darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temných III: 27. kapitola Ples, rozbúrené vášn
Všetci pobehovali pred veľkou sieňou v snahe nájsť si svojich partnerov. Vianočný ples sa mal o niekoľko minút začať. Všade vládla veselá vrava.
Profesorka Weasleyová si zamračene premerala Riddlea. Vedela, že Harriet nemá vhodné oblečenie a v duchu sa tešila, ako mu zamrzne úsmev na tvári. Nevedela si vysvetliť, čo na nich vlastne vidia. Neveriacky pokrútila hlavou. Tešila sa, že ich štúdium sa pomaly končí. Ešte rok a potom od nich bude mať pokoj.
Titus, Bott a Rob stáli pri schodoch. Všetci traja márne zakrývali nervozitu. Bott pozval na ples Lucy, lebo Mef mu oznámila, že pôjde s kapitánom slizolinského metlobalového družstva Igorom Adamovom. Bott si z toho očividne nerobil ťažkú hlavu. Vôbec mu to nebolo ľúto. Jeho priatelia si vydýchli, že Mef sa od nich bude držať čo najďalej.
Harriet, Mel a Lucy potichu zišli po schodoch. Všetky tri mali veľmi dobrú náladu. Na Vianoce si nemohli dovoliť smútiť. Harriet sa cítila ako kráľovná. Slávnostné oblečenie, ktoré jej vybavila Lucy bolo naozaj nádherné. Keď ju trochu upravili, takmer sa nespoznala v zrkadle. Skutočná zábava sa mohla začať.
„Minerva, mohla by si…“ začala Ginny, ale nepodarilo sa jej dokončiť vetu. Harriet a jej kamarátky práve prešli okolo nej. Všetky tri sa jej zdvorilo pozdravili. Podvedome sa striasla, keď Harriet chytila za ruku Roba. Nemohla sa s tým zmieriť, že jej malá dcérka dôveruje synovi Temného pána.
„Decká, nehnevajte sa, ale mali by sme sa pohnúť. Ginny začína byť poriadne nazlostená, tuším nám chce strhnúť body,“ so smiechom ich varovala Lucy.
„Máš pravdu, poďme,“ súhlasil Titus. Nepáčilo sa mu, ako im mimovoľne hrozí päsťou. Keď si všimli, že sa k nim blíži, rýchlo vošli do veľkej siene.
„Šmária Ginnka, smiem prosiť ?“ opýtal sa Hagrid.
„Ehm, dobre,“ nevedomky vyhŕkla Ginny. Vôbec nevedela o čo sa jedná, lebo stále sledovala svoju obľúbenú skupinku študentov. Takmer všetci sa zdvíhali zo stoličiek.
Ani sa nenazdala a stála na tanečnom parkete. Oproti Hagridovi sa cítila hrozne maličká. Až teraz jej došlo, že s ním bude musieť tancovať. Hudobníci zahrali pomalú príjemnú skladbu. Tanečníci pomaly zapĺňali parket.
„Všecko je na figu. Moja drahá Maxime odišla za rodinou do Francúzka a už dávno sa mala vrátiť…“ vytrvalo mlel Hagrid. Ginny práve objavila Roba a Harriet.
Tanec so slizolinčanmi by mali zakázať. Vôbec sa mi nepáči spôsob akým na ňu pozerá…
„Odkiaľ máš tie šaty,“ zavrčala Ginny, len čo spolu s Hagridom pretancovali okolo Harriet a Roba. Musela uznať, že Riddleovi to ide celkom dobre.
„Od otca,“ šepla Harriet. Keď zazrela matku, trochu sa poplietla, ale Robovi to absolútne neprekážalo.
„Na vás dvoch si dám dobrý pozor.
Nechcem vás vidieť zašitých niekde v tmavých uličkách.“
„Nebojte sa pani profesorka, budem slušný,“ posmešne poznamenal Rob, keď sa opäť stretli počas tanca. Hagrid v pohode zabral takmer celý parket, takže mali dosť času na rozhovor.
„Ejha, Weasleyka sa pustila do nášho hviezdneho páru,“ veselo poznamenal Bott. S Lucy im chvíľu trvalo, kým sa pri tanci zladili. Obaja totiž chceli viesť. Zámerne sa držal čo najďalej od rozzúrenej profesorky.
„Chudák, braček,“ pošepkala mu Lucy. Jej dych ho mierne zahrial na krku. Vôbec neľutoval, že Mef šla s iným. Zaplavilo ho vzrušenie. Ešte nikdy na Lucy nemyslel ako na objekt svojich túžob. Prestaň s tým, Bott. Ona je sestra tvojho najlepšieho kamoša. Zabil by ťa, keby vedel, že si predstavuješ…Je to dcéra Veď- Vieš- Koho…Ale ona sa ešte s nikým nebozkávala, čo keby som ju to naučil…Aké by to bolo ? Nie, Bott, ona je pre teba nedotknuteľná.
„Profesor Blackwood, to tu mienite celý čas len nečinne sedieť ?“ opýtala sa ho MgGonagallová.
