Chvíľu sa ešte zabávali napodobňovaním Pani Colovej. Čoskoro ich to však omrzelo. Čím bližšie boli k nástupišťu 9 a ¾ ich dobrá nálada sa postupne vytrácala.
„Trevor už vie, že si čarodejník ?“ opýtala sa Mel. Akosi jej nešlo do hlavy, že všetko prebehlo až tak hladko. Muklovia zvyčajne mali dosť veľké problémy prispôsobiť sa niečomu takému.
„Mama sa mu to chystá vysvetliť, keď prídeme domov,“ stále v sebe živil nádej, že ho to položí a pri prvej možnej príležitosti za sebou navždy zabuchne dvere. Trevor mu nebol ktovieako sympatický. Považoval ho za čudáka, rovnako ako všetkých maminých priateľov.
„Naozaj tvojej mame nebude prekážať, keď ostaneme počas celých prázdnin u vás?“ opýtala sa Harriet.
Ginny sa v noci niekam vyparila. Nechala jej len akýsi zdrap papiera, na ktorom bolo napísané, že musí na čas odísť.
Mel zažila dosť veľký šok, keď v novinách písali, že jej rodičia prešli na stranu Temného pána a stali sa smrťožrútmi. Celý ich majetok bol okamžite zhabaný ministerstvom mágie. Takisto nemala kam ísť. Longbottonovci stále bývali u Snapea, lebo mali značné problémy zo stavbou nového domu.
„Určite sa poteší, že mám také skvelé kamarátky,“ odvetil Titus.
Dvere do kupé sa prudko roztvorili. Lucy zazrela zvláštnu ženu odetú v bielych šatách. Ruky mala celé od krvi. Pomaly stekala až na zem a vytvárala hrozivú mláku.
„Pomóc,“ zašepkali popraskané pery. Prudko vstala a chystala sa jej pomôcť. Keď však došla k dverám vrazila do prekvapeného Botta. Rýchlo ho donútila cúvnuť von. Všetci na ňu zarazene hľadeli.
„Lucy, si v poriadku ?“
Malátne sa o ňho oprela. Jemne ju objal okolo pása a pritisol sa bližšie k nej. Nevedel ako je to možné, že je celkom pobláznený do dcéry Veď- Viete- Koho. Vzbudzovala v ňom dosiaľ nepoznané pocity.
„Áno, ale ty nebudeš. Čo má znamenať táto hra ?“ poznala ho už do detstva a vedela, aké vzťahy s dievčatami preferuje. Nemohla mu povedať, že práve videla niečo čudné, aj tak by jej neuveril.
„Nikdy by som si nedovolil robiť si z teba žarty. Chcela by si…so mnou chodiť ?“ chvíľu mu trvalo kým to zo seba dostal. Snažil sa, aby to nevyznelo ako nátlak.
„Nuž ja neviem. Ešte si to musím rozmyslieť,“ Lucy ho jemne pobozkala na pery. Chcela ho trochu potrápiť, aby si nemyslel, že s ňou môže manipulovať.
Voldemort váhavo vzal na ruky svojho malého syna. David si dôverne oprel hlavu o jeho rameno. Cítil sa trochu previnilo, keď si uvedomil, ako málo chýbalo a mohol navždy prísť o svoju rodinu.
Dvere na pracovni sa prudko roztvorili. Dovnútra vošiel smrťožrút, ktorý za sebou ťahal nejakú zmorenú ženu. David nespokojne začkal.
„Môj pane, možno by som mal prísť neskôr,“ poznamenal pokorne. Kľakol si na zem a pobozkal mu okraj habitu.
„Nie, Malcolm. Už som sa nemohol dočkať tejto návštevy. Nechaj nás osamote,“ odvetil podráždene.
Malcolm priviazal Ginny o stoličku, nedbajúc na jej hlasné protesty. Len čo sa Voldemort dozvedel, že to ona rozšírila správu o jeho existencii, hneď ju „zatúžil“ znova vidieť.
