Darklady | Uväznená v temnotách: 2. kapitola Spánok bez snov

Znepokojene sa prevaľovala na posteli. Noha ju napriek liečeniu stále bolela. Nedokázala si nájsť pohodlnú polohu.
Vlnité vlasy mala rozprestreté na vankúši a v rukách držala nejakú knihu. Oči jej behali po riadkoch, nedokázala sa však poriadne sústrediť. Spomienky nemilosrdne dorážali na jej myseľ. Namiesto písmen opäť videla tvár milovaného človeka.

„Hermiona, nemôžeš mi dať aspoň nakuknúť. Vôbec nemám tušenie, čo od nás Slughorn chce,“ ryšavý chalan sa prosebne zahľadel na svoju kamarátku. Brkom netrpezlivo klopal po pergamene. V jeho očiach videla tichú žiadosť o pomoc. „Spýtaj sa Harryho, z neho sa predsa náhle stál nezvyčajný talent,“ štipľavo odvrkla Hermiona. Zúrivo si naskladala veci do tašky. Spomenula si ako sa vešal na Lavender. To jej hneď odobralo chuť, pomôcť mu.
„Počul si ju ?“ otrávene pošepol tmavovlasému chlapcovi. Harry nebadane pokrčil plecami. Nechcel si znepriateliť ani jedného zo svojich priateľov.


Prudko zaklapla knihu. Mrzelo ju, že premárnili vzácny čas. Mohli byť spolu aspoň pár rokov. Dala by všetko na svete za možnosť, znovu ho vidieť.
Vedela však, že to nebude možné. Ten mladý chlapec sa stal ďalšou obeťou nemilosrdnej vojny. Krutá šelma zahnaná do kúta nikoho neušetrila. Útoky Temného pána boli odrazené za cenu mnohých nevinných životov. Vedela, že tam stále je. Pripravený zaútočiť a zničiť každého, kto sa mu postaví do cesty.
Nemotorne zmenila polohu na posteli. Rany na jej duši boli ešte príliš čerstvé. Vždy keď zavrela oči, videla hrozivý výjav blížiacej sa smrti…


Nemocnica Svätého Munga bola plná ranených a umierajúcich. Ďalší útok Temného pána si vyžiadal, neskutočné množstvo obetí. Hermiona držala v rukách najnovšie číslo Denného Proroka. Stála v izbe zaliatej slnkom.
„Poď bližšie,“ zašepkal roztrasene. Jeho telo sa zmietalo v bolestivých kŕčoch. Akási nová kliatba, ktorú nikto nepoznal, ho postupne zabíjala. Celý sa chvel a vlasy mu úplne vybledli. Vyzeral ako starec na sklonku svojho života, aj keď ešte nemal ani devätnásť.
„Ron, prosím ťa. Musíš bojovať. Nemal si sa kvôli mne obetovať,“ silno mu zovrela ochabnutú ruku.
„Nikdy predtým som si nebol natoľko istý správnosťou svojho konania. Dávaj na seba pozor. Temný pán hľadá spôsob ako zastaviť Harryho...“ jeho ruka náhle klesla a oči sa zavreli. Zúrivo ním zatriasla.

