„To prejde,“ zamumlal nesústredene. Netušil čo to má znamenať. Temné znamenie mu už dávno nespôsobilo takú strašnú bolesť. Mal pocit, akoby ho trestal samotný Voldemort. Ledva sa pozviechal zo zeme.
Nell Malfoyová ho láskyplne pobozkala na pery. Vždy ju nesmierne priťahoval a po čase sa do ňho zaľúbila. On však ostal voči jej citom absolútne chladný. Nedovolil jej získať si jeho srdce. Stále jej pripomínal, že to bolo dohodnuté manželstvo, ktoré slúži len na zabezpečenie čistokrvných potomkov.
„Musím ísť späť na Rokfort. Mám taký pocit, že Severus predo mnou tají niečo veľmi dôležité,“ odvetil nesústredene.
„TIFANY, zlatko !“ prekvapene vykríkla Vicky. Ponáhľala sa naproti trom detským postavám, ktoré sa pomaly približovali k riaditeľni.
„Mami, čo tu robíš ?“ potichu hlesla jej dcéra. Mama ju objala tak prudko až mala obavy, až jej začínal dochádzať dych.
„Kde ste tak dlho trčali ?“ vyštekol Snape.
„Ocitli sme sa v horách a stretli sme tam smrťožrútov, od tej chvíle si už na nič nespomíname,“ rýchlo objasnil Tom. V hlave mal prázdno. Nevedel si vysvetliť ako je to možné.
„Kde ste si nechali habit, pán Malfoy ?“ opýtal sa podozrievavo. Vrhol pohľad na štíhle bledé nohy.
„Pán riaditeľ, ja…“ zmätene vyjachtal Dan. Na lícach sa mu zjavila červeň.
„Čo si zase stváral ?“ odvrkol Draco. Zúrivo mu strčil vychádzkovú palicu pod nos.
„OKAMŽITE SA PREZLEČ,“ zajačal pobúrene.
Dan rýchlo upaľoval preč. Jeho zvítanie s otcom ani zďaleka nebolo také srdečné ako si predstavoval.
„Zajtra vám trom začína ďalší trest, tentoraz si ho odpykáte v podzemných žalároch. Tam sa určite nestratíte. O to sa už postarám,“ odvetil riaditeľ nebezpečným tónom.
Tom sa náhlil k svoje rodine. Henry a Ambra priam žiarili od šťastia. Obaja ho do sýtosti vyobjímali. Smrťožrúti si ťa budú strážiť ako poklad. Škoda, že si nevidel tie ich vyplašené tváre. Tvoje zaháľanie a kreslenie obrázkov počas hodín sa skončilo. Ty si našou nádejou, nedovolíme ti premárniť tvoj talent.
Pochybovačne si prešiel rukou po mieste kde mal schované temné znamenie. Slabé bodnutie prešlo jeho telom ako elektrický prúd. Už viac nepochyboval o slovách svojich niekdajších spojencov.
„Barty, nechoď preč,“ Vicky ho prudko schmatla za ruku. Keď videla, že sa chystá zmiznúť, musela ho nejakým spôsobom zadržať.
„Nemôžeme jej to povedať. Nezniesla by pravdu,“ jemne sa vymanil z jej zovretia. Mal hrozný strach, že ho odmietne vlastné dieťa. Nebol si istý či dokáže vôbec zniesť, aby ho niekedy nazvala otcom. To slovo veľmi dlho nenávidel.
Tifany zmätene podišla k nim. Netušila, že jej mama má priateľa. V srdci pocítila zvláštne chvenie, akoby stretla niekoho nesmierne blízkeho. Chodba sa pomaly vyprázdňovala. Vicky sa rozhodla použiť jednu z prázdnych tried. Donútila Bartyho vojsť dnu spolu s Tifany.
„Zlatko, toto je muž, ktorého milujem…Bartemius Crouch je tvojím otcom…Tvoje pravé meno je Tifany Crouchová,“ Vicky to už viac nechcela tajiť. Veľmi si želala, aby sa zblížili.
„Mami, ako si mi mohla celé tie roky klamať ? “ nahnevane vyprskla Tifany. Bola celá bez seba od zlosti a sklamania.
„Nechceli sme ti spôsobiť trápenie…“
„VY STE PREDSA MŔTVY,“ skríkla Tifany. Oči sa jej mimovoľne zaliali slzami. Bojovala s túžbou vykričať mu do tváre, ako veľmi ním opovrhuje. Barty Crouch nemôže byť jej otcom. Neželala si byť dcérou fanatického smrťožtúta, ktorý zavraždil množstvo ľudí na príkaz Lorda Voldemorta.
„Nie, nie som, maličká,“ kľakol si k nej a jemne ju pohladil po vlasoch. Tifany sa postupne upokojovala. Pomaly siahla na jeho kapucňu. Barty ledva vydržal pohľad tých vydesených očí.
„Tak hrozne ti ublížili,“ rukou prešla po zohavenej tvári.
Neskôr večer …
„Čo tu chceš, Malfoy ?“ Tom neveriacky zazeral Dana, ktorý prišiel do tretiackej spálne.
Jim Crabbe a Owen Goyle sa na ňho znepokojene uškrnuli. Boli to synovia Crabbea a Goyla. Dan bol ich priateľom odkedy začal rozprávať. Otec mu vždy vravel, že tí dvaja mu vo všetkom vyhovejú.
Len čo zazrel veľké kufre v jeho rukách bolo mu jasné, že sa deje niečo nezvyčajné. Takisto sa mu nepozdávalo, že Dennison, Parkinson a Twist, ktorý s ním predtým bývali niekam zmizli. Zmocnila sa ho neblahá predtucha.
„Riaditeľ nás preradil sem. Určite sa tešíš, že bude spolu, však, Tomík ?“ neopustil si drobnú provokáciu. Dal mu do rúk čerstvo vyžehlený a vypratý pulóver.
„Farbeneio,“ vyhŕkol Tom a vytvoril okolo svojej postele červenkastý pruh. Nervózne hodil sveter k ostatnému oblečeniu.
„Pokiaľ niekto z vás v noci prekročí túto čiaru, tak si ma neželajte,“ odvrkol namrzene.
Zaliezol do postele a vzal si do rúk kúsok pergamenu. Snape mu zhabal všetky farbičky a dal mu naviac pár domácich úloh. Pretože ho prichytil ako si počas načmáral na lavicu celkom vydarenú karikatúru Dana Malfoya. Chtiac – nechtiac musel vytiahnuť učebnicu elixírov.
„Smejúce sa citróny,“ potichu vyslovila heslo určené na otvorenie prefektskej kúpeľne. Pomaličky si porozpínala nekonečné množstvo gombíkov na čiernom habite. Uľavilo sa jej, až keď vstúpila do teplej vody. Napustila si celú škálu rôznych bubliniek.
Horúca voda jemne poláskala jej unavené telo. Spokojne privrela oči a nechala sa unášať príjemnými pocitmi. Keď všetky bublinky zmizli pomaly vyliezla z kúpeľa, chystala sa obliecť. Na kru jej ostal jedine náhrdelník. Nakoniec neodolala nátlaku dievčat a vyskúšala si ho. Presvedčili ju, aby ho nosila aspoň jeden deň.
Nad sebou však zazrela tmavú postavu. Niekto ju nemilosrdne pritlačil k zemi. Zúfalo siahla po šatách a prútiku. Nedokázala ich však nájsť. Vyťala útočníkovi poriadnu facku.