Noc temných III: 24. kapitola Vianočné bláznovstvá

Všetko okolo neho náhle stmavlo. Bolo mu jasné, že ten muž ho chce zabiť. Vyčítal to z jeho očí. Doniesol ho do opustenej uličky a prudko ho zhodil na zem.
„Tak maličký, rozlúč sa s týmto svetom…tvoj otec zavraždil moju rodinu a ja zabijem teba. AVADA..“ zašepkal zlovestne a chystal sa vysloviť neodpustiteľnú kliatbu. Niečo ho však prudko zasiahlo do chrbta. Rob zazrel dvoch čarodejníkov…
„Harry, tuším si to prehnal,“ Ron sa sklonil nad bezvládnym telom. Ron neveriacky vypúlil oči. Rob nedokázal urobiť ani krok.
„Len som ho omráčil o chvíľu sa preberie,“ Harry nedokázal dokončiť vetu. Malá výprava za časťami Voldemortovej duše nedopadla práve najlepšie. Rob sa rýchlo vsunul pod úlomky nejakého kresla.
„Zdalo sa mi, že chcel niekomu ublížiť, ale teraz si už nie som istý…“ sucho skonštatoval Harry.
„Veď tu nikto nie je. Radšej by si sa mal zaujímať o Ginny. Nechápem ako si mohol byť taký nezodpovedný. Napriek tomu, že s tebou čaká dieťa, nevrátil si sa k nej.“
„Ron, to dieťa nie je moje. Ja som s ňou nespal. Ginny bola veľmi rozrušená… Nechcela mi prezradiť kto je otcom.“
Muž sa začal preberať.
„Harry, poď už. Nechcem, aby sme mali problémy,“ obaja rýchlo vyšli z uličky.





Ozvalo sa hlasné puknutie. Červené oči sa výhražne pootvorili. Bolo mu jasné, že nejaký hlupák vzal spravodlivosť do svojich rúk. Rob zazrel záblesk zeleného svetla. Voldemort nebol ochotný ušetriť jeho únoscu.




Hermiona sa rukou dotkla brucha. Bolo akési väčšie než predtým. Nie je možné, aby za taký krátky čas, tak veľmi pribrala. Takisto nespoznávala ani voľnú nočnú košeľu, ktorú mala oblečenú. Hlavou jej prebehla akási vyblednutá spomienka. Zúfalo si klepla rukou po čele. Cítila sa taká prázdna a zmätená, akoby z nej niekto vypustil všetky pocity. Draco na mňa použil imperius. Snáď ešte nie je neskoro.
„RON,“ skríkla zmätene. Nemohol ho zabiť. Nie to určite neurobil.
Rýchlo vstala a zamierila k zrkadlu. Vyzerala celkom normálne až na to, že sa zrejme dostala do tretieho mesiaca tehotenstva. To znamenalo, že už prešlo dosť veľa času.
„Miláčik, stalo sa niečo ?“
Hermiona si pritlačila ruku na ústa. Keď videla muža, ktorý vošiel do izby, žalúdok sa jej nezadržateľne zdvihol. Rozrazila prvé dvere, ktoré jej prišli pod ruku. Našťastie sa naozaj ocitla v kúpeľni. Dala si záležať, aby nezistil, že už nie je pod jeho kontrolou.
„Naozaj si si istá, že nepotrebuješ pomoc ?“
„Nie, ďakujem ti, zlatko,“ odsekla namosúrene. Najradšej by mu strčila hlavu do záchodu.
„Včerajšia noc bola naozaj dosť desivá. Temný pán sa správal ako pomätený. Vždy keď sa poháda zo ženou, vybije si zlosť na smrťožrútoch. Nie je spokojný s tým, že Rob a Harriet sa vrátili na Rokfort.“
Hermiona prekvapene zdvihla hlavu.
Temný pán ? Smrťožrúti ? Harriet a Rob ? Čo to má sakra znamenať ? Poriadne sa umyla a odhodlane vstúpila do spálne. Draco si práve vyzliekol habit a vkĺzol do postele. „Nechceš sa ku mne pridať. Ešte je len šesť hodín, mohli by sme stráviť spolu pár príjemných chvíľ.“
„Ehm, musím sa ísť nadýchať čerstvého vzduchu,“ pohotovo zaklamala Hermiona.
Draco sa slastne ponaťahoval.
„UŽ TOHO MÁM DOSŤ. ČO SI MI TO UROBIL ? ZABIL SI RONA ?“ nedokázala vydržať ten hrozný tlak.
„Nie, miláčik. Tuším si sa už prebrala. Mrzí ma, že som to musel urobiť takto, ale nemal som na výber. Z vlastnej vôle by si Rona nikdy neopustila. Nemusíš si robiť starosti. Všetko je tak ako má byť. V novembri ste sa s Ronom rozišli a hneď potom sme sa vzali. Teraz si už moja skutočná manželka.“
„ČO ?“ zajačala Hermiona. Jej dieťa sa slabulinko pohlo.
„MALFOY, TY HNUSNÝ PODRAZÁK. OKAMŽITE MI POVEDZ, KAM SI HO ODPRATAL ,“ vzala do rúk jeho prútik a namierila mu ho na srdce.
„Pokojne láska, nechcem aby si sa zbytočne rozčuľovala. Ron je v úplnom poriadku. Veď som ti to vravel, že bude mať svadbu s Bellou.“
„S BELLOU ? TO NIE JE PRAVDA. VYMÝŠĽAŠ SI ! ONA BY MOHLA BYŤ POKOJNE JEHO MATKOU. OKREM TOHO JE VYDATÁ !“ vrieskala tak nahlas až sa luster podozrivo rozkýval.
„Rod zomrel minulý rok v Azkabane. Tuším ti trochu vynecháva pamäť. Prosím ťa, nekrič na mňa. Som hrozne unavený.“
„ZABIJEM ŤA,“ zrúkla rozrušene.
„Ako myslíš. Nebudem ti v tom brániť.“
Draco spokojne vyhrnul prikrývku. Vyzývavo ju prepaľoval pohľadom. Vedel, že niečoho takého nie je schopná. Niežeby na to nemala potrebný talent, ale aj on kedysi dosť dlho váhal, kým pod jeho rukami vyhasol prvý život. Hermiona naňho neveriacky zagánila. Radšej vyšla von z izby. Ak je Ron ešte živý musí ho nájsť…Ak nie pomstí sa mu za jeho smrť.
„Aj tak sa vrátiš späť,“ zašepkal Draco, predtým než zaspal.





