X. Náhrdelník

25. listopad 2006 | 11.29 |
blog › 
X. Náhrdelník
Urobila pár nesmelých krokov smerom k nemu. Nebola si istá, čo od neho môže očakávať. Tom ju jemne objal a pošepkal jej : „Neopustím ťa, nemaj obavy.“ Takisto k nej pociťoval silnú náklonnosť a rád sa zdržiaval v jej blízkosti.
Zvonka zaznel hrozivý rev. Tifany a Tom sa od seba prekvapene odtiahli. Niečo silno narazilo vonkajšej steny. Do nosov im udrel pach čerstvej krvi.
„Čo to má znamenať ?“ Opýtal sa Dan. Inštinktívne zovrel v ruke prútik.
„AVADA KEDAVRA,“ ozvalo sa zvonka. Obrovská obria hlava s rachotom dopadla na zem. Očné buľvy sa skotúľali do vnútra jaskyne. Jeho telo sa chvíľu zmietalo v zvláštnych kŕčoch.
„Kto to urobil ?“ neveriacky poznamenala Tifany, keď sa konečne odvážili vyjsť von. Našli rozkúskovaného obra, ale nikde neobjavili ani náznak nejakých stôp.
„Obávam sa, že to boli smrťožrúti. Bude lepšie, keď odtiaľto vypadneme,“ poznamenal Dan. Od otca vedel, že zvyšky Voldemortových prívržencov sa ešte stále skrývajú hlboko v horách. Mnohí z nich poriadne zdiveli.
„Tentoraz s tebou úplne súhlasím,“ odvetil Tom, keď zazrel nad vrcholcami stromov temné znamenie. Nerád by sa s nimi zaplietol. Stále sa mu to akosi nepozdávalo. Mal pocit, že ich tam niekto poslal zámerne. Nemal však ani tušenie ,akoby sa mali vymotať s toho hrozného bludiska skál. Zazreli rozmazané postavy v roztrhaných plášťoch. Približovali sa k nim ako hladný vlci. Zrejme ich museli zbadať.
„Som Dan Malfoy.“





Ambra nespokojne zovrela v rukách čiernu šperkovnicu, ktorú našla na svojej posteli. Jemne prešla prstom po haďom vzore.
„Judy, to patrí tebe ?“ opýtala sa svojej spolužiačky.
„To ťažko, ja nemám ani na krabičku zápaliek. Otca vyhodili z práce, lebo priveľa chvastal,“ odvetila smutne. Jej také darčeky nikto veľmi dlho dávať nebude.
„Ó vyzerá to tak, že máš tajného ctiteľa,“ veselo poznamenala blondínka po jej pravici. Opatrne vzala do rúk vzácnu skrinku. Nedočkavo otvorila veko. Na zamatovom povrchu ležal prekrásny zelený náhrdelník.
„Je nádherný ! Určite stál kopu peňazí. Vyzerá to dokonca ako nejaký rodinný šperk,“ Marcy sa veľmi rada zaoberala takýmito vzácnosťami. Jej mama bola totiž klenotníčka muklovského pôvodu. Tým sa však nemohla chváliť pred slizolinčankami.
„Môžem si ho vyskúšať ? “ opýtala sa Judy. Takisto nedokázala odtrhnúť zrak od tej ligotavej nádhery.
„Nie, to vážne nejde. Musím ho vrátiť. Niečo také nemôžem prijať,“ razantne odvetila Ambra.
„Pozri sa. Našla som kartičku, aspoň si to prečítajme,“ pokúšala ju Marcy. Nečakala na jej odpoveď a rýchlo roztvorila drobnú obálku.





„Tvoj drahý tatík, je zradca a zbabelec,“ odvetil jeden zo smrťožrútov. Špinavá tvár sa mu náhle rozjasnila, keď si všimol Tifany.
„Aké rozkošné malé dievčatko,“ podišiel bližšie k nim. Prútik mal varovne zdvihnutý. Dan vydesene ustupoval. Tifany sa celá chvela. Nechcela, aby sa k nim približoval.
„STOJTE,“ skríkol Tom po parselsky. Smrťožrúti sa vydesene prikrčili. Všetci zacítili hroznú pálivú bolesť na predlaktiach. Temné tetovanie po dlhom čase ožilo na ich rukách.





„Draco, miláčik, čo ti je ?“ mladá žena vydesene priskočila k svojmu manželovi. Zvíjal sa a kričal, akoby ho niekto mučil.

Zpět na hlavní stranu blogu

Hodnocení

1 · 2 · 3 · 4 · 5
známka: 1 (1x)
známkování jako ve škole: 1 = nejlepší, 5 = nejhorší

Komentáře

 zatím nebyl vložen žádný komentář