Noc temnýchIII: 22. kapitola Problémy s láskou, pr

Okrem toho musím ísť navštíviť môjho dobrého priateľa a Helen by si tiež mala oddýchnuť. Rob na teba dá pozor. Už sa cíti oveľa lepšie. Uvidíme sa zajtra, dcérka. Čo sa týka neželaných nočných návštevníkov, nemaj žiadne obavy. Dvere som zapečatil kúzlom. Otvoria sa len vtedy, keď to budeš chcieť.“





O pár hodín neskôr…

„Prekvapenie,“ Ron začul pri uchu známy hlas. Liečitelia mu nariadili pokoj na lôžku a v žiadnom prípade mu nedovolili ísť sa pozrieť na Hermionu. Ginny naňho začala vrieskať, že už aj tak narobil dosť škody.
„Otvor oči, spachtoš,“ nad sebou zazrel Harryho vyškerenú tvár. Tak predsa len mal pravdu, vrátil sa, aby s ním skoncoval.
Pretože predtým dosť vystrájal, liečitelia ho pripútali k posteli. Harry elegantne vytiahol spod jeho hlavy vankúš.
„Aj muklovia dokážu byť krutí, však ? “
„Kde je Helen ?“ vyštekol Ron.
„Nemusíš sa o ňu báť. Chcem to s tebou čo najskôr skončiť, aby som sa mohol vrátiť k nej.“
„Všetci to už vedia. Zavrú ťa,“ vyhrážal sa mu. Harry sa len trpko zasmial a priložil mu vankúš na ústa. Ron nahlas zachrapčal. Rukami divoko mával vo vzduchu v snahe odstrčiť ho.
Nie, drahý to nesmieš urobiť. Do myšlienok mu vkĺzla nejaká zvláštna sila. Prosím ťa, nepočúvaj Smrtihlava. Chce ťa opäť priviesť na cestu zla. Musíš s tým bojovať.
Smrtihlav surovo zaútočil. Slabý hlások stíchol. Kdesi v diaľke zaznel výkrik. Nejaká postava spadla na zem zasiahnutá Smrtihlavovou mocou.
Harry rýchlo odtiahol vankúš. „Nie, to si nemal,“ skríkol zúfalo. Zaplavil ho strach. Helen zachránila Rona, ale za akú cenu ?





„Profesor Snape ?“ neveriacky poznamenal Draco, keď zazrel na chodbe vysokého muža s orlím nosom.
„Áno, Draco, som to ja. A musím ťa dôrazne upozorniť, aby si nechodil na horné poschodia. Inak ti budem musieť…“
„Nenamáhajte sa, pán profesor. Už dávno pominuli časy, keď ste mi mohli rozkazovať. Stal sa z vás zarytý ochranca žien alebo lepšie povedané, Potterov pätolízač ? Viete vôbec, že…“ podpichol ho Draco. Modrastý záblesk ho zrazil k zemi. Draco sa mierne otriasol a tvár sa mu mimovoľne skrivila od bolesti. Necítil Smrtihlavovu ochranu, preto radšej nemienil pokračovať v provokáciách.





„Nie, ty nesmieš byť mŕtva…nie, láska moja, to nesmieš…“ Helen bola úplne studená. Pery mala meravé a postupne začínali naberať fialkastý odtieň. Rýchlo ju k sebe pritiahol. Na rukách mu ostávali krvavé stopy. Zaplavila ho neznesiteľná bolesť. Nikdy by sa nezmieril s jej stratou.
Helen sa chrapľavo nadýchla. Predtým než ju Smrtihlav zasiahol vytvorila okolo seba slabý ochranný štít. Podarilo sa jej zabrániť tomu, aby zasiahol životne dôležité orgány. Nemienila vzdať svoj boj a nechať ho napospas démonovi.
Severus vošiel do spálne Temného pána, len čo zacítil pálenie na predlaktí.
„Čo sa jej stalo ?“ skonštatoval zhrozene.





