darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáIII: 7. kapitola Kvety plné zla
18. březen 2007 | 16.09 | rubrika: Nemilovaná III D
„Nevieš si predstaviť akú bolesť mi tým obaja spôsobujú,“ skleslo si sadla na posteľ a oprela si hlavu o vankúš. Len pred malou chvíľou bolo všetko v úplnom poriadku. Tom ju držal v náručí a ubezpečoval ju, že sa postará, aby sa James začal správať slušne. Prečo to všetko musela zničiť jedna nepríjemná hádka ? Nedokázala pochopiť konanie tých dvoch mužov, ktorý jej prirástli k srdcu. Rukami si objala kolená a trochu sa zakolísala. Hlboko vo vnútri ju gniavil strach. Nechcela stratiť Toma, ale takisto by ju veľmi bolelo, keby ublížil jej otcovi. Nebola si istá, či by mu to dokázala odpustiť.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
„Mrzí ma to. Tuším sa všetci úplne zbláznili,“ Kathleen ihneď pochopila, že ide o veľmi vážnu vec. Nepoznala všetky podrobnosti o rodine svojej priateľky. Tifany ostávala uzavretá pred okolitým svetom. Málokedy sa niekomu zdôverovala zo svojimi problémami. Kathleen sa podarilo prelomiť túto bariéru mlčania pred pár mesiacmi. Tifany jej napokon prezradila, že Tom a jej otec sa nenávidia. To bol vraj dôvod odchodu od rodičov.
„Mohli by ste láskavo odkliať svojich spolužiakov ?“ nevrlo odvetil Preston. Rozhrnul závesy na zadných posteliach, v ktorých ležali Nessovi priatelia. Stále boli meraví a absolútne neschopní pohybu.
„Nebojte sa hneď to zariadim,“ tlmeným hlasom odvetila Tifany. Poriadne si poutierala zaslzené oči a siahla po prútiku.
„Mala by si ich nechať v takomto stave ešte najmenej týždeň. Sú to presne takí istí zvrhlíci ako Ness,“ pohŕdavo poznamenala Kathleen. Zrazu jej bolo jasné, prečo podvádzal pri tom súboji. Nešlo mu o žiaden férový boj. Chcel sa s ňou len pobaviť. Získať jej telo ako ďalšiu trofej do zbierky. Obrovské zrkadlo v sieni vybuchlo, lebo mal nečisté úmysly a snažil sa podvádzať kvôli uspokojeniu vlastných prízemných potrieb.
Tifany opatrne podišla k posteli a potichu zamrmlala zaklínadlo. Keby z toho nemala problémy pokojne by ich v takom stave nechala aj dlhší čas.
„Ak sa ešte raz opovážite otravovať mňa alebo moju priateľku, budete to trpko ľutovať,“ chladne poznamenala Tifany, keď sa začali pomaly hýbať. Chlapci bezmocne prikývli a márne sa pokúšali rozhýbať stuhnuté končatiny.
„Pokojne sa vráťte na do svojich izieb. Dnes nemusíte ísť na vyučovanie. Bude lepšie, keď sa z toho trochu spamätáte. Pán Ness sa tu ešte pár dní zdrží. Chcete proti nemu vzniesť obvinenie ?“ opýtal sa liečiteľ.
„Nie,“ potichu odvetila Kathleen. Nemala dostatok síl niečo také urobiť. Bola si istá, že by to aj tak nemalo žiadny význam. Jamesov otec by sa postaral, aby zomrela pri nejakej obzvlášť nepríjemnej nehode. Nemienila riskovať svoj život.
Tifany zamračene otvorila dvere do spoločenskej miestnosti. Kathleen zamyslene kráčala za ňou. Dúfala, že všetci jej spolužiaci sú ešte na vyučovaní. Nemala náladu na podrobný výsluch.
Takmer sa zrazila s chlapcom, ktorý držal v ruke kyticu červených ruží. Mierne zbledol a vyjachtal pár nezrozumiteľných slov. Volal sa Marcus Shake a takisto patril do Zaklínačovej fakulty. Prednedávnom sa mu podarilo výrazne schudnúť. Takisto objavili elixír pomocou, ktorého mu zmizla nepríjemné fľaky, ktoré sa mu od narodenia vytvárali na tvári. Z nezaujímavého chlapca, ktorý neustále len jedol sa zrazu stal objekt túžby viacerých dievčat. Svetlé vlasy mu na hlave opäť neposlušne poskakovali. Napriek tomu, že dievčatá o neho začali prejavovať záujem, vždy sedel v kúte a venoval sa svojim povinnostiam. Málokedy dokázal prekonať svoju hanblivosť.
