darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temnýchIV: 5. kapitola Krvavý súmrak
7. únor 2007 | 18.37 |
Titus neveriacky vypleštil oči. Niečo také neočakával ani v tých najdivokejších snoch. Zarazene si prisadol k otcovi a snažil sa zachovať si chladnú hlavu. Nebolo to vôbec ľahké vzhľadom na to, že v chladných očiach jeho otca sa črtal zvláštny smútok. Napriek tomu, že mal na tvári masku, bolo mu jasné, že s tým nesúhlasí.
„Otec, ja to nemôžem urobiť. Nechcem mu slúžiť,“ odvetil navonok pokojne. Ruky si prekrýžil na kolenách a vrhal naňho pohľady plné zúfalstva a strachu.
„Mrzí ma to, ale nemáš inú možnosť. Pokúšal som sa ho presvedčiť, ale bol neoblomný. Obávam sa, že počul o tvojom novom objave známom ako rekonštrukčné tonikum. Vravel, že chce od základu zmeniť svoj výzor. Nie som si istý, ktorá podoba mu prekáža. Mne osobne ide najviac na nervy Potterov vyškerený ksicht,“ prekvapilo ho, keď Titus odsunul stoličku a podišiel celkom blízko k nemu. V jeho očiach sa zračila hrôza.
„Kedy sa to má stať ?“ opýtal sa zachrípnutým hlasom. Temné znamenie občas zazrel, keď Helen chodila po dome v krátkom tričku. To živé zlovestné tetovanie sa mu vôbec nepozdávalo.
„Napriek mojim pripomienkam si želá, aby si vstúpil do jeho služieb ešte dnes večer. Samozrejme, že budeš môcť dokončiť siedmy ročník, ale potom…“ pred očami mu nechtiac prebehli spomienky na pár minút výdatného cruciatu, ktorý prebudil každý sval na jeho tele. Nechcel, aby Titus prežíval niečo také. Vedel však, že pokiaľ by sa postavil proti Temnému pánovi, už by mu neostávalo veľa času.
Pálenie na tetovaní hrozne zosilnelo. Bolestne si zovrel ruku. Už dávno nepocítil také hrozné muky. Zdalo sa mu, že vychádzajú zo srdca Temného pána, akoby prežívali rovnakú bolesť.
„Titus, poď so mnou. Potrebujem, aby si mi pomohol,“ nerád žiadal svojho syna o niečo také, ale cítil, že Temný pán ich potrebuje oboch.
Titus neochotne prikývol. Najprv sa však sklonil k otcovi a objal ho. Chcel vedieť aké to je. Snape protestne zamrmlal.
Nikdy si nechcel ľudí púšťať príliš k telu. V mysli ho však hlodalo strašné zistenie, že ho začína mať rád. Pokúšal sa tomu pocitu brániť, ale vôbec sa mu to nedarilo. Pochopil, že je to prirodzené a nemá zmysel tomu odporovať.
Titus sa od neho prudko odtiahol. Nebolo by to vhodné, keby ich niekto takto videl v kuchyni. Nikto predsa nevedel, že profesor Blackwood je jeho otec.
„Profesorka Weasleyová, okamžite prestaňte !“ zajačala Lucy. Márne sa pokúšala dohovoriť ryšavej žene. Ginny stála za Helen a držala jej pod krkom kúsok nejakej ostrej črepiny.
„Buď ticho, Riddleová, inak prídeš o matku. Neopováž sa ísť za nami, lebo skončíš veľmi zle,“ jej hlas znel akosi cudzo a neprítomne. Vôbec sa necítila vo svojej koži. Mala pocit, akoby ju niečo zvnútra ovládalo. Donútila Helen prísť až k dverám. Trochu zvíšila tlak na krku, aby ju postrašila. Srdce jej prudko tĺklo, ale Helen naďalej ostala pokojná. Kráčala pomaly a dávala si pozor, aby náhodou niekde nezakopla.
„Ginny, to nemá zmysel. Ja ťa nemôžem doviesť k východu. Bez Voldemortovho dovolenia totiž nikto nedokáže opustiť tento dom,“ snažila sa jej to vysvetliť. Ona ju však nepočúvala. Nejaký hlas jej zabraňoval rozumne uvažovať.
