Noc temných III: 20. kapitola Slávnostne prisahám,

„Nemôžem ťa tu nechať, čo ak ti ublížia ?“
Polož ma na zem. Nemaj žiadne obavy. Nejako si už poradím. Nemôžem ho nechať samého.
Ron ju neochotne poslúchol. Smrťožrúti mu zrazu zmizli z očí. Niečo ho vtiahlo do víru farieb a zvláštnych zvukov. Ocitol sa v dome Lee Eliotovej. Rýchlo sa ponáhľal do Hermioninej spálne….





„Neville, v podkroví sa niečo deje,“ Luna sa chytro obliekla a snažila sa ho vytiahnuť z postele.
„No, ale to už nie je naša starosť. Ron sa už vrátil…“ Neville sa obrátil na druhý bok. Celý deň vypočúval Crabbea a Goyla, ale nepodarilo sa mu zistiť nič podstatné. Nemal náladu vstávať kvôli nejakej bezvýznamnej manželskej hádke.
„Pri Merlinovej brade, pohni zadkom !“ prudko z neho stiahla prikrývku.
Neville rýchlo schmatol prútik. Do izby vošla Lee oblečená v kockovanom župane. S ňou prišiel aj Trevor. Bolo na ňom vidieť, že sa len pred chvíľou obliekol. Gombíky na košeli mal pozapínané nakrivo a džínsy si obliekol naopak.
Lee sa tvárila dosť rozpačito a nervózne zvierala v rukách nejaký červený balíček. „Neville, prosím ťa choď sa tam pozrieť,“ začala Lee.
„Už idem ničoho sa nebojte. To je len Negas. Zrejme naháňa tie svoje potvory. Vy dvaja ostaňte tu. Ja a Luna to preveríme.“ Vrhol vyčítavý pohľad na Lee a schoval si prútik do vrecka. Nemohol predsa len tak porušovať zákon u utajení a ukazovať sa s čarovným prútikom pred jej snúbencom, ktorý nevedel o existencii čarodejníkov.





„ZABIJEM ŤA MALFOY, DAJ TIE SVOJE ŠPINAVÉ PAPRČE PREČ OD MOJEJ ŽENY,“ zvrieskol Ron. Negas sa zúrivo vztýčil pripravený uštedriť Malfoyovi poriadnu ranu pokiaľ sa o niečo pokúsi.
„Len pokojne Weaslík, nerobím nič čo by nechcela. Veď si to videl. Bol tu aj Negas, ale ona vôbec neprotestovala,“ pobavene odvrkol Draco. Tešilo ho dívať sa na besniaceho Rona a príšerne bledú Hermionu, ktorá sa mu vytrhla z náručia a uchýlila sa do kúta.
„Už to nie je tvoja žena. Pokiaľ viem, nechceš sa jej ani dotknúť a vždy keď sa na ňu pozrieš predstavíš si ju so mnou. Však mám pravdu ? Aké tu bude, keď sa narodí dieťa, ktoré nebude tvoje ?“ tetovanie na jeho ruke sa ozvalo. Pálenie mu jasne naznačovalo, že sa nesmie zdržať príliš dlho. Už dávno znamenie nebolo také horúce a rozpálené…
„MLČ !“
Dvere sa prudko roztvorili.
„Si zatknutý,“ zavrčal Neville. Luna sa radšej presunula k Hermione a pokúšala sa ju upokojiť.
„To sotva,“ posmešne vyhŕkol Draco, „mňa chráni moc, ktorá nemá na svete obdoby. Traste sa hlupáci, váš koniec príde čoskoro. A ty Weasley, si nemysli, že budeš vychovávať môjho syna. To ti nedovolím,“ kliatba, ktorú proti nemu vyslal Neville narazila do steny. Draco zmizol skôr než stihli niečo urobiť. Ron sa zrútil na zem.
„Ten zlý pajác mu niečo ssspravil.“





Rob sa nespokojne povystieral. Ruky a nohy uzavreté v okovách ho nesmierne boleli. Chrbát si ani necítil. Harriet bola už niekoľko hodín v hroznom stave. Jej ruka hrala všetkými farbami a rany jej začali znovu krvácať. Habit mu mierne nasiakol od tej nepríjemne mazľavej tekutiny. Snažil sa niekomu naznačiť, že potrebujú pomoc, ale všetko bolo márne. Zúfalo potreboval aspoň trochu vody…Bol príliš zoslabnutý. Začul škrípanie mreží. Nejakí muži vošli do vnútra.
„Prosím, nenechávajte nás tu,“ Rob ledva rozprával. Hlas mal zachrípnutý a plný zlosti.
Okovy sa s hrmotom odsunuli z jeho tela. Cítil ako ho niekto opatrne zdvihol. Nevládal protestovať ani keby chcel.
„Nech sa to už viac neopakuje. Je to môj syn. Jedine ja ho môžem potrestať. Harriet tiež dostane šancu. Nebudem zbytočne plytvať mladými životmi.“
„Ďakujem,“ potichu hlesol Rob.





