darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Prekliaty mág: 4. kapitola Ingerovia
Enedea sa mimovoľne striasla. Nečakala, že bude až taký zronený. Nevedela, že jeho rodina tiež padla za obeť tej neznámej sile. Sklonila sa k nemu a nežne ho pohladila po tvári. Šepkala mu upokojujúce slová. On však nereagoval.
„Netráp sa dieťa. Ja si na nich počkám, nech si ma vezmú.“
„Nesmiete prestať bojovať,“ odvetil Lucien. Jeho plášť sa slabo zavlnil vo vetre.
„Má pravdu,“ poznamenala strašia vráskavá žena. Znenazdajky sa objavila celkom blízko pri nich. Na pleciach jej visela sivastá róba so zlatými symbolmi. Bol to symbol majstrov mágie. Spoza jej chrbta sa vynoril znepokojený Mrk Drgon.
Vzala do rúk kúsok zeminy a jemne ju drobila medzi prstami. Sformovala sa do tvaru drobnej postavy podobnej malému dieťaťu so škaredou zošúverenou kožou
.. „Och, boli to ingerovia,“ zhíkla Lilo. Jej tvár nadobudla bledý odtieň. Horná pera sa jej mierne roztriasla, ako vždy keď bola nervózna.
„Magické bytosti s omamnou silou, ktoré sajú krv,“ odverklikoval Lucien. Veľa času strávil nad štúdiom stvorení obývajúcich Krajinu Hmiel.
„Áno, presne tak,“ spokojne odvetila Lilo. Tešilo ju, že nezabudol nič z toho, čo sa u nej naučil.
„Mrk, ostaň tu a upokoj dedinčanov. Lucien a ja pôjdeme po ich stopách,“ po vyrieknutí nejakých slov sa na ceste sformovali stopy drobných nožičiek.
„Lilo, ale veď ja som…“ márne protestoval Mrk.
„V dedine musí odstať jeden schopný čarodejník, pre prípad, žeby sme sa nevrátili,“ ihneď ho zarazila Lilo. Nechcela, aby si myslel, že mu nedôveruje. Mrk neochotne prikývol. Spolu s Enedeou sa pokúšali postaviť na nohy utrápeného muža.
Lucienova myseľ bola plná pochybností. Tušil, že pred ním taja niečo dôležité. Lilo kráčala vpredu a neúnavne sledovala stopy magickej energie. Poriadne sa zapotili, kým vyšli hore strmým brehom.
„VYLEZ GARGADUS,“ zrevala, keď zazrela asi tridsať ingerov, ktorí sa k nim hnali zo všetkých strán.
Bolo jej jasné, kto sem privliekol tú hroznú háveď. Uprostred bandy špinavých otrhaných človiečikov sa zjavil sivastý oblak prachu, vražedné červené oči sa prekvapene rozšírili.
Gardagus prestal používať svoje fyzické telo. Bol to ľstivý polodémon, ktorý sa vyžíval v utrpení iných.
„ZABITE ICH !“ zaškriekal podráždene.
Na Luciena sa vrhlo asi desať drobných tvorov. Driapali ho po tele. Magický plášť im však bránil v tom, aby mu ublížili. Jedným šmahom ruky ich zo seba striasol. útočníkov však stále pribúdalo.
Lilo mala tiež plné ruky práce, aby si ich udržala od tela. Na líci sa jej zjavila krv. Pomaličky stekala po jej krku. Pred očami sa jej zatmelo. Zaplavili ju spomienky, ktoré sa dlho snažila potlačiť.
„Nie, ja to už viac nevydržím !“ krik mladej ženy splynul s hukotom divokej rieky.
Jej telo sa naplo v bolestných kŕčoch. Roztrhané šaty voľne viseli na jej vychudnutom tele. Rukou si jemne prešla po bruchu, skrývajúcom nový život.
„Vydrž ešte, o chvíľu sme tam…“ s posledných síl dokrivkala k ošarpanej chatrči. Zúfalo zabúchala na dvere. Dieťa sa chystalo prísť na svet. Nevládala už dlhšie zdržiavať pôrod.
„Pomóc,“ zašepkala slabnúcim hlasom. Nejaká drsné ruky ju jemne zachytili a pomohli jej vojsť dnu.
„Freyala, čo tu robíš ?“ podozrievavo sa spýtala Lilo. Práve sa chystala zanechať pozorovanie nočnej oblohy. Odkedy jej dcéra odmietla mágiu svetla a pridala sa na stranu zla, prešlo niekoľko dlhých rokov. Nevedela, že čaká dieťa.
„Prenasledujú ma, prosím ťa, mama, pomôž mi. Chcú zabiť moje dieťa,“ zakvílila vydesene. Už dávno nebola tým nevinným dievčatkom, ktoré odchádzalo s plačom.
Lilo jej pomohla dostať sa na posteľ. Pôrod prebehol veľmi rýchlo. Vydýchla si keď ho opatrne zovrela v náručí a zabalila ho do kusu látky, ktorý práve mala po ruke.
„Máš syna,“ povedala spokojne a chystala sa jej ho vložiť do náručia. Freyala však varovne pokrútila hlavou.
„Vezmi si ho,“ prikázala jej.
„Nie, ja…,“ vyhovárala sa mladá matka. No jej protesty boli zbytočné. Lilo poriadne zmraštila obočie a donútila ju vziať si malého do rúk.
„Kto je otcom dieťaťa ?“ opýtala sa podráždene.