Noc temných III: 26. Odvrátená strana lásky

24. leden 2007 | 17.44 |
blog › 
Noc temných III: 26. Odvrátená strana lásky
Konečne sa jej podarilo roztvoriť dvere na kabínke. Umrnčaná Myrtla šokovane vkĺzla do záchodu.
„Nenávidím túto anjelsku tvár. Harry Potter nikdy nebude pravým temným čarodejníkom. Jeho nepoškvrnená duša si zaslúži poriadny úder. Zbohom, Ginny,“ odsekol povýšenecky. Harryho podoba z neho opäť opadla. Ginny s neskrývanou hrôzou hľadela na Voldemorta.
„Ešte si nevyhral, Tom,“ zašepkala hrozivo.
„Avada…“ potreboval opäť zabíjať, aby získal späť svoju zlú dušu. Smrtihlav mu prezradil, že nie všetky časti, ktoré Harry zahubil sa dostali na druhú stranu. Istá časť jeho duše prebývala v dimenzii snov.
„NIE,“ zrevali všetky tri a postavili sa mu do cesty. Voldemort začul dávno zabudnutý hlas : Nie, Harryho. Prosím, nie Harryho. Zabi mňa namiesto neho. Urobili presne to isté, čo Lily Evansová. V ich tvárach videl jej odhodlanie. Nemienili ustúpiť.
„OKAMŽITE USTÚPTE,“ prikázal im. Smrtihlav nemilosrdne viedol jeho ruku, ale čosi v dcérinom pohľade ho nútilo brániť sa. Nechcel jej ublížiť. Smrtihlav bol však silnejší.
„Concrementum,“ vyslovil pomerne silnú kliatbu. Lucy prudko preletela celú miestnosť, ostala ležať na zemi pri pokazenom umývadle. Harriet stihla uskočiť, ale Mel dostala plný zásah. Jej telo sa zmietalo v podivných kŕčoch. Ginny sa nevládala ani pohnúť.
Voldemort vzal do náručia svoju dcéru. Nechápal ako sa mohol prestať ovládať. Harriet potichu vykĺzla von. Vletela rovno do Robovho náručia. Spolu s Titusom a Bottom sa šli pozrieť čo sa deje. Rob mal akési zlé tušenie a nedokázal obsedieť v triede.
„ON je na záchode, chcel zabiť moju mamu a napadol nás…“ zhrozene zašepkala Harriet. Šokovane sa pritúlila k Robovi. Chlácholivo ju pohladkal. Bolo mu jasné koho má na mysli.
„Harriet, si si istá, že ti nepreskočilo ?“ zaujímal sa Bott.
„Poďte so mnou a pre istotu si vyberte prútiky,“ celkom vážne vyhlásil Rob. Donútil Harriet, aby ostala stáť vonku. Nechcel ju zbytočne vystavovať nebezpečenstvu.
„Pomóc, vražda, vražda…“ jačala Umrnčaná Myrtla.
Ginny sa pokúšala niečo povedať, ale nevydala zo seba ani hláska. Mel ležala o kúsok ďalej od nej takisto meravá ako doska. Robovi sa uľavilo, že tam nenašiel otca.
„Nie, nie je to až také hrozné. Ide o polovičné kúzlo skamenenia. Musíme ich rýchlo odčarovať, inak tak ostatnú navždy,“ skonštatoval Rob, keď si poobzeral postihnutých. Neveriacky pokrútil hlavou. Neočakával, že otec zájde až tak ďaleko. Všetka vina padne na Harryho Pottera. Zrejme to bolo jeho cieľom.
„Čo tu robíte ? Pokiaľ sa nemýlim toto sú dievčenské záchody,“ trpko poznamenal Profesor Blackwood. Začul hrozný rev a prišiel si overiť, čo sa tam deje. Harriet mu nedokázala nič povedať, bola hrozne rozrušená.
Pohľad mu padol na profesorku Weasleyovú, ktorá pripomínala chladnú sochu. Titus sa skláňal Mel a pokúšal sa ju uviesť späť do života.
„VY TRAJA SI NAOZAJ KOLEDUJETE O PORIADNY MALÉR.“
„Pán profesor, to sme neboli my.

