Na perách pocítila nechcený bozk. Nebol násilnícky, ale napriek tomu ju to pobúrilo.
„Neboj sa, nechcem ti ublížiť,“ zašepkal zastretým hlasom. Nedokázal odolať takému „lákadlu“.
„Radím vám, aby ste ma okamžite nechali odísť, Malfoy,“ vyštekla zlostne, keď sa jej začal až príliš dôverne dotýkať. Cítila sa hrozne ponížená, akoby bola vecou, ktorú si môže ktokoľvek zobrať.
„Volaj ma Draco,“ zašepkal nežne. Pritiahol si ju bližšie k sebe. To však nemal robiť. Ambra mu uštedrila poriadny kopanec do najcitlivejšej časti tela. Konečne vzala do rúk šaty a vytiahla z nich prútik. Draco ju však predbehol, bol zvyknutý na bolesť. Počas služby u Temného pána si jej užil viac než dosť.
„Petrificus totalus,“ zreval podráždene. Klesla na zem meravá ako doska.
„Ambra, si tam ?“ Judy sa akosi nepozdávalo, že jej kamarátka už tak dlho trčí v kúpeľni.
„Neopováž sa kričať, maličká,“ pošepol jej do ucha. Zrušil kliatbu, ale prútikom jej stále mieril na hlavu. Ambra sa rýchlo obliekla. Dvere sa začali pomaly otvárať. Draco pootočil jeden z kohútikov. Na konci miestnosti odhalil tajný vchod. Draco ju opatrne vtisol dovnútra. Začala poriadne vystrájať, ledva ju udržal.
„To je zvláštne, kam sa podela ?“ Judy zazrela mokré stopy na dlážke, viedli však k jednej zo stien.
„Krájajte tie červy na rovnaké kúsky, Tom. Nebudem to po vás opravovať,“ Snape mal obzvlášť výbušnú náladu a mienil im dať riadne zabrať.
Tifany a Dan mali za úlohu vyumývať obzvlášť zanesené kotlíky. Obaja sa riadne potili pri umývadle. Riaditeľ ich každú chvíľu prišiel skontrolovať a stále našiel na kotlíkoch nejakú špinavú škvrnu.
Tom si k sebe prisunul misku s pohybujúcimi červami. Nebolo vôbec ľahké ich nakrájať na presne rovnaké kúsočky. Skrúšene sa zahľadel na svoje hodinky. Ručičky ukazovali pol deviatej. Oveľa radšej by znášal čistenie pomôcok.
Snape stále chodil okolo neho a premeriaval si ho pohľadom. Občas sa mu zdalo, že tie oči sa pokúšajú preniknúť až do jeho duše. Akoby odhadovali kam až môžu zájsť.
„Je len začiatok školského roka a vaše práce sú na úrovni prváka. Učitelia mi o vás podali dosť nelichotivé informácie. Budete sa musieť viac snažiť, pokiaľ chcete prejsť do ďalšieho ročníka. Až do konca tohto školského roka vám budem dávať súkromné hodiny,“ čierny plášť za ním vial, ako smútočná zástava. Vedel, že sa nestretne s pozitívnou odozvou.
Nemienil však rezignovať a prispôsobiť sa Tomovým náladám. Pokiaľ nemá rád mágiu, musí nájsť spôsob ako mu ju priblížiť.
Od ľaku sa mu šmykla ruka a zarezal si do prsta. Na lavicu dopadlo pár kvapiek krvi. Miska spadla zo stola a červy unikali po dlážke. Tom vytiahol prútik, aby dal do poriadku tú spúšť. Prútik sa mu však v rukách rozlomil na dve rovnaké diely. Jeden kúsok pristál na Danovej hlave. Druhý sa zapichol tesne vedľa Snapeovej hlavy a rozbil jednu z odporných zaváranín.
„Severus, môžeš mi venovať pár minút ? “ Denisa Nateová, šéfka Slizolinu otvorila dvere a jemne ho poklopala po pleci. Snape sa viditeľne strhol a venoval opovržlivý pohľad žene, ktorá podišla k nemu. Prezrela si kúsok prútika a obrátil sa k Tomovi.
„Tuším vám presne nesadol a to je určite aj dôvod vašich ťažkostí. Kde ste ho kupovali ?“
„Bol mamin, výrobca bol zrejme Ollivander,“ odvetil Tom. Vôbec sa mu nepáčilo, že sa zlomil. Nevedel si predstaviť ako pôjde do Londýna kúpiť si nový.
