlas sa mu zasekol v hrdle. Harriet ho jemne pohladkala…Jeho telom prebehla vlna túžby.
„Tak to vidím,“ rýchlo odtiahla ruku, akoby sa popálila. Nemienila sa len tak ľahko prispôsobiť jeho rozmarom.
„Netráp ma.“
Dvere na cele sa prudko rozleteli. Rob sa tentoraz mýlil, keď tvrdil, že nikto nepríde.
Draco Malfoy sa lenivo oprel o mreže. „Tak čo Riddle, ako sa ti páči pobyt v našom väzení ? Máš tu celkom príjemnú spoločnosť…“ Malfoy chytil Harriet za vlasy a surovo ju odtiahol od Roba. Pritlačil ju k stene…
„ZABIJEM ŤA, OKAMŽITE JU PUSTI !“ Zreval Rob.
„Naozaj a ako to mieniš urobiť, keď si zviazaný a nemáš prútik. Okrem toho mňa nemôžeš zabiť, kým mám Smrtihlava som nezraniteľný. Budeš sa musieť dívať na to ako si užívam s tvojou malou kamarátkou…“
Harriet nohou nahmatala nejaký železný predmet. Tentoraz sa nemienila len tak ľahko vzdať. Nedokázala ho však zdvihnúť. Malfoy ju držal poriadne silno. Cítila ako jej z rán kvapká krv. Zlomená ruka jej priam horela od bolesti.
„Smrtihlav ťa ochraňuje len čiastočne. Ja som totiž dieťa talizmanu…“ Rob zľahka privrel oči. Keď bol malý dokázal čarovať aj bez prútika. Dúfal, že sa mu to podarí aj tentoraz. Odlomený kus mreží silno udrel Draca po hlave. Odovzdane sa zrútil k jej nohám. Harriet mu vychmatla z ruky prútik.
„Expeliarmus,“ vykríkla Bella. Dracov prútik sa presunul do jej rúk.
„Nie, moja drahá tak ľahko to nepôjde,“ žiarivo sa na nich usmiala a zamrmlala nejaké nezrozumiteľné slová.
Harriet odletela do steny, pričom sa ozvalo desivé zapraskanie. Zlomená ruka dostala poriadny zásah. Ledva predýchala ostrú bolesť, ktoré jej prešla do ramena. „VYPADNI, TY POTVORA,“ prikázal jej Rob.
„Nerozdrapuj sa maličký, lebo dostaneš poriadnu výchovnú lekciu…môžeme s ňou začať aj hneď ak si to želáš,“ výhražne ho pošteklila prútikom. Ľadové pramienky sa zabodli do jeho tela.
„Mami, si tam ?“ Lucy silno zabúchala na dvere. Profesorka Weasleyová jej povedala, kde ju má hľadať.
Harry „svojej manželke“ až príliš rukolapne vysvetľoval ako mu na nej záleží. Dovolil Helen vstúpiť do svojich myšlienok, aby sa presvedčila, že ju nechcel podviesť.
„Počkaj chvíľu,“ odpovedala Helen. Harry si prehodil cez seba habit a neochotne zamieril prútikom na dvere. Lucy ostala stáť ako obarená.
„VY DVAJA STE MILENCI ? “ rozhorčene pokrútila hlavou. Nikdy nebola proti tomu, aby si Helen niekoho našla, ale určite nerátala s tým, že to bude Harry. Od ľaku celkom onemela. Nevedela čo by jej mala povedať.
„Sme oveľa viac než si myslíš. Úprimne milujem tvoju matku a nikdy ju neopustím...budeš sa s tým musieť zmieriť, dcérka.“
Jeho oči nadobudli červený odtieň. Lucy naňho nechápavo vyvaľovala oči. Ich pohľady sa preťali. Razom všetko pochopila, nie rozumom, ale srdcom…
„Ocko ?“
Harry prikývol. Nebol viac ochotný vzdať sa svojej rodiny. Lucy k nemu váhavo pristúpila.
„My sme sa už stretli, kedysi v minulosti…ty si to dievča, ktoré…“ Už nepotrebovala ďalšie dôkazy. Nežne sa k nemu pritúlila. Tak veľmi ho potrebovala.
