darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
V zajatí snov VI. Temné spojenectvo
24. listopad 2006 | 18.23 |
Pocítila na krku mrazivý dych. Vôbec nebola schopná mu odpovedať. Privrela oči a snažila sa spomenúť na kúzlo, ktoré ju naučil Garapodo.
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov sa oddelil mladý muž odetý v dlhom krvavo- červenom plášti. Vyžarovala z neho aura moci a sebavedomia. Jedno oko mal zelené a druhé celé biele a viečko mierne zošikmené. Nebyť tejto anomálie určite by vzbudil pozornosť prítomných žien. Vyslúžil si prezývku Jednooký, ktorú s radosťou používal.
„Tak to je dôvod tvojich častých návštev v našom svete. Je veľmi ľahké pohrávať sa so začiatočníkmi, všakže ? Radím ti, aby si neotravoval nástupkyňu mojej sestry, inak sa môže stať, že zmením podmienky súboja,“ v jeho hlase zaznievala nenávisť. Už dávno neznášal toho mladého čarodejníka, ktorý vždy robil, čo sa mu len zachcelo.
„Nezasahuj do vecí, ktoré sa ťa netýkajú. Budeš trpko ľutovať, ak sa mi postavíš do cesty,“ drsne odsekol Loxosceles.
Starší čarodejnícky majstri na čele s Garapodom okolo nich vytvorili kruh. Vyčarovali pred sebou striebristé obranné štíty. Joja tušila, že súboj čoskoro začne.
„Moja, radšej sa drž tesne za mnou,“ pošepol jej rozrušene. Chvíľu mu trvalo, kým jeho ochranné kúzlo nadobudlo príslušnú hrúbku. Celú svoju pozornosť sústredil na aktérov súboja. Starecké ruky roztrasene siahli do vreciek dlhého plášťa.
„Machérrr, ranerrr, iqa,“ nasledovalo odriekanie magických slov a naťahovanie reťaze, ktorá mala chrániť „obecenstvo“ pred odrazenými kliatbami. Po tomto krátkom rituáli sa všetci stiahli nabok, aby im nechali dostatočné pole pôsobnosti.
Loxosceles sa ledva vyhol ohnivým iskrám, ktoré naňho vyslal Jednooký. Jedna z nich mu roztrhala rukávy na plášti a zasiahla ho do ruky. Teplá krv skropila jeho dlane. Mierne sa zatackal.
„Pokiaľ máš dosť môžeme to prerušiť. Chceš mi naznačiť, že už nevládzeš ? “ triumfálne odvrkol Jednooký.
Joja fascinovane sledovala boj čarodejníkov. Loxosceles rýchlo uštedril svojmu protivníkovi poriadnu ranu. Napriek tomu, že krvácal z pomerne hlbokej rany nedal sa zahanbiť.
Vedela, že mocný čarodejníci väčšinou používajú na vykonávanie kúziel myšlienky a takmer nebadané pohyby pravou rukou. Tentoraz však nezaregistrovala ani najmenší náznak nejakej gestikulácie.
Obaja stáli čo najďalej od seba a v rýchlom slede vystreľovali zaklínadlá. Všetko sa dialo, tak rýchlo, že to ledva stíhala sledovať.
Modrastý záblesk zasiahol Jednookého do hrude a donútil ho kľaknúť si na zem. Kúzlo mu úplne vyrazilo dych. Čarodejníci oblečení v bielych plášťoch sa ponáhľali k nemu.
Loxosceles sa stal jasným víťazom. Napriek bolesti a hrozivej rane porazil jedného z najmocnejších čarodejníkov v Reálnom svete. Garapodo tomu nemohol uveriť. Keby Jednooký vyhral musel by sa zriecť svojich plánov až do nasledujúceho súboja.
„Prehral si. Teraz musíš zaplatiť. Budem k tebe veľkorysý, pokiaľ pristúpiš na moje podmienky nechám ti ten tvoj úbohý život,“ Loxosceles odohnal liečiteľov, ktorí ho začali ošetrovať.
„Čo chceš ?“ skríkol porazený čarodejník. Zarazene sa chytil za brucho. Nechápal, ako ho ten mladý fagan porazil. Ešte nikto predtým nedokázal odolať jeho moci.
„ Mienim uzavrieť pokrvné spojenectvo s tvojou rodinou,“ odvetil Loxosceles. Podišiel ku Garapodovi a nechal si ošetriť zranenú ruku.
„To nepôjde. V našej rodine momentálne nie je nijaká slobodná žena,“ rozčúlene precedil pomedzi zuby.
„Chcem ju.“
Loxosceles sykol od bolesti, keď ho popŕhlila magická energia. Joja sa rýchlo vymanila z jeho zovretia. Nemienila viac podliehať svojim pocitom.