„Viete môj pane, ako veľmi ju chcem. Snáď mi neodopriete to potešenie ?“ chcel využiť, že Temný pán je taký zlostný. Na Rokforte by to bolo priveľké riziko pokúšať sa o niečo také.
„Asi tak o hodinu sa sem vrátiš. Pokiaľ z nej niečo zostane môžeš si to nechať,“ odvrkol neľútostne. Malcolm nemo prikývol a rýchlo opustil miestnosť. Temný pán vzal do ruky prútik.
David prstom prešiel po ošúchanom dreve. Veľmi ho zaujala tá čudná vecička, ktorú mal ocko v rukách.
„Hneď vidieť, že je to tvoj bastard,“ znechutene vyprskla Ginny. Hrozne ju bolelo, že si privlastnil Harryho telo. Navždy ju tým odlúčil od milovaného človeka.
„Compressio,“ nahnevane vyhŕkol Temný pán. Z jeho prútika vyšla poriadne nepríjemná kliatba. Ginny cítila ako sa jej povrazy bolestivo zarezali do zápästí. Vyletela zo stoličky a prudko vrazila do steny. Na hlave sa jej objavila drobná tržná rana.
„Budeš sa k nemu správať úctivo. Kľakni si na kolená a popros o milosť,“ prikázal jej. Vedel, že to neurobí a už vopred si pripravoval ďalšie vhodné zaklínadlo. Keby Harriet nebola jej dcérou neváhal by ani chvíľu. Nechcel svojmu synovi pokaziť pekne sa rozvíjajúci vzťah.
Vedel však, že Ginny si spomenula na to, že on je Temným pánom a oznámila to ministerstvu. Podarilo sa im získať si na svoju stranu jedného zo smrťožrútov a on im otvoril cestu do tajného domu. Dotyčný „páchateľ“ bol už dávno mŕtvy. Voldemort ho niekoľko mesiacov nemilosrdne štval ako divú zver.
David sa ospalo pomrvil v jeho náručí. Prútik ho zrazu prestal zaujímať. Krajšie bolo to oranžové svetlo, ktoré z neho vyliezlo. Chcel to vidieť znovu. Jemne potiahol otca za rukáv.
„No tak Ginny, buď rozumná, nemusíme zachádzať do takých extrémov,“ pomocou jednoduchého zaklínadla jej podrazil nohy a donútil ju kľaknúť si.
Vychutnával si jej zúfalstvo a bolesť. Chcel, aby trpela kvôli tomu, že musel toľko dní tráviť bez svojej manželky. Práve sa chystal ju trochu potrápiť miernou dávku bolesti, keď začul krik.
„Čo to zase stvárajú. Nemôžu ani na chvíľu prestať,“ Voldemort vyšiel von z pracovne spolu s malým.
„NIE, VYPADNITE. OKAMŽITE MA PUSTITE,“ postava odetá v tenkej nočnej košeli sa márne snažila uniknúť z dosahu smrťožrútov. Nezdalo sa však, žeby ju nejak výrazne ohrozovali.
„Helen ?“ neveriacky poznamenal Voldemort. Rukou si postrapatila vlasy a na tvári sa jej usadil neprítomný úsmev. Smrťožrúti pred ním okamžite ustupovali do kúta.
„Vy si ma asi s niekým pletiete. Ja som Dinira. NIE, NEPRIBLIŽUJTE SA KU MNE,“ skríkla rozrušene. Vôbec ho nespoznávala. Ten muž s hadou tvárou ju vydesil viac než tmavé postavy zahalené v kapucniach.
„Čo ste jej urobili ?“ zhrozene odvrkol Voldemort, keď videl ako pred ním vydesene ustupuje. Stála pri stene a triasla sa.
„Nič, môj pane. Našli sme ju v takomto stave,“ znepokojene poznamenal Avery. Ostatní sa krčili za ním, neschopní vyriecť ani slovo. Všetci sa obávali trestu.