„Mám strach…ja počula som nové proroctvo, ktoré je príliš kruté…nechcem, aby sa naplnilo.“ Harry ju nežne pobozkal na čelo. Nechal ju nech sa s ním trochu pomazná.
„Stavím sa, že to zase bola tá potvora Trelawneyová. Nenechaj sa ňou zmanipulovať,“ Harry sa už dávno necítil tak skvele. Páčilo sa mu, že si môže naplno vychutnať všetko, čo si predtým musel odopierať.
„Všetko sa vyrieši, nájdeme tvojho brata aj Harriet, mám taký dojem, že sú spolu,“ sľuboval jej.
„Ja chcem ísť s vami.“
„Nie, to nepôjde. Bude to veľmi nebezpečné…nemôžeme ťa vystaviť takému riziku,“ Helen ihneď zmietla zo stola jej plány. Nechcela, aby sa jej niečo stalo. Bola si istá, že Smrtihlav by bol schopný použiť ju proti nim.
„Chcem vám pomôcť,“ namietala Lucy.
„Vždy ma zo všetkého vynechávate. Myslíte si, že som úplne neschopná ? “ rýchlo sa odtiahla od Harryho. Začínala v nej vrieť zlosť…
„Nie, zlatko nemysli si nič také. Ty budeš mať tú najdôležitejšiu úlohu.“ Helen jej vložila do rúk svietiaci červený kameň. Keď sa ho dotkla červená farba sa zmenila na modrú…
„Toto je srdce. Talizman nádeje. Poslúži ti k tomu, aby si zabránila Smrtihlavovi páchať tie hrozné činy…Musíš ho stále nosiť pri sebe, ale má jednu veľkú nevýhodu…Ak ho chceš použiť musí sa vykúpať v jednom z najzložitejších elixírov. Keď sa ti podarí ho oživiť, Smrtihlav príde o svoje drahocenné sily a nebude môcť vstúpiť do školy. Účinok je však len dočasný…“ podala jej knihu so strieborným obalom.
„Neboj sa, určite sa mi to podarí. Titus a Mel mi s tým pomôžu.“ Lucy sa potešila, že jej mama dôveruje.
„Rob, povedz niečo,“ prosebne šepla Harriet. Bella ho mučila asi tri hodiny, pár krát urobila prestávku, aby si oddýchol. Keď upadol do bezvedomia rozchichotala sa a pomocou zaklínadla auguamenti naplnila nejakú nádobu čerstvou vodou. Odlevitovala Draca von z cely…
„Nedopustím, aby ste mi tu umreli od smädu, ale jedlo dnes nedostanete…možno zajtra, keď budete obaja poslušní.“ Harriet si nebola istá či by dokázala niečo zjesť. Belline slová jej ešte dlho zneli v hlave…
Opatrne vzala do zdravej ruky nádobu. Trochu si odpila. Voda chutila celkom normálne.
Rob s veľkou námahou otvoril oči. Oprel mútny pohľad na svoju milovanú. Mučenie ho obralo o sily.
„Odpusť mi…všetko je to moja vina.“
„Longbottom, prestaňte sa dívať na okno…pozrite sa na ten neporiadok, už zase vám preteká kotlík,“ vyštekol profesor Blackwood. Nemohol uveriť tomu, že sa mu podarilo urobiť VČÚ na výbornú. Až príliš dobre si spomínal na jeho otca, ktorého pravidelne na hodinách šikanoval. Ovládol nutkanie strhnúť mu body. Slizolinčania už aj tak na tom boli dosť zle…
„Mrzí ma to, pán profesor,“ Bott rýchlo napravil spôsobenú škodu.
Titus mal svoj elixír už hotový, občas ho mierne premiešal…Profesor dnes ráno skonštatoval, že sa môže vrátiť na vyučovanie. Rozmýšľal o tom, že pošle odkaz Mel, ale ani sám nevedel čo by jej vlastne mal napísať. Bott po jeho pravici ho očividne nedokázal vyviesť z miery.
Blackwood mu nakukol do kotlíka. „Celkom dobré, ale chcelo by to trochu zahustiť.“
Titus nevenoval jeho kritike žiadnu pozornosť. Bottovi sa na krku rozsvietil prívesok.