„Tak pôjdeme za tým slizkým ničomníkom,“ odvetila podráždene. Prudko ju posotila dopredu. Nedala jej ani najmenšiu možnosť použiť nejaké kúzla.
„Niekto ťa ovláda a určite s tebou nemá dobré úmysly, bojuj s tým,“ zašepkala Helen.
Malý David nervózne šermoval ručičkami. Pohodlne sedel na bratových kolenách a počúval rozhovor prebiehajúci v Parselčine.
Voldemort a Rob už niekoľko minút diskutovali o nejakom závažnom probléme. Chcel radšej, aby sa s ním hrali. Nedokázal však upútať ich pozornosť. Prasa sa im motalo pri nohách, ešte stále roztrasené z Negasovho útoku.
„Ja som vôbec necítil vzrušenie. Možno len na pár sekúnd a potom som dostal chuť ju zabiť. Je to normálne ?“ opýtal sa vydesene. Rob vedel, že Voldemort sa vyzná v takýchto veciach.
„Vzhľadom na to, že si môj syn, tak…áno,“ pre istotu sa mu radšej nezmienil o tom, ako skončili jeho bývalé priateľky. Takisto mu nechcel prezradiť, že Helen je jediná z nich, ktorá to prežila. Netušil, že Rob má takéto sklony. Vždy ho považoval za dobrého a poslušného chlapca. Tušil, že Smrtihlav zrejme vyvolal tieto pocity, keď ho donútil spáchať násilie.
„TOM RIDDLE,“ zakričal nejaký hlas. Voldemort sa strhol. Neznášal, keď niekto vyslovoval to meno. Prudko stisol v ruke prútik pripravený na vyslanie kliatby cruciatus.
„AKO SA OPOVAŽUJEŠ ? OKAMŽITE JU PUSŤ,“ zreval Temný pán, keď zazrel Ginny. Pomaly kráčala smerom k nemu a stále držala črepinu pod Heleniným krkom.
David sa znepokojene pritisol k bratovi. Nespokojne zamrnčal a mierne sa zachvel. Vedel, že mama je v nebezpečenstve a vôbec sa mu to nepáčilo.
„ZABIL SI MI RODIČOV A PRIPRAVIL SI MA O HARRYHO LÁSKU…PRIŠIEL ČAS ZAPLATIŤ ZA VŠETKO, TOM,“ zamierila rukou trochu nižšie, niekde na úrovni hrudníka. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že si to ani nestihla uvedomiť. Niekto ju zvnútra riadil a nemilosrdne tlačil na jej myseľ. Nechcela to urobiť, zúfalo sa tomu bránila.
Ruky jej však skropila čerstvá krvi pri uchu zaznel bolestný výkrik. Helen sa však podarilo zachytiť jej ruku a odkloniť ju od srdca. Črepina jej však prešla cez habit a zabodla sa do brucha. Nejaká neviditeľná sila odsotila Ginny na zem. Udrela si hlavu.
Cítila hrozivé pálenie a jej šaty nemilosrdne napĺňala krv. Zúfalo klesla na kolená. Pred očami jej tancovali rozmazané tiene. Pokúšala sa spustiť samoliečenie, ale nemala na to dostatok síl. Potrebovala, aby jej niekto pomohol. Na také rozsiahle zranenie liečiteľské schopnosti nestačili.
„Neubližujte Ginny, ona nie je vinná, niekto ju ovládol,“ zašepkala chrapľavo.
Voldemort ju zúfalo vzal do náručia.
„Musíš to vydržať, láska.“
„NIE, MAMI,“ zajačala Lucy a kľakla si k nej. Pokúšala sa zohnať pomoc, ale nikto ju nebral na vedomie. Zúfalo ju chytila za ruky a sklonila sa k nej. Magická energia vytryskla do jej tela. Krvácanie trochu ustalo. Nad nimi sa zjavil priezračný talizman.