„Odkáž Malcolmovi, aby si vzal nášho hosťa do svojej izby. Za tú drzosť si nezaslúži žiadne ohľady. A vy ostatní zmiznite, nechcem vás vidieť v blízkosti mojej manželky,“ prikázal im rozčúlene.
„Ja nie som vaša manželka. Vôbec netuším kto ste. Chcem sa vrátiť domov,“ zvedavo si obzerala malé dieťa, ktoré držal v náručí. Hlava ju príšerne bolela, všetky spomienky sa v nej miešali.
Voldemort dal malého do rúk Hermione, ktorá sa tiež šla pozrieť čo znamená ten krik. Opatrne Davidovi napravila čiapočku a neveriacky hľadela na vystrájajúcu Helen. Keď sa k nej Voldemort priblížil dostala hysterický záchvat. Dokonca ho poškriabala na tvári.
V očiach sa jej zračil strach. Vytrhla sa z jeho zovretia a utiekla preč. Temný pán nemal chuť pokračovať v naháňačke. Nemohol ju však nechať len tak pobiehať po tajnom dome s vygumovanou hlavou.
Helen potichu vkĺzla do prázdnej izby. Zazrela veľkú dubovú skriňu plnú rôznych zásuviek. Počula zvuk krokov, ktorý jej jasne naznačovali, že jej prenasledovateľ vie kde sa nachádza. Na vešiaku zazrela neviditeľný plášť. V panike ho strhla z vešiaka. Zúfalo sa krčila v kúte a pritískala si k sebe tú zvláštnu látku.
„Nebuď ku ne zlá, láska moja. Takéto hry už dávno nie sú pre mňa,“ Voldemort potichu vstúpil do miestnosti. Pozorne prehľadával celú izbu. Smrtihlav mu naznačoval, že je veľmi blízko. Všimol si odchýlené dvierka na skrini. Vošiel dnu, aby sa ubezpečil, že nie je tam. Opatrne odhrnul plášte. Dvierka sa prudko zabuchli. Podarilo sa jej zamknúť ho v nej.
„Dosť bolo zábavy,“ nasrdene vytiahol prútik. Mocné kúzlo rozbilo starožitné dvierka.
„Nie, prosím. Neubližujte mi,“ vyplašene skríkla Helen. Plášť sa jej zošmykol z ramien.
Vtisol jej na pery upokojujúci bozk. Chcel, aby si uvedomila, že mu môže dôverovať. V jej mysli objavil drobnú prekážku spôsobenú citovým kolapsom. Opatrne uvoľnil spomienky, ktoré ju trápili. Vedel, že to musí urobiť, inak by sa mohla zblázniť.
Nežne ju hladkal po tele. Celá sa chvela, keď musela znova prežívať tie strašné okamihy : Cela v Azkabane, nekonečné vypočúvania a hrozná osamelosť…Všetko jej prebehlo pred očami ako desivý film.
Spokojne sa schúlila do jeho náručia. Potrebovala cítiť jeho lásku a podporu.
„Weasleyová miluje Snapea,“ prečítal titulok v starom Dennom Prorokovi. Ronovi sa ho podarilo uchmatnúť jednému smrťožrútovi. Hneď dostal riadny šok, lebo si myslel, že jeho sestra Ginny náhle zmenila vkus. Keď však zistil o koho ide, od zlosti ozelenel.
Bella ho maznavo pobozkala na krk a pritisla sa k nemu. Nemala chuť vstávať. Celú noc plnila rôzne úlohy, o ktorých nemal ani tušenia. Jej vlasy ho jemne pošteklili na hrudi.
„Ty si vedela, že moja dcéra sa vláči so Snapeom ?“ nedokázal si predstaviť čo vidí na tom nadšencovi elixírov. Taktiež mu nešlo do hlavy ako je možné, že chrabromilské dievčatá milujú slizolinčanov.