Keď sa k nim Blackwood obrátil chrbtom naznačil Titusovi, aby si tiež prečítal správu :
Spolok štyroch : Naliehavá schôdza. Titus prosím ťa zariaď nejako, aby sme si mohli požičať nejaký poriadny kotlík. Budem rada ak presvedčíš toho chruňa Blackwooda, aby nám požičal učebňu. Ide o… Vyhlasovatelia pre tento deň: Lucy Riddleová & Mel Weasleyová (nová členka, neskôr to prekonzultujeme.)
Luna Longbottomová zdesene vykríkla. Jej malému synovi Royovi sa podarilo ovracať celú postieľku.
„NEVILLE !“ Na pár minút ho nechám samého s malým a stane sa toto. Chystala sa mu poriadne vynadať.
„Zbytočne kričíš, nie je tu. Povedal mi, že všetko je zase hore nohami. Všetci aurori behajú po meste, hľadajú Riddlea, a Potterovú…“ Objasnila jej Lee Eliotová. Keď videla čo sa stalo, rozčúlene zalomila rukami.
Rozhodne najväčším prekvapením pre Nevillovu starú mamu, bolo keď sa jej vnuk stal aurorom…Luna pokračovala v otcových šľapajach a obohatila Sršeň o prílohu známku ako LEPKAVÝ LUNOVNÍK, v ktorej dopodrobna opisovala všetky horúce novinky týkajúce sa smrťožrútov a ich možného spojenia s mafiou…
„Ach, prepáč pred chvíľou som sa naňho bola pozrieť a nič tu nebolo,“ ospravedlňovala sa jej. Práve sa vrátila so stretnutia s Trevorom.
„Neville mu asi omylom dal kúsok čokoládovej žabky. Určite zabudol, že je na ňu alergický…“ Jediným mávnutím prútika očistila postieľku. Nečudovala sa, že sa to stalo, lebo jej syn mal čudné reakcie na viaceré potraviny. Ich zoznam mala pre istotu zavesený na chladničke, ale keďže sa všetky ich veci prepadli pod zem, stratila ten papier a tiež si nebola istá čo mu škodí. Roy spokojne zatlieskal. Neprekážalo mu, že mamička sa nahnevala…Páčilo sa mu svetlo, ktoré vyletelo z prútika…Vzala ho na ruky a opatrne si ho pritisla k sebe…
„Len tak si odíde a nechá malého bez dozoru…mohlo sa niečo stať. Suseda vravela, že jej manžel na nevrátil…bola celkom vydesená. Mysleli sme si, že keď Harry porazí Veď- Vieš- Koho všetko sa vráti do starých koľají, ale je to ešte horšie ako predtým… on bol aspoň človek, ale ten Smrtihlav….áno viem o tom čo sa stalo Bottovmu kamarátovi a Harriet…“ zahundrala Luna.
„Dúfam, že Titus sa do ničoho nezapletie. Nechcem, aby sa stýkal s takými ľuďmi. Občas mám strach, že bude taký ako jeho otec…Ja som šmukelka a nechcem, aby sa za mňa niekedy hanbil…Klamala som mu, že ho nechcel vidieť. Odmietla som jeho pomoc. Viem, že to nebolo správne, ale…“ Lee nesúhlasila s tým, aby sa s ním stretával…
Luna rýchlo otočila Roya. Opäť sa mu zdvihol žalúdok, pretože s ním začala mierne kolísať.
„Och, podrž ho idem pripraviť odvar, lebo ti tu doriadi celú izbu.“
„No konečne, že ideššš…Podáššš mi tie chutnučké potvorky, čo Neville nechal na na ssskrinke…“
Na stole vylihoval Negas. Harry ho zveril Longbottomovcom. Luna vrhla znechutený pohľad na hlodavce uzatvorené v klietke.
„Nechápem ako môže Harry chovať niečo také odporné,“ rýchlo vytiahla kotlík. Negas k nej zvedavo natiahol hlavu. Začínal strácať trpezlivosť. To sa v tejto domácnosti nenájde nikto kto by mu podal raňajky ? Harry mu zakázal vzďaľovať sa od domu. Vraj má na nich dávať pozor a keby sa niečo stalo musí mu to okamžite ohlásiť. Nespokojne na ňu zasyčal a hlavou ukazoval na skrinku.
Luna pochopila čo od nej chce.