„Negas, nepchaj hlavu do postieľky,“ Luna sa už niekoľko minút snažila odtiahnuť zvedavé háďa od svojho syna. Len čo sa tí dvaja dali do kopy nastala pohroma. Roy ho chcel ohmatať, ale akosi mu to nevyšlo a takmer ho pričapil k podlahe. Luna sa bála, že ho Negas od zlosti uhryzne a márne sa ho snažila odplašiť.
„Vššak sssa nemusssíš báť ssstvora reďkovková, veď ti z neho neubudne,“ chlácholivo zasyčal Negas a jemne jej chvostom prešiel po nohách. Za gaučom začul povedomý piskot. Vyplazil drobný jazýček a rýchlo vyceril ostré zúbky. Pár rýchlych pohybov mu stačilo, aby zahnal myš do úzkych.
Luna znechutene privrela oči, keď prehĺtal svoju korisť. Negas sa šťastne oblizol. Trevor potichu vošiel do obývačky. Dosť ho prekvapilo, keď zbadal vznášajúcu sa detskú postieľku. Aj keď Lee nebola čarodejnica, zvykla si používať niektoré magické výrobky. S radosťou im požičala Titusovu starú postieľku, ktorá sa občas sama vznášala…
„To je len optický klam. Kedysi som pracovala v cirkuse...“ Luna posunula postieľku späť na zem. Táto výhovorka vždy zabrala. Pre istotu mala pripravenú aj obsiahlu historku o tom, ako precestovala v maringotke kus sveta…Väčšinou to ľudí tak zmiatlo, že sa prestali vypytovať.
„Tak to sa ti naozaj podarilo. Chcel by som sa ťa však spýtať, kto je vlastne otcom jej syna ? Lee mi o ňom nechce nič povedať…Titus sa mi tiež zdá nejaký čudný. Ledva so mnou prehodil pár slov. Asi nie je nadšený, že sme sa dali dokopy. “





„Dnes ráno nebudú elixíry, namiesto toho máme dvojhodinovku herbológie,“ skleslo zahlásila Lucy.
„Vyzerá to tak, že profesor Blackwood sa niekam vyparil. Bez neho nemôžeme dokončiť elixír…“
Mel bola od rána akási zadumaná a nesústredená. Takmer vrazila do Botta, ktorý jej ledva stihol uhnúť z cesty. Všetky knihy sa jej rozsypali na zem.
„Štvrtáci, pridajte. Hodina sa už dávno začala,“ napomenula ich profesorka Sproutová.
„Dnes budeme odchytávať plody PĽUJÚCEJ PELARGÓNIE. Vezmite si rúška a okuliare, aby vám nenapľula do očí. Do pripravených misiek budete zachytávať šťavu a plody, ktoré začne vyvrhovať, len čo stlačíte stonku. No poďme, mládež. Rozhýbte sa trochu. Čím viac plod pochytáte, tým viac bodov dnes získate,“ potisla ich do skleníka.
„Fuj, to je nechutné,“ ponosovala sa Galia Amforová. Vysoká tmavovláska z bifľomoru práve „obsluhovala“ vedľajšiu rastlinu. Pľuvance lietali na všetky strany. Kyslastá šťava, ktorú rastliny vyvrhovali zapáchala ako pokazené vajcia. Mel sa okamžite prebrala zo snívania, keď sa jej jeden z divoko vyzerajúcich plodov zaplietol do vlasov.
Mel skrúšene vzala do ruky misku a pokúšala sa zabrániť tomu, aby ju rastlina celú okydala. Lucy odhodlane stláčala stonku a rukou zhrabávala plody. Bolo ich dosť veľa, ale nesmierne ťažko sa chytali. Celú polhodinu lietali sem a tam.
„Stalo sa niečo medzi tebou a Titusom ?“ opýtala sa Lucy. Keď jedna zo spolužiačok omylom pooblievala všetkých naokolo.
„Čo máš na mysli ?“ zadychčane poznamenala Mel. Zúfalo sa vyhla ďalšiemu výbuchu šťavy. Lucy jej šikovne vytiahla nepríjemne vyzerajúci plod z vlasov.
„No vieš, dnes si bola celkom mimo, tak som chcela vedieť či ste náhodou…“
Mel tak silno stlačila stonku, až si kvet nahlas kýchol a pokropil šťavou profesorku Sproutovú.
„Dievčatá s citom, prosím vás,“ nevrlo mávla prútikom, aby odstránila zo svojho plášťa nepríjemnú hmotu.
„Nie, nič zvláštne sa nestalo. Akurát mi oznámil, že budem mať súrodenca. Mama nasadila otcovi parohy s Malfoyom,“ zašepkala rozrušene. Pri predstave, že po ich dome bude behať malý blondiačik s modrými očičkami jej niečom mierne stislo srdce.
Lucy od prekvapenia takmer zabudla zavrieť ústa. Miska s plodmi sa jej vyvrátila na zem.