„VRAHYŇA, ZAPREDANÁ, RADDLEOVA CUNDRA,“ vrešťadlá vyrevúvali po celej veľkej sieni. Harriet Potterová skrúšene sedela na stoličke. Nestačila ani dojesť raňajky. Na Chrabromilskom stole sa zhŕkol celý kŕdeľ sov rôznych farieb a veľkostí. Priam sa bili o jej pozornosť.
Každá z nich priniesla niekoľko vrešťadiel a stále prichádzali ďalšie a ďalšie…Chrabromilčania sa jej vôbec nesnažili pomôcť. Boli na ňu nahnevaný kvôli zverejneniu vzťahu s Riddleom. Všetci dúfali, že ho na súde potopí. Ona však vyhlásila, že ho miluje a nemieni proti nemu svedčiť.
Za vraždu Poppy ju neodsúdili kvôli nezvratným dôkazom vplyvu Smrtihlava, ktoré predložila Helen Riddleová. Riaditeľka ich nakoniec po dlhom presviedčaní prijala späť do školy…Voldemort ich pustil s tajného domu, ale musela podstúpiť zviazanie spomienok, ktoré jej zabraňovalo prezradiť všetko čo videla v tajnom dome….
„VŠETCI IHNEĎ ODÍĎTE,“ požiadala ich MgGonagallová. Spolu s ostatnými členmi učiteľského zboru sa pokúšali zastaviť tú katastrofu. Vrešťadlá vydávali taký strašidelný škrek, že sa to vôbec nedalo vydržať. Študenti si rukami zapchávali uši a húfne opúšťali veľkú sieň. Zloduch nad nimi veselo poletoval a hádzal im kriedy pod nohy.
Harriet ostala sedieť na schodoch. Školskú tašku hodila na zem tak prudko, až z nej vypadli všetky veci.
„Neber to tak tragicky. To nie je až také strašné. Keď som sa narodila, mame poslali 20 000 vrešťadiel s podobným textom aké si dostala aj ty. V nemocnici Sv. Munga vtedy obhoreli takmer všetky stoly. Raz ich to prestane baviť,“ márne sa ju snažila povzbudiť Lucy. Rýchlo jej dala do poriadku tašku a sadla si k nej. Pre istotu nespomenula, že Helen vtedy dostala poriadny záchvat zlosti. Celá nemocnica bola mimo prevádzky niekoľko hodín.
„Tu ste. Už vás dosť dlho hľadám…“ Mel ich konečne dobehla. Takisto ju rozrušili dosť netradičné raňajky. Ona to tiež nemala najľahšie. Začali ju prezývať Snapeov miláčik a pri každej možnej príležitosti jej kládli dosť intímne otázky.
„O chvíľu začínajú Dejiny mágie. Mali by sme si pohnúť. Dnes je posledný deň pred vianočnými prázdninami…“ Mel sa nevedela dočkať konca vyučovania.
Harriet nezdieľala jej nadšenie. MgGonagallová sa tento rok rozhodla usporiadať špeciálny Vianočný ples. Vraj, aby sa upevnila medzifakultná súdržnosť. Všetko sa odohralo dosť narýchlo a nikto si nestihol ani zabezpečiť oblečenie.
Mama jej však naznačila, že ak si vezme za partnera Riddlea, bude musieť ísť „nahá“. Rozhodla sa, že jej nekúpi slávnostný habit. Takisto si nevedela predstaviť, žeby o peniaze požiadala svojho „otca“. Voldemort jej síce povedal, že pokiaľ bude niečo potrebovať, je vždy k dispozícii, ale táto alternatíva ju vôbec nelákala. Nevedela si zvyknúť na jeho novú tvár.





