darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná II: XIII Príchuť prvého bozku
„Výborná voľba. Tento prútik vám bude určite veľmi dobre slúžiť,“ Ollivander okamžite prebral velenie. Úhľadne ho zabalil a po zaplatení odovzdal Tomovi.
„Obaja boli hrozne čudní,“ skonštatovala Tifany, keď sa opäť ocitli na ulici.
„Nečudujem sa, že Ollivander nie je celkom v poriadku. Smrťožrúti mu museli dať riadne zabrať. Niekoľko rokov bol v ich zajatí. Po porážke Voldemorta ho našli zavretého v nejakých pivničných priestoroch,“ dodal Tom.
Niektorí okoloidúci sa mimovoľne striasli, keď začuli s akou ľahkosťou vyslovil meno Temného pána. Málokto sa odvážil ho nazvať menom. Napriek tomu, že prešlo mnoho rokov, ľudia pociťovali strach a rešpekt pred touto temnou stránkou minulosti.
„Pôjdeme sa najesť. Od rána si nemala nič v ústach,“ rýchlo zmenil tému, keď videl ako zhrozene sa zatvárila.
Zamierili do deravého kotlíka, kde sa mali stretnúť s riaditeľom. Tom objednal veľmi chutnú polievku a nejaké sladké pečivo.
Tifany však odmietavo pokrútila hlavou. Vôbec nemala chuť na jedlo. Nemohla prestať myslieť na mamu uväznenú tými zdivočenými beštiami.
„Pokiaľ to aspoň neochutnáš kamoška, budem ťa musieť za trest pobozkať,“ pošepkal jej do ucha Tom. V očiach mu zaihrali šibalské iskričky. Zdalo sa, že si len robí žarty.
„Môžeš to pokojne…“ nestihla dokončiť vetu. Neočakávala, že naozaj splní svoje „hrozby“. Keď sa ich pery spojili, oči sa jej od úžasu rozšírili. Bol to ešte istým spôsobom detský a nevinný bozk, napriek tomu pocítila túžbu, aby pokračoval. Nechcela mu to však dať najavo.
„Neruším ? “ nad nimi sa týčil Severus Snape.
„Ech, prepáčte, pán riaditeľ,“ Tifany sa rýchlo odlepila od Toma a začala jesť, aby zakryla rozpaky. Líca jej horeli a lyžičkou ledva trafila do taniera.
Snape na rukách však držal malého chlapčeka, ktorý ho mierne poťahoval za vlasy. Zúrivo odsunul drobnú rúčku. Podľa svetlých vláskov a povýšeneckého výrazu, ktorým to dieťa disponovalo im bolo jasné, že je to jeden z Danových bratov. Ten druhý sedel na hračkárskej metle a práve nešťastnou náhodou vrazil do susedného stola.
„Povedzte vášmu synovi, aby nerušil zákazníkov,“ upozornil ho barman.
„To nie je môj syn,“ jedovato odvrkol Snape. Neobratne stiahol malého z metly a donútil ho sadnúť si k stolu.
Tom ledva premáhal smiech. Zdalo sa, že Snape ako „otec“ priveľmi nezabodoval.
„Veľmi vám to pristane, pán riaditeľ. Neplánujete náhodou aj vlastné deti ?“ mierne ho podpichol Tom. Poriadne mu šlo na nervy akých spolubývajúcich mu nanútil , preto si nemohol nechať ujsť takú príležitosť. Každý piatok mu dokonca nariadil doučovanie.
Snape sa práve chystal na poriadne drsnú odpoveď.
Zazrel však Draca schádzať po schodoch.
„Severus, odkedy robíš opatrovateľku ?“ nechápavo sa spýtal Malfoy. Nemal tušenia aká tragédia poznačila jeho dom.
„Mlč, Draco. Radšej ma neprovokuj. Tých tvojich nevychovaných deciek mám už akurát dosť. Tvoja žena je totiž mŕtva a ostali ste bez strechy nad hlavou. To by ťa malo trápiť,“ Snape mu rozpovedal všetko, čo sa dozvedel o útoku smťožrútov.
„Som rád, že si na nich dohliadol, Severus. Neskôr ti to určite vynahradím. Poď do mojej izby. Chcem ti niečo ukázať.“
„Nechajte ho, prosím !“ kričala Vicky. Smrťožrúti ju priviazali k stromu a strhli z nej šaty. Ostala oblečená len v tenkej košielke, ktorá jej ledva siahala po kolená. Ruky sa jej bolestivo zadierali o kmeň stromu, keď sa pokúšala vyslobodiť.
„Budeš vystavený tej najhoršej bolesti, zradca. Kde si bol celú tú dobu, keď sme bojovali proti ministerstvu ?“ Lestrange divo zamával prútikom Bartymu rovno pod nosom.