„Tak tu máš,“ zložila zo skrinky živú potravu a obrátila sa mu chrbtom. Negas sa odhodlane pustil do jedla. Luna čo najrýchlejšie dokončila elixír. Nemala záujem sledovať ho ako prehĺta.
„POMÓC !“ vykríkla Lee. Zľakla sa, že sa malému niečo stalo. Negas smutne zazrel na utekajúce „raňajky“ a rýchlo sa hnal za Lunou, ktorá bežala do detskej izby…
Lee sa krčila pri stene spolu s Royom. Nejaký muž oblečený ako smrťožrút na ňu mieril prútikom.
„Tak čo, šmukelka ? Ty sa ma nebojíš ?“ Negas sa s chuťou zahryzol do jeho členka.
Roya opäť začalo napínať. Tentoraz to schytal smrťožrút, ktorý sa bezúspešne pokúšal odkopnúť Negasa.
V prvom momente nezistila s kým je zavretá v cele, pretože jej myseľ bola stále v šoku. Ale keď opäť prehovoril bolo jej jasné s kým má tú česť.
„RIDDLE,“ vyštekla rozčúlene. On bol ten posledný človek, s ktorým by chcela byť zavretá na odľahlom mieste. Pritisla si zdravú ruku bližšie k telu. Naozaj tam bolo dosť chladno.
„SI ZRADCA, DOSTAL SI MA DO RIADNEJ ŠLAMASTIKY…nemysli si, že sa k tebe ešte niekedy priblížim…môžeš pokojne zmrznúť až na kosť. Nikto za tebou plakať nebude,“ urazene odula pery.
„Smrtihlav ma k tomu donútil. Vyhrážal sa mi, že ťa zabije mojou vlastnou rukou, ak neurobím to čo chce…ja som nechcel, aby sa to odohralo za takých okolností…Naplánovali to smrťožrúti, aby ma dostali z Rokfortu. Nachytali aj teba. Vieš o tom, že si zavraždila školskú sestru ?“
„Niečo také by som neurobila. Ja neovládam avadu.“
„To Smrtihlavovi neprekáža. Okrem toho som na vlastné oči videl ako si sa pokúšala zabiť aj Bellu, za čo by som ti bol nesmierne vďačný. So mnou už nepočítajú…vraj sa až príliš nechávam uniesť svojimi citmi. Som pre nich úplne bezcenný….chcú môjho otca,“ chvíľu mu trvalo, kým to zo seba dostal.
„Už ma viac neoklameš. Neverím ti ani slovo…Voldemort zomrel.“
Rob drsne zakašľal. „Len poď bližšie a uvidíš. Nič sa ti nestane. Môj otec žije, ale to je dlhá história…“
Harriet pomaly podišla k nemu. Ležal na zemi, nohy a ruky mal zaťažené magickými okovami. Neúprosne to priväzovali k zemi. Stále mu však nedôverovala. Čo ak je to len ďalší trik ?
Rob sucho preglgol. „Nemohol som im vzdorovať. Bolo ich priveľa a bál som sa, že ti ublížia,“ jeho telo sa prudko naplo. Snažil sa pôsobiť spokojne a vyrovnane, ale akosi sa mu to nedarilo. Uprel na ňu prázdny pohľad plný bolesti.
Váhavo si k nemu sadla. „Prisahám, že som nechcel, aby…“ hlas sa mu zasekol v hrdle. Harriet ho jemne pohladkala…Jeho telom prebehla vlna túžby.
„Tak to vidím,“ rýchlo odtiahla ruku, akoby sa popálila. Nemienila sa len tak ľahko prispôsobiť jeho rozmarom.
„Netráp ma.“
Dvere na cele sa prudko rozleteli. Rob sa tentoraz mýlil, keď tvrdil, že nikto nepríde.
Draco Malfoy sa lenivo oprel o mreže. „Tak čo Riddle, ako sa ti páči pobyt v našom väzení ? Máš tu celkom príjemnú spoločnosť…“ Malfoy chytil Harriet za vlasy a surovo ju odtiahol od Roba. Pritlačil ju k stene…
„ZABIJEM ŤA, OKAMŽITE JU PUSTI !“ Zreval Rob.