Bott rozčúlene odohnal muchu, ktorá si mu sadla na nos. Na čarovaní sa mu podarilo podpáliť polovicu triedy. Chudák starý Flitwick zalamoval rukami, keď poplietol dva typy zaklínadiel dohromady a namiesto toho, aby Titusa neverbálnym spôsobom odzbrojil, vyčaril poriadny ohník, ktorý oškvŕkol celú stenu. Chrabromilčania sa pučili od smiechu a profesor zúrivo strhával body. Na hodine Obrany proti čiernej mágii sedel v úplnej tichosti. Profesorka Weasleyová mala obzvlášť vražednú náladu. Práve sa vrátila z nemocnice, lebo Hermionin stav sa prudko zhoršil a po hodine sa to chystala oznámiť Mel.
„Dementori v nás vyvolávajú tie najhoršie pocity…“ na pol ucha vnímal profesorkin hlas, druhou časťou vedomia sa však prikláňal k Mef Malfoyovej. Nežne cmúľala cukrové brko…
Nebolo to až také zlé ju pobozkať. Ale nie je to nič iné než túžba. Tuším som nejaký divný. Rob a Titus sú zamilovaní a ja stále nič. Aké je to chodiť s dievčaťom dlhšie než pár dní ?
„Bott, čo ti je ?“ opýtal sa Titus. Keď videl, že sa akosi netriafa do pergamenu a začal si poznámky písať na lavicu.
„Strhávam Slizolinu 5 bodov za vyrušovanie, láskavo si presadnite do samostatnej lavice. Vy si sadnite na jeho miesto, slečna Malfoyová. Na vyučovacích hodinách nie je dovolené cmúľať cukríkové brká.“
„Prepáčte, pani profesorka, už to viac neurobím.“ Mef vyčarila dokonalý úsmev, ktorý sa jej však neodrážal v očiach.
Bott sklamane pozrel na profesorku. Prečo musí práve k nemu posadiť tú čerticu ? Mef si spôsobne sadla vedľa neho.
Och, do kelu ! Dnes máme rande ? Celkom som na to zabudol. Nie to nie je dobrý nápad, Bott. Ona ťa určite bude chcieť oblafnúť. Nalepí sa na teba a už sa jej nezbavíš..
Musel uznať, že Mef vonia celkom príjemne. Vždy keď pohla hlavou mal pocit, že vyletí z kože. Profesorka Weasleyová zamierila k prednému radu a práve začala horúčkovito bombardovať otázkami Snapea, v snahe strhnúť mu zas nejaké body. Mef sa o ňho jemne obtrela kolenom.
„Prestaň s tým,“ zasyčal podráždene. Keby si Weasleyová všimla niečo podozrivé určite by mu naparila ďalší trest.
„Nebuď taký úzkostlivý. Tá naša dnešná schôdzka platí ?“ prisunula sa k nemu ešte bližšie.
„Ech, asi to nepôjde. Ostávam po škole u Flitwicka. Veď si predsa videla ako som doriadil učebňu.“
„Teraz budeme mať dve voľné hodiny. Pokojne by sme spolu mohli stráviť viac času, ak sa ti podarí odtrhnúť sa od Snapea.“
„Radím ti, aby si prestala tárať nezmysli. SNAPE CHODÍ S MEL WEASLEYOVOU,“ zarazene si zapchal ústa. Nechcel to vykríknuť až tak nahlas. Bolo mu jasné, že Mef ho nejako začarovala.
Všetci spolužiaci obrátili hlavy k nim. Vrátane Titusa, ktorý k Bottovi vysielal vražedné pohľady.
„Pán Lonbottom, čo to má znamenať ? oborila sa naňho profesorka.
„Ech, ja som…ja som…“ zarazene vyjachtal Bott.