„Musíš mi pomôcť, nevzdávaj sa,“ skríkla zhrozene. Ďalší prúd energie tentoraz smeroval z Heleniných rúk. Nebol však dostatočne silný. Cítila ako ju niekto jemne odtisol.
„Len pokojne, všetko bude v poriadku,“ Severus Snape sa sklonil nad Helen a donútil ju vypiť nejaký odporne vyzerajúci elixír. Práve prišiel do tajného domu spolu s Titusom.
„Rob, ukáž Titusovi, laboratórium. Potrebujeme ďalší elixír na doplnenie krvi, na čo čakáte, hýbte sa,“ obrátil sa k obom chlapcom, ktorí pri pohľade na tú desivú scénu nevládali pohnúť ani brvou. Rozbehli sa dovnútra. Nemohli to urobiť iným spôsobom, lebo do tajného domu sa nedalo premiestňovať.
Rob ho okamžite nasmeroval do kompletne zariadeného laboratória. David v jeho náručí srdcervúco plakal. Položil ho na stoličku, aby sa mohol venovať hľadaniu prísad.
Titus rýchlo vzal kotlík a zapálil pod ním plameň.. Vedel, že pokiaľ obeť stratí priveľa krvi, môže veľmi rýchlo zomrieť. Zhlboka sa nadýchol a sústredene vhadzoval do kotlíka prísady. Rob ich krájal a upravoval presne podľa jeho pokynov. Nedokázal sa totiž sústrediť na nič iné, len na svoju matku.
Voldemort opatrne zložil Helen na posteľ. Pôsobila tak krehko a bezmocne ako nehybná bábika. Slzy na lícach jej ešte stále neobschli. Okolo brucha mala omotaný obväz napustený liečivým elixírom. Podarilo sa im odstrániť črepinu a uzatvoriť ranu.
Dýchala však dosť ťažko a prerývane. Na stole vedľa nej stál celý kotlík elixíru na doplnenie krvi. Helen ho musela pravidelne popíjať. Voldemort sa od nej nemienil pohnúť ani na krok.
„Dnes ostaneš v tajnom dome, Severus…Choď za Ginny a preskúmaj jej mozog. Ja za ňou ísť nemôžem, bol by som schopný ju zabiť. Pošli sem Titusa, chcem sa s ním dohodnúť,“ prikázal mu Voldemort. Oči mu zahoreli zlovestným červeným svetlom.
„Otec, ja to nemôžem urobiť. Nechcem mu slúžiť,“ odvetil navonok pokojne. Ruky si prekrýžil na kolenách a vrhal naňho pohľady plné zúfalstva a strachu.
„Mrzí ma to, ale nemáš inú možnosť. Pokúšal som sa ho presvedčiť, ale bol neoblomný. Obávam sa, že počul o tvojom novom objave známom ako rekonštrukčné tonikum. Vravel, že chce od základu zmeniť svoj výzor. Nie som si istý, ktorá podoba mu prekáža. Mne osobne ide najviac na nervy Potterov vyškerený ksicht,“ prekvapilo ho, keď Titus odsunul stoličku a podišiel celkom blízko k nemu. V jeho očiach sa zračila hrôza.
„Kedy sa to má stať ?“ opýtal sa zachrípnutým hlasom. Temné znamenie občas zazrel, keď Helen chodila po dome v krátkom tričku. To živé zlovestné tetovanie sa mu vôbec nepozdávalo.
„Napriek mojim pripomienkam si želá, aby si vstúpil do jeho služieb ešte dnes večer. Samozrejme, že budeš môcť dokončiť siedmy ročník, ale potom…“ pred očami mu nechtiac prebehli spomienky na pár minút výdatného cruciatu, ktorý prebudil každý sval na jeho tele. Nechcel, aby Titus prežíval niečo také. Vedel však, že pokiaľ by sa postavil proti Temnému pánovi, už by mu neostávalo veľa času.
Pálenie na tetovaní hrozne zosilnelo. Bolestne si zovrel ruku. Už dávno nepocítil také hrozné muky. Zdalo sa mu, že vychádzajú zo srdca Temného pána, akoby prežívali rovnakú bolesť.