„Naozaj a ako to mieniš urobiť, keď si zviazaný a nemáš prútik. Okrem toho mňa nemôžeš zabiť, kým mám Smrtihlava som nezraniteľný. Budeš sa musieť dívať na to ako si užívam s tvojou malou kamarátkou…“
Harriet nohou nahmatala nejaký železný predmet. Tentoraz sa nemienila len tak ľahko vzdať. Nedokázala ho však zdvihnúť. Malfoy ju držal poriadne silno. Cítila ako jej z rán kvapká krv. Zlomená ruka jej priam horela od bolesti.
„Smrtihlav ťa ochraňuje len čiastočne. Ja som totiž dieťa talizmanu…“ Rob zľahka privrel oči. Keď bol malý dokázal čarovať aj bez prútika. Dúfal, že sa mu to podarí aj tentoraz. Odlomený kus mreží silno udrel Draca po hlave. Odovzdane sa zrútil k jej nohám. Harriet mu vychmatla z ruky prútik.
„Expeliarmus,“ vykríkla Bella. Dracov prútik sa presunul do jej rúk.
„Nie, moja drahá tak ľahko to nepôjde,“ žiarivo sa na nich usmiala a zamrmlala nejaké nezrozumiteľné slová.
Harriet odletela do steny, pričom sa ozvalo desivé zapraskanie. Zlomená ruka dostala poriadny zásah. Ledva predýchala ostrú bolesť, ktoré jej prešla do ramena. „VYPADNI, TY POTVORA,“ prikázal jej Rob.
„Nerozdrapuj sa maličký, lebo dostaneš poriadnu výchovnú lekciu…môžeme s ňou začať aj hneď ak si to želáš,“ výhražne ho pošteklila prútikom. Ľadové pramienky sa zabodli do jeho tela.
„Mami, si tam ?“ Lucy silno zabúchala na dvere. Profesorka Weasleyová jej povedala, kde ju má hľadať.
Harry „svojej manželke“ až príliš rukolapne vysvetľoval ako mu na nej záleží. Dovolil Helen vstúpiť do svojich myšlienok, aby sa presvedčila, že ju nechcel podviesť.
„Počkaj chvíľu,“ odpovedala Helen. Harry si prehodil cez seba habit a neochotne zamieril prútikom na dvere. Lucy ostala stáť ako obarená.
„VY DVAJA STE MILENCI ? “ rozhorčene pokrútila hlavou. Nikdy nebola proti tomu, aby si Helen niekoho našla, ale určite nerátala s tým, že to bude Harry. Od ľaku celkom onemela. Nevedela čo by jej mala povedať.
„Sme oveľa viac než si myslíš. Úprimne milujem tvoju matku a nikdy ju neopustím...budeš sa s tým musieť zmieriť, dcérka.“
Jeho oči nadobudli červený odtieň. Lucy naňho nechápavo vyvaľovala oči. Ich pohľady sa preťali. Razom všetko pochopila, nie rozumom, ale srdcom…
„Ocko ?“
Harry prikývol. Nebol viac ochotný vzdať sa svojej rodiny. Lucy k nemu váhavo pristúpila.
„My sme sa už stretli, kedysi v minulosti…ty si to dievča, ktoré…“ Už nepotrebovala ďalšie dôkazy. Nežne sa k nemu pritúlila. Tak veľmi ho potrebovala.
„Mám strach…ja počula som nové proroctvo, ktoré je príliš kruté…nechcem, aby sa naplnilo.“ Harry ju nežne pobozkal na čelo. Nechal ju nech sa s ním trochu pomazná.
„Stavím sa, že to zase bola tá potvora Trelawneyová. Nenechaj sa ňou zmanipulovať,“ Harry sa už dávno necítil tak skvele. Páčilo sa mu, že si môže naplno vychutnať všetko, čo si predtým musel odopierať.
„Všetko sa vyrieši, nájdeme tvojho brata aj Harriet, mám taký dojem, že sú spolu,“ sľuboval jej.
„Ja chcem ísť s vami.“
„Nie, to nepôjde. Bude to veľmi nebezpečné…nemôžeme ťa vystaviť takému riziku,“ Helen ihneď zmietla zo stola jej plány. Nechcela, aby sa jej niečo stalo. Bola si istá, že Smrtihlav by bol schopný použiť ju proti nim.