Zúfalo siahla do vrecka. Našla v ňom starostlivo namiešanú dávku elixíru, určenú na spánok bez snov. Opatrne si ju priložila k perám. Nebolo to rozumné, vzhľadom na to, že v dome bol Lucius Malfoy.
Potrebovala si však poriadne oddýchnuť a nabrať nové sily. Nemienila ho nechať zvíťaziť. Jej myseľ potrebovala na chvíľu vypnúť, aby dokázala poraziť toho namysleného smrťožrúta.
Jej telo sa spokojne prehlo. Dopadla do prikrývok. Neuvedomila si, že rukou zhodila na zem pár ťažkých kníh.
Dvere na jej izbe sa pomaly otvorili. Lucius znechutene podišiel k posteli. Ten náhly hluk v ňom vyvolal podozrenie, že sa o niečo pokúša. Musel si na ňu dávať veľký pozor. Nebola pod vplyvom jeho kúzel. Nedokázal neustále ovládať toľkých ľudí. Vyžadovalo si to príliš veľa energie.
Oči mala pevne privreté. Tvár bezvýraznú, akoby si natiahla chladnú masku plnú odriekania. Pohľadom sa zastavil na jej perách. Spomínal na vynútený dotyk, ktorý ich prebudil k životu. Na krku zazrel tenký strieborný amulet s malou slzičkou uprostred.
Ruky mala tesne pritisnuté k telu v akomsi obrannom geste. V zavretej dlani pevne zvierala fľaštičku. Lucius veľmi dobre poznal vôňu toho elixíru. Vedel, že sa tak skoro nepreberie a mienil to využiť na detailnejší prieskum jej bytosti.
„Niekedy nie je dobré potláčať bolesť. Môže sa to veľmi rýchlo obrátiť proti tebe,“ opatrne si sadol na kraj postele. Obrátil jej tvár k sebe. Skusmo nadvihol jedno viečko. Chcel sa uistiť, že užila dostatočnú dávku elixíru.
„Bola to chyba, použiť niečo také,“ poznamenal znepokojene. Tušil, že zrejme musí prežívať dosť ťažké obdobie. Rukou skúmavo prešiel po jemnej pokožke. Už dávno sa nikoho takýmto spôsobom nedotýkal. Páčil sa mu pocit nadvlády.
„Ron,“ podvedome vyslovila meno človeka, po ktorom v hĺbke duše túžila.
„Nie, Grangerová. Toho zradcu krvi radšej nespomínaj,“ prudko odtiahol ruku, akoby sa popálil. Uvedomil si, že by nemal zasahovať do jej súkromia. Napriek tomu však nemienil odísť.
Láska preňho nemala žiadny hlbší význam. Za dôležitú považoval jedine čarovnú moc a čistotu krvi. Ronald Weasley predstavoval všetko čím pohŕdal.
„Keby som bol stále smrťožrútom bola by si prvá na rade,“ odsekol zlovestne. Rukou siahol na jej krk. Spomenul si na desivé hry, ktorých sa kedysi zúčastňoval. Hermiona sa pokojne mohla stať jednou z obetí.
Možno by Temný pán uvítal, keby sa dostala do jeho rúk. Mal by Pottera naservírovaného na striebornom podnose. Vedel, že by nedokázal obetovať život priateľky, ktorú mal nesmierne rád. Nebol si však istý reakciou svojho pána. Nikdy totiž nezabúdal na prečiny svojich prívržencov. Veľmi túžil získať proroctvo a Lucius by nemusel dlho žiť, keby sa mu teraz ukázal na oči.
„Máš šťastie, že moje vzťahy s Temným pánom nie sú práve najlepšie,“ odsekol zlovestne.
„Tým si môžeš byť istý, Lucius,“ k nohám mu dopadol neviditeľný plášť. Postava odetá v smrťožrútskom habite mierila prútikom na jeho hlavu.
„Nie je to od teba pekné, takto podvádzať moju drahú sestričku,“ vrhla znechutený pohľad na spiacu Hermionu.
„Ako si ma našla, Bella ? “ neveriacky zachripel Lucius. Voľnou rukou sa dotkol vrecka, nemal však príležitosť vybrať z neho prútik.
„Temný pán ma poslal dohliadnuť na Grangerovcov. Nerobilo mu žiaden problém zistiť, že sú pod dohľadom nejakého čarodejníka. Naozaj brilantné. Nikdy by som si nepomyslela, že sa ukryješ práve sem. Klesol si tak hlboko, že sa nehanbíš ukrývať sa v dome obyčajných muklov ? Preber tú Potterovu malú kamarátku, trochu sa zabavíme,“ odvetila posmešne.
Tvár poznačená Azkabanom sa jej stiahla do škaredej grimasy. Výhražne prútikom poklopala Luciusovi po ramene. Tušil, že Grangerová nemá najmenšiu šancu prežiť, keď sa do nej pustí. On na tom nebol o nič lepšie. Uvedomoval si, že Bella ho za žiadnu cenu nenechá odísť.
„To nepôjde použila elixír na spanie,“ podráždene odsekol Lucius.
„Tvoje výhovorky sú naozaj smiešne. Nemaj obavy, hneď to zariadim. Temný pán konečne ocení moje kvality, keď mu k nohám hodím tvoje zúbožené telo. Najprv ti však doprajem posledné ohliadnutie sa za starým spôsobom života,“ mrazivo sa usmiala a zamračene si obzerala jeho zbiedený výzor. Z jej prútika vyšlo žltkasté svetlo, ktoré zasiahlo spiace dievča. Telo na posteli sa automaticky postavilo.
„Nie, zmiznite odtiaľto,“ vyhŕkla Hermiona. Vydesene pozrela na ženu, ktorá si nasadila smrťožrútsku masku. Sadla si na stoličku a pohodlne sa oprela.
„Ty mi nebudeš rozkazovať. Imperio,“ mrazivo odvetila Bella.
Choď bližšie k nemu. Zaznel príkaz v jej myšlienkach. Hermiona neveriacky zavrtela hlavou. Nemienila sa podriadiť tej neodbytnej požiadavke.
Okamžite. Posmešne zaúpel chladný hlas. Hermiona roztrasene poslúchla. S hrôzou sledovala ako jej nohy dokrivkali k Luciusovi. Takmer stratila rovnováhu, keď sa tomu pokúšala zabrániť.