darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáII :IX. Absolútne ovládnutie
„Nemám čas na zbytočné reči, Jungsová. Radím vám vrátiť sa do školy skôr než tam prídem ja. Pokiaľ však chcete ostať s Dracom budete si to musieť zariadiť inak,“ odvrkol drsne.
Ambra sa šokovane zabalila do prikrývky. Až teraz si uvedomila, že vôbec nie je oblečená.
„S týmto mužom nemám absolútne nič spoločné. Je to blázon a mal by sa dať čo najskôr liečiť,“ zarazene vbehla do kúpeľne, aby sa mohla v pokoji poobliekať. Šmarila do ňho mierne potrhaný náhrdelník. Už vedela, že ten šperk môže za všetky jej reakcie v jeho prítomnosti.
„Obávam sa, Malfoy, že takéto hlúpe triky už dávno vyšli z módy,“ posmešne poznamenal Snape. Bolo mu jasné, že Draco sa spoliehal na moc prívesku. Nemienil mu to zľahčovať. Už predsa dávno nebol tým malým chlapcom, ktorého ochraňoval. Raz musel prísť čas, keď preberie zodpovednosť za svoje činy.
„Prepáč, Severus, ale nemôžem konať inak,“ zamrmlal Draco. Kým sa stihol spamätať nejaké zaklínadlo ho poriadne silno zasiahlo do hlavy. Ostal ležať na zemi celkom nehybný.
„Postarám sa, aby si mal potrebné pohodlie,“ pomocou zaklínadla ho pevne zviazal a uložil do postele. Tušil, že tým nebude nijak obzvlášť nadšený. Nervózne stlačil kľučku na dverách od kúpeľne. Ambra už bola oblečená a práve sa chystala vyjsť von. Draco ju opatrne zovrel do náručia.
„Nikam nepôjdeš, láska moja,“ odvetil nežne.
„Okamžite ma pustite, inak za seba neručím,“ vystrašene hlesla Ambra. Ignorovala mučivé poláskanie, ktoré jej uštedril. Zaborila mu nechty do chrbta v snahe docieliť, aby ju konečne nechal na pokoji.
„Pokojne si rob čo sa ti zachce. Môžeš kričať, ale nikto ťa nebude počuť. Takisto nechcem, aby si mi opäť vykala. Pripadám si potom ako tvoj otec.“
„Tak v tom prípade nie ste ďaleko od pravdy. Nebudem sa k vám správať ako k priateľovi, lebo ním nie ste. To čo sa medzi nami stalo, bol omyl. Vy ste ma k tomu donútili prostriedkami, ktoré nie sú dovolené. Amortencia a podobné záležitosti sú…“ pocítila ako jej údy náhle stuhli. Stratila vedomie.
Snape bol od zúrivosti celý bez seba. Nedokázal sa vymotať z tesného zovretia povrazov. Jeho prútik ležal na zemi v úctyhodnej vzdialenosti od postele.
„DRACO, ja ťa zabijem,“ zachripel zdesene, keď ho zazrel vychádzať z kúpeľne. Spokojne zložil Ambru na kraj postele ako nejaký balíček.
„Nemajte žiadne obavy, pán riaditeľ. Pokiaľ všetko pôjde podľa plánu už ma viac neuvidíte.“
Dvere sa prudko otvorili. Draco si až teraz uvedomil, že zabudol zamknúť. Do izby vošli Tom a Tifany. Obaja mali vytiahnuté prútiky. Keď videli Ambru a poviazaného riaditeľa z ich prútikov vyšli dve rozdielne zaklínadlá. Sklátil sa na zem s rozbitou hlavou.
„Ambra, čo ti urobil ?“ zdesene sa opýtal Tom, keď zbadal meravé telo položené na posteli. Márne sa ju pokúšal prebrať. Nakoniec predsa len otvorila oči a prudko ho objala.
„On ma uniesol ... my sme boli spolu celú noc…dal mi niečo čo ma celkom zmenilo…ja som nevedela čo robím, “ bľabotala nesúvislo.
Tifany podišla k Snapeovi a oslobodila ho od povrazov.
„Prideľujem dvadsať bodov, Slizolinu. Potom mi to pripomeňte, keď prídeme do školy,“ odvetil spokojne.
O niekoľko mesiacov neskôr…
„Hej, nedotýkaj sa toho,“ zasipela Tifany, keď vreckový špiónoskop v podobe malého vĺčika. Začal hučať a poriadne nahlas svetielkovať. Nad jej posteľou sa skláňala jedna z jej spolužiačok menom Ellie Lestrangeová. Mala dlhé ohnivočervené vlasy a zelené oči. Všetci o nej hovorili, že sa podobá na Lily Potterovú, ona to však počúvala len veľmi nerada. Snažila sa pôsobiť ako chladná aristokratka z čistokrvnej rodiny. Tieto zelené oči nepoznali nehu ani láskavosť. Boli zvyknuté rozkazovať a vždy vyhrávať.
„Len ma zaujal ten papier, ktorý tak starostlivo skrývaš. Nemusíš mať žiadne obavy. Si predsa jednou z nás,“ takýmito milými slovami ju častovala, odvtedy ako sa dozvedela, že jej otec je Barty Crouch. Aj správanie ostatných spolužiakov sa dosť zmenilo. Prestali ju ignorovať a pokúšali sa s ňou spriateliť. Ona však neverila ich falošným pokusom o zmierenie.
„Nemáš žiadne právo sa hrabať v mojich veciach,“ odvetila podráždene. Do jej mysli sa však vkradol nejaký zvláštny tlak. Ellie už od malička vedela používať legilimenciu aj oklumenciu. Otec ju to naučil, aby dokázala zakryť všetky svoje pocity, ale zároveň sa vedela dostať aj do mysli iných ľudí.
„Silencio,“ potichu zamrmlala Ellie. Z jej prútika vyšla kliatba. Tifany si namrzene priložila ruku k ústam. Už niekoľkokrát ju takýmto spôsobom umlčala, keď si s nej chcela robiť srandu. Prekvapilo ju však, keď jej telo vstalo z postele a zamierilo k dverám. Niečo ju ovládalo a nedokázala sa tomu ubrániť. Zamierila ku krbu, v ktorom ešte stále horel oheň a sadla si do kresla.
Portrétová diera sa pomaly otvorila. Dovnútra vošiel Tom. Tentoraz si ho Snape podržal v riaditeľni poriadne dlho. Bol poriadne unavený a chystal sa ísť hneď do postele. Niekto ho však jemne chytil za ruku. Na pery mu dopadol horúci bozk.