„Ó iste. Ale nemusíš sa báť, Titus je slušný chlapec. Severus mi naznačil, že tí dvaja spolu ešte nespali. Nemusíš mať obavy, pokiaľ k tomu náhodou dôjde, Titus sa určite vyzná aj v ochranných elixíroch,“ naschvál ho podpichla Bella.
„To nedopustím. Musia sa okamžite rozísť. Hneď idem za Snapeom…“ Ron razantne vyliezol z postele.
„Nie, môj drahý, nikam ťa nepustím,“ Bella ho vášnivo pobozkala a stiahla ho späť na posteľ.
„Tak sa majte, uvidíme sa na svadbe,“ Titus, Harriet a Bott sa rozlúčili zo svojimi priateľmi. Janice Colová netrpezlivo podupkávala nohou. Na rukách držala drobné prasiatko, ktoré neustále kvičalo. Vedeli, že si musia pohnúť, pokiaľ ju nechcú poriadne rozčúliť. Rýchlo sa vybrali za ňou.
„No konečne. Nemáme toľko času. Sirotinec sa počas vašej neprítomnosti presťahoval do novej budovy. Cesta nám bude trvať o trochu dlhšie než zvyčajne,“ odvetila Colová.
Rob bez slova naložil do auta ich kufre. Svoju sovu Mortis si ponechal pri sebe. Pre istotu vôbec nejedol raňajky. Pani Colová šoférovala ako blázon. Hrozilo by mu, že jedlo skončí vo vnútri auta, skôr než sa nazdá.
„TY PREKLIATY, VRAH. CHCEM, ABY SI ZOMREL,“ nejaká žena ho pritlačila ku kapote auta. Ku krku mu pritisla prútik. Rob sa neodvážil ani hnúť.
„Nymf, nechaj ho,“ požiadal ju Lupin. Vedel, že takéto scény na verejnosti pre ňu môžu znamenať koniec kariéry. Aj on hrozne trpel pri pomyslení, že ich jediné dieťa je mŕtve. Nebol si však istý, kto je pravý vinník. Nechcel sa opäť zmýliť ako v Siriusom prípade.
„Ja som vášho syna nezabil. Neviem kto to urobil, prisahám,“ znepokojene odvetil Rob.
O tri dni neskôr…
Netrpezlivo sa pomrvil na posteli. Napriek všetkým svojim snahám nedokázal zaspať v dome svojho deda, Toma Riddlea.
Celý sirotinec sa presťahoval do Little Hangeltonu. Pani Colová totiž veľmi lacno kúpila schátraný statok Riddleovcov. Bol kompletne prerobený a zmenený na nepoznanie, ale vôbec sa tam necítil dobre.
Dvere prudko zavŕzgali. Zazrel siluetu dievčenskej postavy. Hneď mu bolo jasné o koho ide.
Rebecca Fletcherová za ním doliezala odkedy sa prvý raz zjavil v sirotinci. Bola veľmi pekná a vždy vedela dosiahnuť všetko čo chce. Nevedomky skĺzol pohľadom na jej prsia. Nikdy si poriadne nezapla gombíky na nočnej košeli. Bosé nohy spôsobili prudké rapčanie starej dlážky.
„Tuším si si pomýlila izbu,“ zašepkal podráždene. Rešpektoval ju len kvôli tomu, že sa skamarátila z jeho sestrou. Dúfal, že Colová sa nevyberie na nočnú obhliadku, inak by mohol zabudnúť na to, že ho pustí za kamarátmi.
„Náš svätý Riddle, je akýsi hanblivý. Ešte nikdy si nemal v izbe dievča ?“ odsekla posmešne.
Zúrivo ju schmatol za ruky. Naposledy mal také nervy, keď vošla do kúpeľne práve vtedy, keď sa sprchoval. Začínal si myslieť, že to robí naschvál.
„Hovoria o mne, že som vrah a násilník. Nemala by si to riskovať,“ odvetil chladne a dotiahol ju k dverám.