„Mel čo to robíš ?“ Lucy začula ako sa jej kamarátka prehrabuje v kufri. Vytiahla z neho neviditeľný plášť a záškodnícku mapu. Harrietine veci sa ešte stále nachádzali v ich spálni. Ginny trvala na tom, že sa všetko vysvetlí a jej dcéra sa opäť vráti do školy.
„Musím niekam ísť. Je to veľmi dôležité.“
„Slávnostne prisahám, že nemám za lubom nič dobré,“ zamrmlala. Na záškodníckej mape sa ihneď objavili svietiace bodky.
„Za Snapeom ?“ hádala Lucy.
Mel prevrátila oči na stĺp. „No dobre, tak nebudem zapierať. Máme súkromnú schôdzku, ale nechcem, aby o tom všetci vedeli. Je ti to jasné ?“
„Nechápem prečo sa k tomu konečne nepriznáte, že spolu chodíte. Čo také by sa mohlo stať ? Hanbíš sa, že máš rada niekoho zo Slizolinu.“
„To neprichádza do úvahy. Už som ti predsa vravela, že tatko je alergický na všetko čo sa týka Severusa Snapea. Keby mu to niekto náhodou vyzradil, že som si začala s jeho synom určite by skolaboval. Mama to už vie. Keď sa ti nedarí zaspať môžeš si prečítať list, ktorý mi dnes došiel.“ Mel si prehodila cez seba neviditeľný plášť a zastrčila si pod neho záškodnícku mapu.
Lucy vzala do ruky mierne pokrčený kúsok pergamenu. Miestami bol zmáčaný od sĺz. Žeby Pani Weasleyovú až tak dojalo priznanie jej dcéry ? Ani si nevšimla kedy Mel vyšla z izby. Rozsvietila prútik a začala si čítať :


Ahoj zlatko,

PREPÁNA PREČO TITUS SNAPE ? V Rokforte je také veľké množstvo normálnych a slušných chlapcov.

Jeho mama je naozaj skvelá žena. Stále ma presviedča o tom, že je to milý chalan. Ja si však nie som istá, že je pre teba vhodný.

Otec sa to zatiaľ nedozvie, nechcem mu zbytočne pridávať starosti, ale ty mi musíš sľúbiť, že s ním čo najskôr prerušíš akékoľvek kontakty. Nechcem, aby si dopadla tak ako Harriet.

Zváž si čo je pre teba dôležitejšie. Naozaj mu môžeš veriť ?

S láskou

mama





Mel sa rada túlala po chodbách. S Harriet a Lucy zažili kopec srandy, keď sa rozhodli používať predmety, ktoré im zanechal Harry. Istým spôsobom bolo lákavé zahaliť sa do tmy a zabudnúť na všetky starosti. Nočný Rokfort skrýval veľa neprebádaných tajomstiev.
Schodiská sa začali mimovoľne posúvať, brnenia mierne zaduneli a zo záchodov Umrčanej Myrtly sa ako vždy vyvalila voda.
Musela si dávať pozor hlavne na Filcha a Blackwooda. Ani jeden z nich určite netušil čo to znamená, pobrať sa do postele. Obaja trpeli chronickou nespavosťou a zvykli si neúnavne krúžiť po chodbách.
Spoza rohu sa vynorila Pani Norisová, žalostne zamraučala a uprela svietiace oči na Filcha, ktorý búchal po detektore pohybu, akoby očakával, že sa sám opraví.
„Ten krám už zase nefunguje,“ zahundral si popod nos. Mel strnula uprostred pohybu a rozhodla sa počkať, aby ju náhodou nezaňuchal.
„Nový mop, ktorý som si kúpil tie čertovské decká premenili na tancujúce strašidlo.“
Nejaký študent začaroval plechové brnenie, aby podložilo nohu každému, kto pôjde okolo. Mel o tom nevedela. Poriadne sa potkla a dopadla rovno do Filchovho náručia. Školník, chcel niečo povedať, ale zboku ho zasiahlo pamäťové zaklínadlo.





Blackwood si neveriacky premeral ľavé predlaktie. Elixír, ktorý mu zabezpečoval zmenu podoby dokonale zakryl aj temné znamenie. Prekvapilo ho, keď sa objavilo na jeho ruke a zacítil dávno zabudnutú mučivú bolesť. Zúfalo zovrel okraje stola. Zatmelo sa mu pred očami. Cítil ako ho niečo neúprosne vťahuje do tmavého tunela. Dopadol na špinavú dlážku. To predsa nie je možné. Z Rokfortu sa predsa nedá premiestňovať.
Začul nepríjemný, mrazivý smiech, ktorý dôverne poznal. Neúprosne siahol po prútiku a vypálil zaklínadlo na postavu sediacu v kresle. Prekvapene vypúlil magické oči, keď sa kliatba len neškodne odrazila od zahalenej postavy.
„Vitaj doma, Severus. Nemusíš mať obavy, pokojne pristúp bližšie. Ja ťa neuhryznem.“

Zpět na hlavní stranu blogu