„Vy ste neskutočný tupec, Longbottom. Nikdy nepochopím ako ste sa stali slizolinským prefektom,“ Profesor Blackwood práve otvoril dvere. K nohám mu spadli dvaja študenti. Prichytil Botta s Mef vo vášnivom objatí. Zhodou okolností sa opierali dvere vedúce do jeho kabinetu. Voldemort mu prikázal, aby dohliadol na jeho deti. Preto sa vrátil späť do školy spolu s nimi…
„No vidíte, aspoň niečo máte spoločné s mojím tatkom,“ chichúňal sa Bott.
Blackwood ledva chytil dych. Mal sto chutí nechať ho po škole a strhnúť mu najmenej 300 bodov. S ľútosťou si však uvedomil, že Longbottom je tiež súčasťou Slizolinskej fakulty.
„Strhávam tri body Slizolinu, za vaše večné výhovorky a ďalšie tri body za nedovolenú tie porozopínané gombíky a vyzývavé pózy, slečna Malfoyová,“ musel vynaložiť veľké úsilie na to, aby potlačil svoju starú osobnosť. Hrozilo, že si bude musieť dať ďalšiu dávku elixíru.





„Zabi ma, Harry,“ potichu zaúpel Ron. Nevládal prehltnúť ani kúsok jedla. Po pár mesiacoch na samotke mu celkom „dobre“ padlo sedieť pri jednom stole s Temným pánom.
„Aj to je jedna z možností. Mohol by som to urobiť, ale oveľa väčšie potešenie mi spôsobí, keď ťa uvidím trpieť, ale môžeme to ukončiť hneď,“ práve sa chystal naňho namieriť prútik.
Jeho pozornosť však upútala Helen, ktorá si mu sadla na kolená. Už dávno niečo také neurobila. Voldemort využil príležitosť. Naklonil sa bližšie k nej a pobozkal ju. Stále mu nedokázala odpustiť jeho reakciu na budúceho potomka. Voldemort nakoniec podozrivo rýchlo zmenil názor a rozhodol sa, že svojho syna bude mať rád presne ako ostatné deti. Napriek jeho značnej podobnosti s Potterom.
Ron vystrúhal na tvári zhnusenú grimasu. Fuj, ale ona to nehrá. Naozaj sa jej to páči. Radšej orientoval svoj pohľad na tanier. Bolo mu oveľa milšie skúmať jeho obsah. „Len jedz, potrebuješ nabrať silu. Ona je dosť náročná,“ Voldemort sa diabolsky uškrnul. Jeho nálada sa podstatne zlepšila a túžba zabíjať bola potlačená do úzadia. Nechcel pokaziť túto chvíľu. Vedel, že keby teraz prelial nevinnú krv, mohol by sa tešiť na ďalšiu dávku chladu a odmietania.
Ron sa priam dusil vo vlastnej šťave.
„Nie som hladný,“ poznamenal nevľúdne. Červené obruče, ktorými ho pripútal k stoličke ho bolestivo zovreli. Helen mu naznačila, aby urýchlene zobral do ruky lyžičku.
„Dobrý chlapec,“ ocenil jeho snahu Voldemort, keď sa mu podarilo dostať do seba pár súst.
„PRI MERLINOVI,“ zhíkla Hermiona. Nečakala, že uvidí Helen a Voldemorta bozkávať sa.

Zpět na hlavní stranu blogu