„To si ešte odpykáš,“ odvrkol rozčúlene. Nemal však čas svoje vyhrážky uskutočniť.
Z radu čarodejníkov sa oddelil mladý muž odetý v dlhom krvavo- červenom plášti. Vyžarovala z neho aura moci a sebavedomia. Jedno oko mal zelené a druhé celé biele a viečko mierne zošikmené. Nebyť tejto anomálie určite by vzbudil pozornosť prítomných žien. Vyslúžil si prezývku Jednooký, ktorú s radosťou používal.
„Tak to je dôvod tvojich častých návštev v našom svete. Je veľmi ľahké pohrávať sa so začiatočníkmi, všakže ? Radím ti, aby si neotravoval nástupkyňu mojej sestry, inak sa môže stať, že zmením podmienky súboja,“ v jeho hlase zaznievala nenávisť. Už dávno neznášal toho mladého čarodejníka, ktorý vždy robil, čo sa mu len zachcelo.
„Nezasahuj do vecí, ktoré sa ťa netýkajú. Budeš trpko ľutovať, ak sa mi postavíš do cesty,“ drsne odsekol Loxosceles.
Starší čarodejnícky majstri na čele s Garapodom okolo nich vytvorili kruh. Vyčarovali pred sebou striebristé obranné štíty. Joja tušila, že súboj čoskoro začne.
„Moja, radšej sa drž tesne za mnou,“ pošepol jej rozrušene. Chvíľu mu trvalo, kým jeho ochranné kúzlo nadobudlo príslušnú hrúbku. Celú svoju pozornosť sústredil na aktérov súboja. Starecké ruky roztrasene siahli do vreciek dlhého plášťa.
„Machérrr, ranerrr, iqa,“ nasledovalo odriekanie magických slov a naťahovanie reťaze, ktorá mala chrániť „obecenstvo“ pred odrazenými kliatbami. Po tomto krátkom rituáli sa všetci stiahli nabok, aby im nechali dostatočné pole pôsobnosti.
Loxosceles sa ledva vyhol ohnivým iskrám, ktoré naňho vyslal Jednooký. Jedna z nich mu roztrhala rukávy na plášti a zasiahla ho do ruky. Teplá krv skropila jeho dlane. Mierne sa zatackal.
„Pokiaľ máš dosť môžeme to prerušiť. Chceš mi naznačiť, že už nevládzeš ? “ triumfálne odvrkol Jednooký.
Joja fascinovane sledovala boj čarodejníkov. Loxosceles rýchlo uštedril svojmu protivníkovi poriadnu ranu. Napriek tomu, že krvácal z pomerne hlbokej rany nedal sa zahanbiť.
Vedela, že mocný čarodejníci väčšinou používajú na vykonávanie kúziel myšlienky a takmer nebadané pohyby pravou rukou. Tentoraz však nezaregistrovala ani najmenší náznak nejakej gestikulácie.
Obaja stáli čo najďalej od seba a v rýchlom slede vystreľovali zaklínadlá. Všetko sa dialo, tak rýchlo, že to ledva stíhala sledovať.
Modrastý záblesk zasiahol Jednookého do hrude a donútil ho kľaknúť si na zem. Kúzlo mu úplne vyrazilo dych. Čarodejníci oblečení v bielych plášťoch sa ponáhľali k nemu.
Loxosceles sa stal jasným víťazom. Napriek bolesti a hrozivej rane porazil jedného z najmocnejších čarodejníkov v Reálnom svete. Garapodo tomu nemohol uveriť. Keby Jednooký vyhral musel by sa zriecť svojich plánov až do nasledujúceho súboja.
„Prehral si. Teraz musíš zaplatiť. Budem k tebe veľkorysý, pokiaľ pristúpiš na moje podmienky nechám ti ten tvoj úbohý život,“ Loxosceles odohnal liečiteľov, ktorí ho začali ošetrovať.
„Čo chceš ?“ skríkol porazený čarodejník. Zarazene sa chytil za brucho. Nechápal, ako ho ten mladý fagan porazil. Ešte nikto predtým nedokázal odolať jeho moci.
„ Mienim uzavrieť pokrvné spojenectvo s tvojou rodinou,“ odvetil Loxosceles. Podišiel ku Garapodovi a nechal si ošetriť zranenú ruku.
„To nepôjde. V našej rodine momentálne nie je nijaká slobodná žena,“ rozčúlene precedil pomedzi zuby.
„Chcem ju.“
Komentáře
| RE: V zajatí snov VI. Temné spojenectvo | darklady | 24. 11. 2006 - 18:25 |