Urobil to Harry Potter, veď- viete – čo tým myslím,“ upresnil Riddle.
„Musím odísť. Dajte to tu do poriadku, neskôr vás budem informovať. Postarajte sa o slečnu Potterovú,“ začínal pociťovať neznesiteľné pálenie na predlaktí.
Rob podišiel k profesorke Weasleyovej a opatrne poklopkal po jej skamenenom plášti.
Profesor Blackwood rýchlo vyšiel zo záchodu. Titus sa sklonil k Mel. Hrozne sa zľakol, keď ju videl v takomto stave.
„Harry Potter ? Veď to je šialenstvo. Prečo by Vyvolený urobil niečo také ?“
„Teraz sa ma na nič nepýtaj, Bott. Musím sa sústrediť,“ Rob zamával prútikom a potichu si mrmlal nejaké nezrozumiteľné slová. Konček jeho prútika zasvietil a vyšľahli z neho biele úponky. Omotali sa okolo Ginny. Postupne rozbíjali kamennú masu, ktorá ju obklopovala. Keď bola zbavená účinkov kliatby, lúče sa presunuli k Mel.





„Udrela si hlavu. Bude to chvíľu trvať, kým sa preberie,“ Helen opatrne prešla liečivým dotykom po dcérinom tele. Stále nemohla uveriť tomu, že Voldemort sa odvážil ublížiť jej.
„AKO SI MOHOL NIEČO TAKÉ UROBIŤ ?“ obrátila sa k manželovi, ktorý dosiaľ nepovedal ani slovo. Nemo postával na prahu izby. Pokúsil sa ju objať, ale Helen mu to nedovolila. Bola absolútne znechutená.
„NIKTO MI NESMIE ODPOROVAŤ. ANI MOJA DCÉRA, ANI TY. AK SA PROTI MNE POSTAVÍTE, ČAKÁ VÁS SMRŤ !“ odsekol zlostne.
Smrtihlav si ho úplne podmanil. Tetovanie na jej ruke sa prudko rozhorelo. Tie kruté slová jej zneli v mysli ako hrozivá pieseň. Helen nechcela, aby urobil niečo neuvážené. Chytila ho za ruku a priviedla ho bližšie k posteli.
„Nikto z nás ťa nezradil. Mal by si vynechať Rokfort zo svojich záležitostí. Chceš predsa, aby naše deti v pokoji dokončili štúdium. Kedysi si mi vravel, že to bol tvoj domov. Dopraj im, aby sa tiež v škole cítili bezpečne. Lucy má dobré srdce a chce ochraňovať nevinných ľudí, pretože je dieťaťom talizmanu. Nemôžeš jej to zazlievať. Je to súčasťou jej bytosti,“ Helen sa snažila vysvetliť mu to, pokojným spôsobom. Predchádzajúci výbuch veľmi rýchlo pominul. Vedela, že sa k nemu nemôže správať odmietavo. Teraz potreboval jej lásku viac než výčitky.
„Mami ?“ prekvapene šepla Lucy. Keď zazrela Voldemorta, oči jej potemneli. Vedel, že môže veľmi rýchlo stratiť jej priazeň.
„Buď pokojná zlatko, bolí ťa niečo ?“ opýtala sa Helen.
„Nie, je mi fajn. Som akási zoslabnutá, ale to určite prejde. Ale som strašne hladná…“ rukou si nervózne prehrabala vlasy.
„Donesiem ti niečo dobré. Zatiaľ sa pozhovárajte,“ zámerne ich nechala v izbe, dúfajúc, že si všetko vyjasnia.
„Mami, nie, nechoď preč,“ chcela ju zastaviť Lucy. Bála sa ostať s otcom sama. Voldemort si k nej znepokojene prisadol. Uľavilo sa mu, keď zistil, že je v poriadku. Nevedel čo sa to s ním robí. Jeho nálada sa menila závratnou rýchlosťou. Pociťoval náhlu túžbu zbaviť sa Smrtihlava, ale nemal dostatok síl. Potreboval mu zasadiť poriadnu ranu, nech sa viac neodvažuje ubližovať jeho blízkym.
„Mrzí ma to, dcérka,“ po prvý raz v živote úprimne ľutoval svoje konanie. Tie slová z jeho úst zneli vskutku zvláštne. Nebola si istá či mu môže dôverovať.