Harriet sa slastne ponaťahovala na posteli. Ruka ju prestala bolieť, podarilo sa jej ohnúť pár prstov. Na stolíku pred sebou mala vyložené rôzne druhy jedál. Krčah plný vody jej tiež veľmi prospel. V žalúdku sa jej rozlievalo príjemné teplo. Bola taká hladná, že ju netrápilo či tie raňajky náhodou nie sú otrávené. Nenamáhala sa to zisťovať. Počula hlasné zaklopanie. Práve sa chystala vstať z postele. Rýchlo si pozapínala gombíky na habite.
„Harriet, môžem vojsť ? “ začula Robov hlas.
„Jasné,“ odvetila neisto. Počas noci dospela k prevratnému rozhodnutiu, ale akosi sa nevedela prinútiť povedať mu to.
Potešilo ho, že je v poriadku a do tváre sa jej konečne vrátila farba. Mal nesmiernu chuť ju objať a pobozkať. Ibaže za daných okolností to nebolo možné. Medzi nimi sa stalo príliš veľa nemilých vecí. Bol si vedomý toho, že ju nechtiac zatiahol do svojich problémov. Urobil pár krokov smerom k nej.
„Mrzí ma to, ale budeme sa musieť rozísť, to všetko je skrátka…Aj tak to bude dosť ťažké. Všetci vedia, že sme… Mama taktiež bude chcieť počuť vysvetlenie,“ začala hneď zostra.
„V poriadku, rozídeme sa, ak mi to ešte raz zopakuješ.“ Rob k nej pomaly pristúpil. Vnútri to v ňom vrelo od zlosti a zúfalstva. Nechcel, aby sa ich vzťah skončil. Jemne ju objal a letmo sa jej dotkol perami. Harriet nesúhlasne zamrmlala. Neočakávala takú vrelú reakciu. Chcela mu zdôrazniť, že spolu skončili, ale nešlo to. Nemohla sa sústrediť, keď ju bozkával takýmto spôsobom. Cítila sa pri ňom v bezpečí, ale zároveň v nej vzbĺkla túžba po ďalších nežnostiach.
Keby ma teraz videla mama, asi by som dostala domáce väzenie do konca svojho života… „To nie je fér…“ chcela utiecť pred svojimi citmi, ale keď bol tak blízko celkom stratila hlavu. Jej telo sa dožadovalo ďalšej pozornosti.





„Ty si teda riadna, potvora !“ ziapal Bott. Mal sto chutí vykrútiť Mef Malfoyovej krk. Titus mu v noci konečne potvrdil, že chodí s Mel, ale žiadal ho, aby si to nechal pre seba. On sa však v návale zlosti preriekol a nechtiac všetko prezradil. Profesorka Weasleyová požiadala Titusa, aby ostal v triede …Zrejme sa chystala poriadne mu vyčistiť žalúdok.
„Neviem prečo si taký rozčúlený Bottko. Ja nemôžem za to, že Snape zrádza našu fakultu,“ zaškriekala Mef. „Ako si mohol začať s takou obyčajnou šprtkou…ešte k tomu s Chrabromilu,“ zhnusene stisla pery.
Bott ju surovo schmatol za ruku. „TO NIE JE TVOJA VEC !“
„Longbottom, OVLÁDAJTE SA. Nie ste na trhu, ale v škole.“ MgGonagallová ho ledva prekričala.





„Bude v poriadku alebo nie ?“ zmätene vyprskol Voldemort. Opäť mal svoju desivú podobu a bol poriadne nahnevaný, keď Severus začal chodiť okolo horúcej kaše.
„Dostane sa z toho, ale potrebuje veľa odpočívať a nesmie sa rozčuľovať. Asi by som vám mal zagratulovať, len neviem či je to vhodné.Helen bude mať dieťa …“
„ČOŽE ?“

Zpět na hlavní stranu blogu