Čo to trepe, tá stará ježibaba ? Hádam len nechce so mnou tancovať ? Zhrozil sa Severus. Ani v koži Augustusa Blackwooda mu to nepripadalo vtipné. Potešilo ho, keď sa vrátil Hagrid spolu s Ginny a tentoraz uchmatol pani riaditeľku.
Negas sa jej plazil po ruke ako štíhly zelený náramok. Helen po jemne pohladila po šupinatej hlavičke. Voldemort nahnevane pochodoval okolo nej. Prechádzal sa z jednej strany na druhú a mlčal. Oči mu nebezpečne svetielkovali. Sedela v jeho pracovni a čítala Denného proroka. Zaujal ju dosť podrobný článok s názvom
Slizolinské lásky.
„Stalo sa ti niečo, drahý ?“ opýtala sa priateľsky. To oslovenie bolo dosť riskantné. Voldemort sa k nej rozčúlene otočil. Už- už sa chystal povedať niečo nepríjemné, ale Negas ho predbehol :„Všššak nebuď taký naššštvatý, môj pane. Hadisssko sssom tu ja.“
Voldemort sa chystal ho poriadne vyobšívať. Negasov humor mu niekedy poriadne zdvihol adrenalín. Helen ho rýchlo pritiahla k sebe a váhavo ho pobozkala. Nebola si istá čo to spôsobí.
„Ako vždy zachraňuješ bezmocných,“ poznamenal zadychčane. Negas sa diskrétne odplazil preč. Bolo mu jasné, že v danej situácii by len prekážal. Namiesto odpovede ho donútila, aby si k nej sadol. Chcela ho aspoň na pár minút zbaviť vražedných myšlienok. Jej bozky na miestach, kde sa mu to najviac páčilo, ho postupne zbavovali zábran. Vôbec si nevšimli, že Negas zabudol pribuchnúť dvere.
O niečo neskôr…
„Hermiona, kam si sa podela ?“ Draco márne hľadal svoju ženu. Obával sa, že opäť vyhľadala Rona. Nechcel, aby sa stretávali. Začul dosť podozrivé zvuky vychádzajúce z pracovne Temného pána.
Do rúk mu vletela objemná kniha so zlatým nápisom Oklumencia verzus Legilimencia.
Chcel ju vrátiť späť do police.
Ostal stáť na prahu. Naskytol sa mu nezabudnuteľný pohľad na nahý chrbát Temného pána, ktorý práve zdvíhal zo zeme deku. Nižšie sa pozrieť neodvážil.
Kreslo bolo obrátené preto, nevidel Helen, ale tušil, že je tam. Pod nohami mu niečo poriadne zaprašťalo.
„DRACO, NEVIEŠ ZAKLOPAŤ,“ zreval Voldemort. Podal Helen deku a rýchlo si obliekol habit. Draco sa odvrátil. Vedel, že keby začal čumieť na jeho manželku Voldemort by ho zodral z kože.
„Prepáčte môj pane, dvere boli otvorené, nevedel som…“ skrúšene vyjachtal Draco.
„OKAMŽITE VYPADNI,“ začal siahať po prútiku.
„Mrzím ma to,“ rýchlo cúval smerom von, aby ho náhodu nestihol počastovať cruciatusom.
Bott priniesol plnú náruč všakovakých nápojov. Takmer s nimi pooblieval celý tanečný parket. Zložil ich na stôl, za ktorým sedeli. Ľudia sa mu ledva uhýbali.
Jeho priatelia sa za nimi hneď natiahli. Titus a Mel si práve šli zatancovať, preto mali pri stole oveľa viac miesta.
„Tie lupienky sú také dobré,“ rozplývala sa Lucy. Nabrala si plnú hrsť a pár z nich strčila do úst aj Bottovi.
„Hagujem,“ zahuhňal Bott. Dával si pozor, aby jej náhodou neoblizol ruku. Hoci mal chuť na niečo úplne iné.
„Skeaterka ide k nám,“ potichu poznamenal Rob. Nechápal ako ju mohla MgGonagallová pozvať napriek všetkým nezmyslom, ktoré o nich popísala. Nanešťastie nemali dosť času ujsť. Prisadla si k nim spolu s bleskovým brkom. Cyklámenové slávnostné oblečenie pokrývali dosť veľké fľaky od atramentu, zrejme to spôsobilo jej odhodlanie nedovoliť im zmiznúť.
„Dúfam, že mi môžete venovať pár minút. Rada by som vám dala príležitosť vyjadriť sa k môjmu včerajšiemu článku.“
Všetky svetlá zhasli. Hudba prestala hrať a všade zavládlo ticho. Prerušilo ho až zavŕzganie dverí.
„Obávam sa, že čoskoro budete mať o čom písať,“ trpko poznamenal Rob. Dlážka začala praskať. Spod nej sa súkalo čosi rozžeravené s niekoľkými pármi nôh. V miestnosti vypukla panika. Študenti aj profesori začali vyťahovať prútiky.
„Bella, prosím nechaj ma,“ zamrmlal Ron. Prevrátil sa na druhý bok v snahe striasť zo seba nejaké ruky.
Hermiona mala sto chutí poriadne ho kopnúť. Ako môže počas spánku myslieť na tú smrťožrútku.
„Ron, to som ja. Vstávaj.'