„Ja som si svoj trest už odpykal, Rodolfus, pozri sa na mňa. Bolí to ako otvorená rana, ktorá sa nikdy nemôže zahojiť,“ ukázal im znetvorenú tvár, ktorá ledva prezrádzala akékoľvek pocity. Na lesnej čistinke nastalo hrobové ticho. Všetci chodili okolo neho o obzerali si ho.
Barty čakal na vhodný okamih, keď bude môcť pomôcť Vicky. Nemienil dovoliť, aby jej niekto ubližoval.
„Ó to hádam nie. Kam sa podela tá pekná tvárička ? Tuším si škaredší ako dementor,“ posmešne si ho premeriaval smrťožrút.
„Tvoja manželka musí naozaj trpieť, keď sa jej dotýkaš,“ sklonil sa k Vicky a jemne prešiel prstami po jej tvári. Rozviazal jej povrazy na rukách. Odtisla jeho ruku a rozbehla sa k Bartymu.
Pritisla sa k nemu čo najpevnejšie, aby nemusela hľadieť na prívržencov Temného pána. Nikdy im nebola ktovieako naklonená.
„Čo to má znamenať ?“ pohŕdavo precedil pomedzi zuby riaditeľ. Na posteli sedela hlavná prefektka Slizolinu. Ihneď spoznal, že je pod vplyvom imperiusu vďaka značne nesústredenému pohľadu.
„Pán riaditeľ, on…“ zajačala hystericky. Bolo to však márne, nedovolil jej slobodne hovoriť.
„Zaujímalo by ma kde si nechal zdravý rozum ? Toto dievča sa musí okamžite vrátiť do školy. Je mi jasné, že tu nie je dobrovoľne. Ak to niekto zistí, budeš mať obrovské problémy,“ Draco ho pravidelne pripravoval o pokojný spánok, ale toto už presahovalo všetky medze. Ledva bojoval s túžbou pripomenúť si staré dobré časy, keď ho mohol pokojne potrestať kliatbou bolesti.
„Nie, Severus. Nedopustím, aby ma opustila. Ona patrí jedine mne,“ zhrozene vyjachtal Draco. Neočakával, že bývalý smrťožrút, ktorý zabil Dumbledora bude mu bude dávať lekcie so slušného správania.
„Tak potom si väčší hlupák než sa zdá. Nebudem o tom viac diskutovať. Z Rokfortu nemôžu len tak ľahko miznúť dievčatá. Obzvlášť nie príbuzná Toma Crafta,“ nechcel sa s ním dostať do sporu. Mienil si získať jeho dôveru a dôkladne ho spoznať.
„Ten fagan je voči mne absolútne bezmocný. Je to rovnaké nemehlo ako jeho muklovský otec. Počul som, že minulý rok dokonca opakoval ročník a teraz mu to hrozí znovu.“
„Pokús sa aspoň raz uvažovať tou správnou časťou tela. Zisťoval som si podrobnosti s jeho života a neuhádneš na čo všetko som prišiel. Ten chlapec sa narodil presne v tú istú noc, keď Potter porazil Temného pána v Little Hangeltone. Jeho matka a otec sa tam vtedy skrývali pred tebou. Stalo sa to v chatrči Gauntovcov. Matka čarodejnica z čistokrvnej rodiny, otec mukel Je plodom zakázanej lásky. Ovláda Parselčinu a podľa všetkého má aj Slizolinove schopnosti. Nepripadá ti to akési povedomé ?“ musel mu to polopatisticky vysvetliť, aby niečo konečne osvietilo jeho mozgové závity. Nenápadne zamieril na Ambru prútikom, aby zrušil imperius. Naznačil jej však, aby zatiaľ nič nepodnikala. Mienil si to s Dracom vybaviť sám.
„Tebe preskočilo, Severus. Strieľaš si zo mňa. Snáď mi nechceš nahovoriť, že ten sopliak je Veď- Vieš – Kto ? Veď sa naňho vôbec nepodobá,“ pri tej predstave sa mu riadne zdvihol žalúdok. Neznášal Voldemorta od prvej chvíle čo ho uvidel. Úprimne sa zaradoval, keď padol.
Snape rýchlo vyriekol kúzlo, ktoré omráčilo Ambru. Nechcel, aby vedela všetko o jeho podozreniach.
„Nič také som predsa nepovedal. Tesne pred svojou smrťou mi Temný pán zveril dôležité poslanie. Vtedy som tomu nerozumel, ale keď sa objavil Tom všetko do seba náhle zapadlo. Nemôžem ti povedať viac. Musím ťa však varovať, nestavaj sa mu do cesty. Mohol by si byť nemilo prekvapený. “
„Ak chceš môžem jej vymazať spomienku na minulú noc. To však neznamená, že tým všetko skončilo.“
„Nie, to nechcem. K ničomu som ju nenútil. Ostane so mnou,“ pochybovačne odvrkol Draco.
Ambra prudko otvorila oči. Rýchlo vyskočila z postele a vrhla vystrašený pohľad na Snapea.
Komentáře
| RE: Nemilovaná II: XIII Príchuť prvého bozku | darklady | 04. 12. 2006 - 18:43 |