„Chcem vám pomôcť,“ namietala Lucy.
„Vždy ma zo všetkého vynechávate. Myslíte si, že som úplne neschopná ? “ rýchlo sa odtiahla od Harryho. Začínala v nej vrieť zlosť…
„Nie, zlatko nemysli si nič také. Ty budeš mať tú najdôležitejšiu úlohu.“ Helen jej vložila do rúk svietiaci červený kameň. Keď sa ho dotkla červená farba sa zmenila na modrú…
„Toto je srdce. Talizman nádeje. Poslúži ti k tomu, aby si zabránila Smrtihlavovi páchať tie hrozné činy…Musíš ho stále nosiť pri sebe, ale má jednu veľkú nevýhodu…Ak ho chceš použiť musí sa vykúpať v jednom z najzložitejších elixírov. Keď sa ti podarí ho oživiť, Smrtihlav príde o svoje drahocenné sily a nebude môcť vstúpiť do školy. Účinok je však len dočasný…“ podala jej knihu so strieborným obalom.
„Neboj sa, určite sa mi to podarí. Titus a Mel mi s tým pomôžu.“ Lucy sa potešila, že jej mama dôveruje.
„Rob, povedz niečo,“ prosebne šepla Harriet. Bella ho mučila asi tri hodiny, pár krát urobila prestávku, aby si oddýchol. Keď upadol do bezvedomia rozchichotala sa a pomocou zaklínadla auguamenti naplnila nejakú nádobu čerstvou vodou. Odlevitovala Draca von z cely…
„Nedopustím, aby ste mi tu umreli od smädu, ale jedlo dnes nedostanete…možno zajtra, keď budete obaja poslušní.“ Harriet si nebola istá či by dokázala niečo zjesť. Belline slová jej ešte dlho zneli v hlave…
Opatrne vzala do zdravej ruky nádobu. Trochu si odpila. Voda chutila celkom normálne.
Rob s veľkou námahou otvoril oči. Oprel mútny pohľad na svoju milovanú. Mučenie ho obralo o sily.
„Odpusť mi…všetko je to moja vina.“
„Longbottom, prestaňte sa dívať na okno…pozrite sa na ten neporiadok, už zase vám preteká kotlík,“ vyštekol profesor Blackwood. Nemohol uveriť tomu, že sa mu podarilo urobiť VČÚ na výbornú. Až príliš dobre si spomínal na jeho otca, ktorého pravidelne na hodinách šikanoval. Ovládol nutkanie strhnúť mu body. Slizolinčania už aj tak na tom boli dosť zle…
„Mrzí ma to, pán profesor,“ Bott rýchlo napravil spôsobenú škodu.
Titus mal svoj elixír už hotový, občas ho mierne premiešal…Profesor dnes ráno skonštatoval, že sa môže vrátiť na vyučovanie. Rozmýšľal o tom, že pošle odkaz Mel, ale ani sám nevedel čo by jej vlastne mal napísať. Bott po jeho pravici ho očividne nedokázal vyviesť z miery.
Blackwood mu nakukol do kotlíka. „Celkom dobré, ale chcelo by to trochu zahustiť.“
Titus nevenoval jeho kritike žiadnu pozornosť. Bottovi sa na krku rozsvietil prívesok.
Keď sa k nim Blackwood obrátil chrbtom naznačil Titusovi, aby si tiež prečítal správu :
Spolok štyroch : Naliehavá schôdza. Titus prosím ťa zariaď nejako, aby sme si mohli požičať nejaký poriadny kotlík. Budem rada ak presvedčíš toho chruňa Blackwooda, aby nám požičal učebňu. Ide o… Vyhlasovatelia pre tento deň: Lucy Riddleová & Mel Weasleyová (nová členka, neskôr to prekonzultujeme.)
Luna Longbottomová zdesene vykríkla. Jej malému synovi Royovi sa podarilo ovracať celú postieľku.
„NEVILLE !“ Na pár minút ho nechám samého s malým a stane sa toto. Chystala sa mu poriadne vynadať.
„Zbytočne kričíš, nie je tu. Povedal mi, že všetko je zase hore nohami. Všetci aurori behajú po meste, hľadajú Riddlea, a Potterovú…“ Objasnila jej Lee Eliotová. Keď videla čo sa stalo, rozčúlene zalomila rukami.