„Nemusíte mať obavy, jeho obchod je opäť otvorený. On je už dosť zoslabnutý a takmer nevládze chodiť má však skvelého spoločníka. Pán Orgen vám určite pomôže,“ šibalsky naňho žmurkla. Jej tvár však náhle potemnela, keď rozviazala pergamen, ktorý jej pred chvíľou priniesla sova.
„Severus, dnes večer predsa ideš na stretnutie riaditeľov čarodejníckych škôl. Mohol by si ho zobrať do na skok do Londýna. Nemôže predsa pokračovať vo výuke bez prútika. Taktiež by si mal odprevadiť Dana Malfoya domov. Veľmi ma to mrzí, ale vašu matku našli doma mŕtvu.“
„NIE, JA TOMU NEVERÍM,“ Dan zbledol ako krieda. Kotlík, ktorý práve utieral mu vypadol z rúk.
„Čo sa jej stalo ?“ hlas sa mu takmer zlomil. Úporne sa snažil zachovať si chladnú hlavu. Malfoyovci nesmeli na verejnosti prejavovať city. Celý sa však roztriasol a jeho myseľ ovanul náhli chlad.
„Do vášho domu vtrhli smrťožrúti. Všetko tam vyplienili a zničili. Na stenu krvou napísali DOM ZRADCU,“ jemne sa k nemu sklonila a chlácholivo ho objala. Presne vedela čo potrebuje.
„A otec ?“ vyjachtal Dan, keď sa od nej odtrhol.
„Nevedia ho nájsť. Vyzerá to tak, že nebol doma,“ smutne sa obrátila k Tifany.
„To však nie je všetko. Vaši rodičia taktiež zmizli, slečna Sledgeová, vlastne…Crouchová. V byte ostali vaše zvieratá a niekto musí dohliadnuť, aby sa o ne niekto postaral,“ rýchlo sa opravila profesorka Nateová. Po škole sa veľmi rýchlo rozšírilo, že slávny smrťožrút menom Barty Crouch je jej otcom.
„Choďte si zobrať nejaké nutné veci,“ sucho im prikázal Snape. Nebol nadšený, že bude musieť dohliadať na troch nezbedných študentov.
Ambra netušila akú moc v sebe skrýva ten krásny náhrdelník. Bol to ich rodinný šperk, ktorý sa používal pokiaľ nádejná nevesta nejavila veľkú záujem o svojho nastávajúceho. Drahocenné kamienky obsahovali v sebe látku podobnú amortencii.
Trvalo však určitý čas, kým to začalo účinkovať. Mrzelo ho, že Evelin vytušila čo tento zradný dar obsahuje. Jej láska k Henrymu bola silnejšia ako nejaké starodávne kúzla. Ambra však ešte nebola do nikoho zamilovaná. Preto bola ideálnou nositeľkou náhrdelníka.
„Nechcel som ťa vystrašiť. Odpusť mi to,“ Draco ju stále držal v objatí. Keď pocítil slabú vibráciu vychádzajúcu z kamienkov, bolo mu jasné, že trik začal pôsobiť.
Zrazu jej nebolo jasné, prečo reagovala tak podráždene. Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Nesmierne zatúžila po jeho dotykoch. Zároveň však mala aj hrozný strach. Prsty automaticky vyskakovali k náhrdelníku, akoby istá časť duše pociťovala možné nebezpečenstvo. Uvažuj Ambra. Nemôžeš byť skutočne zamilovaná. Veď ho ani nepoznáš. Prepadol ťa v kúpelni ako nejaký zvrhlík. Je ženatý a má deti. Neodbytný hlások v jej mysli ju varoval.
Rukou siahla na náhrdelník, ako keby si ho chcela strhnúť. Draco jej to však nedovolil. Zasypal ju bozkami, ktoré jej takmer zobrali dych. Zaplavila ju zvláštna eufória. Nedokázala mu viac vzdorovať.
Ostré slnečné svetlo prenikajúce spoza špinavých záclon ju prebralo k životu. Ambra sa neveriacky prevrátila na druhý bok. Pocítila pri sebe nejaké telo. Zalapala po dychu, keď ju nejaká šikovná ruka pohladila. Jeden kamienok z náhrdelníka sa uvoľnil a ona bola opäť pri zmysloch.