„Titus, poď so mnou. Potrebujem, aby si mi pomohol,“ nerád žiadal svojho syna o niečo také, ale cítil, že Temný pán ich potrebuje oboch.
Titus neochotne prikývol. Najprv sa však sklonil k otcovi a objal ho. Chcel vedieť aké to je. Snape protestne zamrmlal.
Nikdy si nechcel ľudí púšťať príliš k telu. V mysli ho však hlodalo strašné zistenie, že ho začína mať rád. Pokúšal sa tomu pocitu brániť, ale vôbec sa mu to nedarilo. Pochopil, že je to prirodzené a nemá zmysel tomu odporovať.
Titus sa od neho prudko odtiahol. Nebolo by to vhodné, keby ich niekto takto videl v kuchyni. Nikto predsa nevedel, že profesor Blackwood je jeho otec.
„Profesorka Weasleyová, okamžite prestaňte !“ zajačala Lucy. Márne sa pokúšala dohovoriť ryšavej žene. Ginny stála za Helen a držala jej pod krkom kúsok nejakej ostrej črepiny.
„Buď ticho, Riddleová, inak prídeš o matku. Neopováž sa ísť za nami, lebo skončíš veľmi zle,“ jej hlas znel akosi cudzo a neprítomne. Vôbec sa necítila vo svojej koži. Mala pocit, akoby ju niečo zvnútra ovládalo. Donútila Helen prísť až k dverám. Trochu zvíšila tlak na krku, aby ju postrašila. Srdce jej prudko tĺklo, ale Helen naďalej ostala pokojná. Kráčala pomaly a dávala si pozor, aby náhodou niekde nezakopla.
„Ginny, to nemá zmysel. Ja ťa nemôžem doviesť k východu. Bez Voldemortovho dovolenia totiž nikto nedokáže opustiť tento dom,“ snažila sa jej to vysvetliť. Ona ju však nepočúvala. Nejaký hlas jej zabraňoval rozumne uvažovať.
„Tak pôjdeme za tým slizkým ničomníkom,“ odvetila podráždene. Prudko ju posotila dopredu. Nedala jej ani najmenšiu možnosť použiť nejaké kúzla.
„Niekto ťa ovláda a určite s tebou nemá dobré úmysly, bojuj s tým,“ zašepkala Helen.
Malý David nervózne šermoval ručičkami. Pohodlne sedel na bratových kolenách a počúval rozhovor prebiehajúci v Parselčine.
Voldemort a Rob už niekoľko minút diskutovali o nejakom závažnom probléme. Chcel radšej, aby sa s ním hrali. Nedokázal však upútať ich pozornosť. Prasa sa im motalo pri nohách, ešte stále roztrasené z Negasovho útoku.
„Ja som vôbec necítil vzrušenie. Možno len na pár sekúnd a potom som dostal chuť ju zabiť. Je to normálne ?“ opýtal sa vydesene. Rob vedel, že Voldemort sa vyzná v takýchto veciach.
„Vzhľadom na to, že si môj syn, tak…áno,“ pre istotu sa mu radšej nezmienil o tom, ako skončili jeho bývalé priateľky. Takisto mu nechcel prezradiť, že Helen je jediná z nich, ktorá to prežila. Netušil, že Rob má takéto sklony. Vždy ho považoval za dobrého a poslušného chlapca. Tušil, že Smrtihlav zrejme vyvolal tieto pocity, keď ho donútil spáchať násilie.
„TOM RIDDLE,“ zakričal nejaký hlas. Voldemort sa strhol. Neznášal, keď niekto vyslovoval to meno. Prudko stisol v ruke prútik pripravený na vyslanie kliatby cruciatus.
„AKO SA OPOVAŽUJEŠ ? OKAMŽITE JU PUSŤ,“ zreval Temný pán, keď zazrel Ginny. Pomaly kráčala smerom k nemu a stále držala črepinu pod Heleniným krkom.
David sa znepokojene pritisol k bratovi. Nespokojne zamrnčal a mierne sa zachvel. Vedel, že mama je v nebezpečenstve a vôbec sa mu to nepáčilo.
