Ľahkomyseľne sa uškrnul na prichádzajúceho Greybacka. Počul ako naňho reve, ale nedbal na jeho hnev. Stratil sa mu spred očí práve včas.
„NO POČKAJ MALFOY. ZO MŇA SI NIKTO NEBUDE ROBIŤ ŽARTY,“ zavrčal rozčúlene. Poriadne kopol do najbližšieho pňa. Mal ju radšej vziať do vnútra. Ktovie čo s ňou ten fagan urobí.
Ak na ňu siahne, roztrhám ho na kusy…
Po prvý raz vo svojom živote sa cítil previnilo. Mal ju nechať ísť a nič by sa nebolo stalo. Sám poskytol Malfoyovi príležitosť dostať sa k nej.
Miloval krik obetí a nárek ich matiek. Každé uhryznutie preňho znamenalo zvýšenie sebavedomia. Čím viac obetí mal na konte, tým viac ho uznávali a podporovali. Celkom zabudol, že je taktiež aj človekom. Opustil svoju tehotnú priateľku a začal sa venovať iným zábavkám. Rozmýšľal ako vlk. Bol dravý živočíšny a vždy si vzal všetko, na čo dostal chuť.
Jedno uhryznutie však zmenilo celý jeho život. Veľmi si želal, aby Timea nasledovala jeho príklad. To čo iní považovali za bremeno, bolo preňho vzrušujúcim dobrodružstvom….Ešte nikdy nepocítil aké je to mať strach o život vlastného dieťaťa. Ten neznámy clivý pocit mu prudko zovrel srdce. Nedokázal ostať sedieť zo založenými rukami. Niekto predsa musí vedieť, kde sa rád zdržiava.