„Pri všetkých hypogrifoch, čo som to urobila ?“ zajačala poriadne nahlas. Veľmi dobre si spomínala na to čo sa dialo minulú noc. Šokovane vytreštila oči, keď si uvedomila, že sa vyspala z úplne cudzím chlapom. Čo som bola včera opitá ? Veď je to Draco Malfoy, ten vyznávač čistej krvi ? Vôbec sa jej to nepozdávalo. Až kým jej pohľad nepadol na náhrdelník. Vtedy pochopila, že bol začarovaný. Malfoy dosiahol to čo chcel.
„Nie, to sa nemohlo stať. Ste odporný, nenávidím vás,“ odsekla namrzene. Prudko si strhla z krku ten prekliaty šperk a vrátila mu ho.
Nespokojne ju pobozkal na zátylok. Nechcel, aby ho urážala. Niečo také nedokázal zniesť.
„Zvykneš si na mňa. budeš ma ľúbiť,“ odvetil presvedčivo. Napriek jej protestom ju nepustil.
„Pekne sa starajte o čistotu svojho rodokmeňa a mňa s toho vynechajte.“
Tom a Tifany pomaly kráčali po Šikmej uličke. Snape ich tam nechal asi pred hodinou. Šiel identifikovať telo nebohej a odprevadiť Dana. Takisto sľúbil, že zistí čo sa stalo s Vicky a Bartym.
Prešli až k obchodu s čarodejníckymi prútikmi. Tom ju pre istotu chytil za ruku, aby nespadla. Bola veľmi rozrušená a oči mala opuchnuté od sĺz. Chcel, aby sa aspoň trochu rozptýlila. Otvoril dvere na vynovenej predajni s prútikmi.
Ihneď sa im prihovoril mladý muž s výraznou kozou briadkou a pichľavými hnedými očami, odetý v zelenom habite. Vedľa neho krivkal zostarnutý pán s neprítomným pohľadom.
„Dobrý deň. Som Oliver Orgen, vitajte v novootvorenej predajni tých najlepších prútikov na našom trhu,“ prudko obom potriasol rukou. Ten energický mladý muž ich ihneď vyspovedal. Kládol im otázky tak rýchlo, že ledva stihli odpovedať.
„Ja by som potreboval nový prútik,“ ozval sa Tom. Zarazilo ho, keď si ich skúmavo prezrel.
„Je z vás celkom pekný párik. Chodíte spolu ?“ opýtal sa dosť netaktne. Ollivander ho mierne drgol do chrbta, aby radšej zháňal prútiky a zbytočne nevyzvedal. Tifany a Tom boli radi, že ich ušetril od tejto otázky.
Orgen naskladal na pult niekoľko pestrofarebných krabíc. „Skúste tento,“ podal mu do rúk jeden z prútikov. Urobil to však dosť nešikovne a spod veľkej kopy vypadla akási zelená krabica.
„Jeho prútik,“ zachrapčal Ollivander a zrútil sa rovno na Orgena. Pod tou ťarchou sa obaja zviezli na zem. Vrazili do police a všetko popadalo rovno na nich. Jedna krabica trafila Ogdena do oka a rozbila mu sklo na okuliaroch.
„Och, prepáčte. Pán Ollivander je občas trochu popletený, ale prútiky, ktoré stále vyrába sú aj tak vynikajúce. Môžete mi s tým pomôcť. Neviem presne kde je, tuším ho to zasypalo,“
Tom zdvihol zelenú krabicu. Inštinktívne vzal do ruky prvý prútik čo mal po ruke. Zrazu silno zasvetielkoval a Tom vyčaril drobné iskry. Potom s pomocou Orgena vytiahli Ollivandera spod krabíc.
„Ó áno, ten prútik sa k vám perfektne hodí,“ veselo skonštatoval Orgen. Keď si ho však bližšie prezrel takmer skamenel od úžasu.
„To nie, veď je to zrekonštruovaný prútik s veľmi silnou mocou. Ten vám však nemôžeme predať. Predtým totiž patril …“ zarazene hľadel na Ollivandera, ktorý podišiel k Tomovi a zdvihol zo zeme zelenú krabicu. Očividne ho to vôbec nerozrušilo.
„Ale áno, Oliver. Čaká tu len naňho. Každý prútik si vyberá svojho čarodejníka. Nie je v našich silách tomu brániť.“