Rozhodne najväčším prekvapením pre Nevillovu starú mamu, bolo keď sa jej vnuk stal aurorom…Luna pokračovala v otcových šľapajach a obohatila Sršeň o prílohu známku ako LEPKAVÝ LUNOVNÍK, v ktorej dopodrobna opisovala všetky horúce novinky týkajúce sa smrťožrútov a ich možného spojenia s mafiou…
„Ach, prepáč pred chvíľou som sa naňho bola pozrieť a nič tu nebolo,“ ospravedlňovala sa jej. Práve sa vrátila so stretnutia s Trevorom.
„Neville mu asi omylom dal kúsok čokoládovej žabky. Určite zabudol, že je na ňu alergický…“ Jediným mávnutím prútika očistila postieľku. Nečudovala sa, že sa to stalo, lebo jej syn mal čudné reakcie na viaceré potraviny. Ich zoznam mala pre istotu zavesený na chladničke, ale keďže sa všetky ich veci prepadli pod zem, stratila ten papier a tiež si nebola istá čo mu škodí. Roy spokojne zatlieskal. Neprekážalo mu, že mamička sa nahnevala…Páčilo sa mu svetlo, ktoré vyletelo z prútika…Vzala ho na ruky a opatrne si ho pritisla k sebe…
„Len tak si odíde a nechá malého bez dozoru…mohlo sa niečo stať. Suseda vravela, že jej manžel na nevrátil…bola celkom vydesená. Mysleli sme si, že keď Harry porazí Veď- Vieš- Koho všetko sa vráti do starých koľají, ale je to ešte horšie ako predtým… on bol aspoň človek, ale ten Smrtihlav….áno viem o tom čo sa stalo Bottovmu kamarátovi a Harriet…“ zahundrala Luna.
„Dúfam, že Titus sa do ničoho nezapletie. Nechcem, aby sa stýkal s takými ľuďmi. Občas mám strach, že bude taký ako jeho otec…Ja som šmukelka a nechcem, aby sa za mňa niekedy hanbil…Klamala som mu, že ho nechcel vidieť. Odmietla som jeho pomoc. Viem, že to nebolo správne, ale…“ Lee nesúhlasila s tým, aby sa s ním stretával…
Luna rýchlo otočila Roya. Opäť sa mu zdvihol žalúdok, pretože s ním začala mierne kolísať.
„Och, podrž ho idem pripraviť odvar, lebo ti tu doriadi celú izbu.“
„No konečne, že ideššš…Podáššš mi tie chutnučké potvorky, čo Neville nechal na na ssskrinke…“
Na stole vylihoval Negas. Harry ho zveril Longbottomovcom. Luna vrhla znechutený pohľad na hlodavce uzatvorené v klietke.
„Nechápem ako môže Harry chovať niečo také odporné,“ rýchlo vytiahla kotlík. Negas k nej zvedavo natiahol hlavu. Začínal strácať trpezlivosť. To sa v tejto domácnosti nenájde nikto kto by mu podal raňajky ? Harry mu zakázal vzďaľovať sa od domu. Vraj má na nich dávať pozor a keby sa niečo stalo musí mu to okamžite ohlásiť. Nespokojne na ňu zasyčal a hlavou ukazoval na skrinku.
Luna pochopila čo od nej chce.
„Tak tu máš,“ zložila zo skrinky živú potravu a obrátila sa mu chrbtom. Negas sa odhodlane pustil do jedla. Luna čo najrýchlejšie dokončila elixír. Nemala záujem sledovať ho ako prehĺta.
„POMÓC !“ vykríkla Lee. Zľakla sa, že sa malému niečo stalo. Negas smutne zazrel na utekajúce „raňajky“ a rýchlo sa hnal za Lunou, ktorá bežala do detskej izby…
Lee sa krčila pri stene spolu s Royom. Nejaký muž oblečený ako smrťožrút na ňu mieril prútikom.
„Tak čo, šmukelka ? Ty sa ma nebojíš ?“ Negas sa s chuťou zahryzol do jeho členka.
Roya opäť začalo napínať. Tentoraz to schytal smrťožrút, ktorý sa bezúspešne pokúšal odkopnúť Negasa.