„ZABIL SI MI RODIČOV A PRIPRAVIL SI MA O HARRYHO LÁSKU…PRIŠIEL ČAS ZAPLATIŤ ZA VŠETKO, TOM,“ zamierila rukou trochu nižšie, niekde na úrovni hrudníka. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že si to ani nestihla uvedomiť. Niekto ju zvnútra riadil a nemilosrdne tlačil na jej myseľ. Nechcela to urobiť, zúfalo sa tomu bránila.
Ruky jej však skropila čerstvá krvi pri uchu zaznel bolestný výkrik. Helen sa však podarilo zachytiť jej ruku a odkloniť ju od srdca. Črepina jej však prešla cez habit a zabodla sa do brucha. Nejaká neviditeľná sila odsotila Ginny na zem. Udrela si hlavu.
Cítila hrozivé pálenie a jej šaty nemilosrdne napĺňala krv. Zúfalo klesla na kolená. Pred očami jej tancovali rozmazané tiene. Pokúšala sa spustiť samoliečenie, ale nemala na to dostatok síl. Potrebovala, aby jej niekto pomohol. Na také rozsiahle zranenie liečiteľské schopnosti nestačili.
„Neubližujte Ginny, ona nie je vinná, niekto ju ovládol,“ zašepkala chrapľavo.
Voldemort ju zúfalo vzal do náručia.
„Musíš to vydržať, láska.“
„NIE, MAMI,“ zajačala Lucy a kľakla si k nej. Pokúšala sa zohnať pomoc, ale nikto ju nebral na vedomie. Zúfalo ju chytila za ruky a sklonila sa k nej. Magická energia vytryskla do jej tela. Krvácanie trochu ustalo. Nad nimi sa zjavil priezračný talizman.
„Musíš mi pomôcť, nevzdávaj sa,“ skríkla zhrozene. Ďalší prúd energie tentoraz smeroval z Heleniných rúk. Nebol však dostatočne silný. Cítila ako ju niekto jemne odtisol.
„Len pokojne, všetko bude v poriadku,“ Severus Snape sa sklonil nad Helen a donútil ju vypiť nejaký odporne vyzerajúci elixír. Práve prišiel do tajného domu spolu s Titusom.
„Rob, ukáž Titusovi, laboratórium. Potrebujeme ďalší elixír na doplnenie krvi, na čo čakáte, hýbte sa,“ obrátil sa k obom chlapcom, ktorí pri pohľade na tú desivú scénu nevládali pohnúť ani brvou. Rozbehli sa dovnútra. Nemohli to urobiť iným spôsobom, lebo do tajného domu sa nedalo premiestňovať.
Rob ho okamžite nasmeroval do kompletne zariadeného laboratória. David v jeho náručí srdcervúco plakal. Položil ho na stoličku, aby sa mohol venovať hľadaniu prísad.
Titus rýchlo vzal kotlík a zapálil pod ním plameň.. Vedel, že pokiaľ obeť stratí priveľa krvi, môže veľmi rýchlo zomrieť. Zhlboka sa nadýchol a sústredene vhadzoval do kotlíka prísady. Rob ich krájal a upravoval presne podľa jeho pokynov. Nedokázal sa totiž sústrediť na nič iné, len na svoju matku.
Voldemort opatrne zložil Helen na posteľ. Pôsobila tak krehko a bezmocne ako nehybná bábika. Slzy na lícach jej ešte stále neobschli. Okolo brucha mala omotaný obväz napustený liečivým elixírom. Podarilo sa im odstrániť črepinu a uzatvoriť ranu.
Dýchala však dosť ťažko a prerývane. Na stole vedľa nej stál celý kotlík elixíru na doplnenie krvi. Helen ho musela pravidelne popíjať. Voldemort sa od nej nemienil pohnúť ani na krok.
„Dnes ostaneš v tajnom dome, Severus…Choď za Ginny a preskúmaj jej mozog. Ja za ňou ísť nemôžem, bol by som schopný ju zabiť. Pošli sem Titusa, chcem sa s ním dohodnúť,“ prikázal mu Voldemort. Oči mu zahoreli zlovestným červeným svetlom.