Tifany a Kathleen vyhľadávali jeho spoločnosť, keď si robili domáce úlohy z elixírov. Marcus im vždy ochotne pomohol. Kathleen prekvapene vypúlila oči, keď pristúpil bližšie k nej. Mierne očervenela a nezmohla sa na žiadny protest. Tifany okamžite vycúvala z dverí. Nechala svoju priateľku vychutnať si tento kúzelný moment. Zamierila rovno do otcovho kabinetu. Chcela ho požiadať, aby mohla navštíviť mamu.
komentáře (4) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 66x
NemilovanáIII : 6. kapitola Nenávidím ťa, Draco
13. březen 2007 | 21.53 | rubrika: Nemilovaná III D
„Pokiaľ sa budeš správať rozumne, nezabijem ťa,“ zašepkal chladný hlas. Wera a jej kolega zazreli mladého smrťožrúta so svetlými vlasmi. Mieril prútikom na nejaké dievča, ktoré mu ležalo pri nohách. Vedľa nej ležali rozbité okuliare a dotrhaný zápisník. Okolo nich stáli ďalší smrťožrúti. Mali na hlavách natiahnuté masky a pôsobili dosť samoľúbo.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
„Musíme niečo urobiť,“ zdesene zašepkala Wera. Práve sa chystala pustiť sa do boja s tými nebezpečnými čarodejníkmi. Vyliezla spoza koša na smeti, aby mohla lepšie zamieriť. Na pleci však pocítila nepríjemný tlak. Niečo ju stiahlo späť do bezpečia.
„Nie, zavoláme posily. Je ich priveľa, ak zasiahneme môžu ju zabiť,“ drsne poznamenal Nemenný. Túto prezývku vždy používal, namiesto svojho mena. Leb nesúhlasne zavrčala a potiahla ho za habit. Trpezlivosť nepatrila k jej silným stránkam.
Wera pocítila náhle nutkanie pustiť sa s ním do pomerne nepríjemnej výmeny názorov. Nebola si istá, že čakanie im nejako pomôže. Už veľakrát takto prišli o mnohých ľudí, pretože sa báli zasiahnuť, kvôli vlastnej bezpečnosti. Obrátila svoju pozornosť späť k smrťožrútom.
„Tebe sa zachcelo ma provokovať ? V tom prípade ti rád poskytnem svoje služby,“ opýtal sa posmešne. Odkopol okuliare, zápisník hodil jednému zo smrťožrútov. Sadol si k nej. Priam láskavo jej odhrnul mokré vlasy z tváre. Posadil si ju na kolená ako bezbrannú bábiku.
Nebránila sa. Zrejme nemala dostatok síl. Wera silnejšie zovrela v rukách prútik. Nebola si istá, ako dlho to ešte bude vládať ignorovať. Zatlačila Leb hlbšie do tašky. Bála sa, že začne štekať. Uľavilo sa jej, až keď veľa seba opäť začula slabé puknutie. Nemennému sa podarilo zvolať viacerých kolegov. Srdce jej začalo biť trochu prudšie. Obeť práve začínala protestovať, proti Danovým nežnostiam.
„Nechaj ma,“ vyštekla podráždene. Prudko sebou hádzala ako ryba chytená v sieti. Chcela odsunúť ruku, ktorá sa jej jemne dotýkala. Dan tentoraz nemal náladu na násilie. Celkom sa mu pozdávalo pohrávať sa s ňou.
Studenú dlážku však považoval za dosť nepohodlnú. Chcel ju vziať späť do temného sídla. Tom určite nebude mať nič proti tomu, aby dostal k dispozícii novú „hračku.“
„V mene Ministerstva mágie vás vyzývam, aby ste zložili prútiky,“ Nemenný vyliezol z úkrytu spolu s Werou a ďalšími mužmi, ktorí zachytili ich správu. Zaklínadla rôznej intenzity osvetlili celú ulicu. Z radov smrťožrútov aj aurorov sa priam sypali neodpustiteľné kliatby. Nebrali žiadny ohľad ani na zajatkyňu, ktorú mal v rukách Malfoy.
Nechýbalo veľa a bolo by ju zasiahlo nejaké zablúdené zaklínadlo. Wera takmer spadla na zem, keď sa ho pokúšala odkloniť. Obišla svojich kolegov tak, aby mala voľnú cestu smerom k tomu nebezpečnému smrťožrútovi. Záležalo jej na tom, aby zachránila bezbrannú obeť. Nemala v sebe ešte toľko bezcitnosti a chladného sebaovládania.
„Nechaj ju odísť, Malfoy,“ pokúšala sa ovládnuť hlas, ktorý jej od hnevu preskakoval. Smrťožrútov boli síce menej, ale bojovali bez akýchkoľvek zábran. Ich kliatby nemilosrdne riedili počet aurorov.
„Avada kedavra,“ zreval Dan. Vyslal zelený záblesk rovno na ňu. Niekto ju silno odstrčil. Dopadla na nejaké mŕtve telo a stratila vedomie. Okolo nej stále zúril neľútostný boj. Nad ňou práve preletelo nepríjemne vyzerajúce zaklínadlo, ktoré podpálilo strechu najbližšieho domu. Zvnútra zaznel zdesený krik.
komentáře (3) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 76x