Harriet bola celý zvyšok dňa akási nepokojná. Zdalo sa jej, že zabudla na niečo veľmi dôležité…
Rob ju spokojne pobozkal. Aspoň raz im Ginny nebude robiť problémy. Po úprave spomienok jej dal telepatický príkaz, aby zaliezla do postele.





„No tak, vystri sa,“ Bella ho posotila dopredu. Páčilo sa jej ako útrpne sa tváril, keď ich vyhlásili za manželov. Nevedela sa dočkať chvíle, keď ho bude mať len pre seba. Už celé roky nebola taká vzrušená. Ron nanešťastie nezdieľal jej nadšenie.
„To nie je platné. Ty si ma k tomu donútila,“ vyštekol zúfalo. Bella ho razantne pritiahla k stene a vtisla mu na pery trestajúci bozk, ktorý ešte viac zvýšil napätie panujúce medzi nimi.
„No vidíš, že sa ti to páči. Hermiona sa určite nevie tak dobre, bozkávať ako ja. Som oveľa skúsenejšia.“
„Bodaj by nie, keď si si to rozdala takmer so všetkými smrťožrútmi. Dokonca aj Crabbe mi vravel, že …“
„Mlč,“ zašepkala Bellatrix a postupne mu začínala rozopínať gombíky. Nevadili jej smrťožrúti krúžiaci na chodbách.
„U MERLINA, PRESTAŇ,“ zvrieskol Ron, keď sa im stratili z dohľadu. Tak toto si ešte odpykáš, Harry. Zakvílil v duchu. Rýchlo vbehol do jednej z izieb. Bella lenivo vošla dnu a zabuchla za sebou dvere.
„Výborne, Ron. V mojej izbe budeme mať dostatok pohodlia.“





O dva dni neskôr…

Na Rokforte vypukol naozajstný plesový ošiaľ. Už od skorého rána panovala v hrade šialená atmosféra. Bott sa postaral o spestrenie vianočných raňajok. Omylom zväčšil Mefinu podprsenku do takých rozmerov, že jej vyletela spod trička a zaplavila takmer celú slizolinskú klubovňu.
„LONGBOTTOM, OKAMŽITE TO STIAHNITE DOLU,“ vrieskala MgGonagallová, keď tá obrovská čipkovaná vec vletela do veľkej siene.
Lucy sa pučila od smiechu, keď videla ako sa márne snaží pomocou privolávacieho zaklínadla zachytiť pobosorovaný kus bielizne. Zamierila prútikom nahor a vyhŕkla zmenšovacie zaklínadlo. Podpsenka nadobudla normálnu veľkosť a zosypala sa chudákovi Bottovi na hlavu.
„Ďakujem, slečna Riddleová,“ precedila pomedzi zuby riaditeľka.
„Prideľujem desať bodov Chrambromilu.“





Harriet zazrela na posteli ťažký balíček.
„Lucy, Mel, to je vaše ?“ opýtala sa znepokojene. Stále si nemala čo obliecť preto, bolo viac než jasné, že zrejme nikam nepôjde. Smutne hľadela na vyobliekané a upravené kamarátky.
„Nie, to patrí len tebe,“ Lucy sa dohodla s otcom, aby im nejakým spôsobom vynahradil ten nepríjemný útok.

Zpět na hlavní stranu blogu

Hodnocení

1 · 2 · 3 · 4 · 5
známka: 2 (3x)
známkování jako ve škole: 1 = nejlepší, 5 = nejhorší

Komentáře

 zatím nebyl vložen žádný komentář