darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty mág: 3. kapitola Návrat domov
Strácal sa v jej očiach. Zaplavovala ho neha, ale zároveň aj hrozná nenávisť. Jeho srdce jasne naznačovalo, že neklame. Nebol si istý ako sa má zachovať. Zirzaw vyliezol späť na jeho plece a pošepkal mu do ucha : „Daj si pozor, Freyala nemá žiadne zábrany. Môže ťa kedykoľvek zradiť.“
Ostrý chvost chameleóna sa nebadane obtrel o jeho kožu. Konečne sa spamätal. z poblúznenia.
„NECHCEM VIDIEŤ ANI JEDNÉHO Z VÁS, NEHĽADAJTE MA,“ cez hlavu si prevliekol čarodejný plášť. Nevládal viac znášať toľko lží a sklamania. Všetci to vedeli a zatajili to pred ním. Rýchlo sa ponoril do oslobodzujúcej neviditeľnosti.
„Lucien, neodchádzaj. Musíš sa dozvedieť celú pravdu,“ počul hlas, ženy, ktorá je údajne jeho matkou. Stále tomu nemohol uveriť. Bola taká krásna, ale aj skazená a chladná. Márne sa snažil vyhnať jej podobu z mysle. Ponáhľal sa domov. Chcel, aby mu to vysvetlili Sorrelovci.
Enedea sedela na konári vysokého stromu. Rukou oberala egejovníky. Toto nesmierne chutné ovocie mali deti z Krajiny Hmiel najradšej. Fialkastý plod plný sladkej šťavy dokázal okamžite zasýtiť aj ten najnáročnejší žalúdok. Priložila si k perám dosť veľký kúsok a zahryzla sa. Sladká šťava stekala po jej belostnom krku. Nedotknuté pery jemne oblizli to najchutnejšie jadro. Bola oblečená v jednoduchých sedliackych šatách a čierne vlasy mala uviazané do pohodlného konského chvosta.
Práve dnes dovŕšila pätnásť rokov. Jej oči však zaplavovali slzy bolesti a smútku. V dedine Aregol, kde žila spolu s Lucienovými adoptívnymi rodičmi v poslednom čase umieralo veľmi veľa ľudí. Záhadné magické bytosti zničili všetko čo sa im priplietlo do cesty. Zaútočili vždy nečakane a bez varovania. Nebolo možné pred nimi uniknúť. Nikto nechcel prichýliť prekliatych ľudí, ktorí zo sebou prinášajú len nešťastie.
„Lucien,“ z hrdla sa je vydral prekvapený výkrik. Vrtko zoskočila zo stromu a rozbehla sa naproti postave oblečenej v čarodejníckom plášti. Ošúchané sandále jej takmer zleteli z nôh.
Nekontrolovateľným spôsobom mu vletela do náručia. Ledva stihol nastaviť ruky a objať ju. Zirzaw znepokojene zahundral a stiahol sa hlbšie do jeho vrecka. Bola taká drobná a vychudnutá. Zazrel vytŕčajúce rebrá.
„Som taká šťastná, že si pri mne. Stala sa strašná vec…Mama a otec zmizli a ja som ostala celkom sama. Veľmi sa bojím.“
„Pokojne, sestrička. Spolu ich nájdeme. Sľubujem ti to,“ povedal Lucien. Zmätene sa od neho odtiahla, ale svoju útlu rúčku nechala spočívať v jeho dlani. Zaviedla ho k ošarpanému domu.
„Musíš sa pozhovárať so starostom. Nemôžeme vojsť dnu,“ Enedea ho ťahala čo najďalej od rozbúranej stavby.
Takmer nespoznával svoj niekdajší domov. Všetci ľudia boli vychudnutý, nemali chuť pracovať ani vychádzať von. Všade vládol chaos a neporiadok.
„Toto má na svedomí nejaký čarodejník,“ bez váhania odvetil Lucien. Cítil vibrácie temnej mágie. Nechcel sa jej podvoliť. Necítil potrebu ubližovať iným nevinným ľuďom. Niečo také by neurobil ani kvôli svoje pravej matke. Jeho telo však pociťovalo nezvyklé uspokojenie. Nerozumel tomu a z časti sa mu to aj protivilo. Pokiaľ mám v sebe niečo také ? Aký démon mohol byť môj otec ?
„Pomôžeš nám. Viem, že si sa vráti veľmi skoro, ale ty určite niečo tušíš…“
„Nemôžem, sestrička. Vyhodili ma. Už nesmiem používať mágiu, “ dúfal, že sa ho nebude vypytovať na podrobnosti.
Frix Ameld sa dosť zmenil odkedy ho videl naposledy. Býval to veselý muž plný optimizmu a dobrej nálady. Lucien však zazrel len roztrasenú kôpku nešťastia. Bradu mal špinavú a celú pomotanú. Jeho zhrbená postava sa mierne zachvela, keď sa pokúsil pohnúť. Už niekoľko dní sa ani neholil, ani neumýval. Tmavé oči uprel na prichádzajúce deti.
„Moja milovaná Gizela, je preč, už navždy. Takisto aj naše dieťatko. Našiel som ju tam za tým plotom, mŕtvu a meravú, akoby z nej niekto vysal život, malý je preč, vzali ho tie beštie,“ roztrasenou rukou ukázal pred seba.
„Nemal si sa sem vracať, Lucien. Tu prebýva jedine smrť.“
Komentáře
| RE: Prekliaty mág: 3. kapitola Návrat domov | darklady | 24. 11. 2006 - 19:50 |