darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Noc temnýchIV: 6. kapitola Morsmodre instante
„Vy ste len obyčajný zradca. Nemáte právo mi rozkazovať,“ odsekla namrzene.
„Na vašom mieste by som príliš nevyskakoval. Pokiaľ nechcete, aby som odišiel. Temný pán vás s radosťou zabije,“ na tvári sa mu zjavil zvyčajný kyslý výraz.
„Ja som to neurobila dobrovoľne. Niečo ma zvnútra ovládlo,“ poznamenala vydesene. Naozaj nemala záujem niekomu ubližovať.
„Uvidíme, čo nám prezradí vaša myseľ. Legilimens,“ šepol Snape. Mozog sa mu začal zapĺňať cudzími spomienkami. Osamelá Ginny sediaca na tráve pri školskom areály s Harryho fotkou… Vydesené dievča krčiace sa pri stene, ktoré práve precitlo z hrozného sna… Mŕtve telo Molly Weasleyovej, osamelosť… sklamanie…
„Dosť,“ zajačala Ginny. Silou vôle ho vypudila zo svojej mysle. Nechcela, aby niekto prežíval jej pocity.
„Naozaj pôsobivé, ale nikde som nenašiel ani stopu po nejakom zásahu zvonka,“ mrazivo sa uškrnul Snape. Vedel, že pokiaľ podá Temnému pánovi takúto správu, Ginny už nebude dlho žiť.
„Obávam sa, že budeš musieť hľadať pozornejšie, Severus,“ podráždene odsekol Malcolm. Len pred chvíľou dostal od Temného pána ďalšiu dávku mučenia kvôli tomu, že Ginny ušla z jeho komnát.
Prekliaty mág II : 4. kapitola Boj
„To sa nemalo stať,“ zašepkala rozrušene. Želala si zo svojej mysle navždy vymazať minulú noc. Celá sa červenala pri pomyslení
Valentínska pošta
Hermiona pomaly kráčala po vyľudnenej školskej chodbe. Dlhé hnedé vlasy voľne rozpustené na chrbte boli ešte trochu mokré od balóna, ktorý na ňu hodil pojašený duch Zloduch.
Zmätene obzerala krátky odkaz, ktorý našla pred malou chvíľou na svojej lavici. Rýchlo sa vzdialila od svojich spolužiakov, aby mala možnosť prečítať si jeho obsah. Okamžite ju zaujalo úhľadné písmo, ktoré vyzeralo na kvalitnom pergamene nesmierne elegantne.
Nesmierne ma priťahuješ. Odkedy sme sa prvý raz stretli, nedokážem na teba prestať myslieť. Nesmierne túžim po tvojich bozkoch a dotykoch...
Zúrivo skrčila papier v rukách. Do očí jej vyhŕkli slzy. Nemohla ďalej pokračovať v čítaní. Spoznala písmo jednej zo svojich spolužiačok. Okamžite jej došlo, že ide o pomerne nechutný žart.
"Určite to vymyslela bude jedna z tých nadutých slizolinčaniek," vložila list do knihy transfigurácie, ktorú mala práve v rukách. Bola taká nahnevaná, že si to vôbec neuvedomila.
"Hej, Grangerová, zabudla si mi vrátiť učebnicu," za jej chrbtom zaznel chladný hlas. Keď sa otočila zbadala Draca Malfoya. Posmešne si premeral jej dokrčený habit a zaslzené oči. Nemal ju príliš v láske. Opovrhoval ňou kvôli muklovskému pôvodu. Počas hodiny elixírov hodil do Harryho svoju knihu. Hermione sa ju však podarilo zachytiť.
"Neboj sa, nepotrebujem sa hrabať v tvojich veciach," povedala pokojne a vrátila mu knihu. Ich ruky sa malú chvíľu dotkli. Obaja sa však veľmi rýchlo odtiahli. Rýchlo zamierila do dievčenských záchodov. Potrebovala sa trochu upokojiť a vysušiť si habit, aby mohla ísť na ďalšiu hodinu.
Draco zbadal v knihe zastrčený nejaký pokrčený papier. Opatrne ho vytiahol a rozprestrel. Chvíľu mu trvalo, kým dokázal stráviť niečo také. Pokiaľ však po ňom tak veľmi túži, nebolo by dobré nesplniť jej očakávania.
"...Mrzí ma, že ti to nedokážem povedať tvárou v tvár. Bojím sa, že ma odmietneš," nahlas prečítal poslednú časť listu. Znepokojene pokrútil hlavou. Túto záležitosť si potreboval ihneď vyjasniť. Sebavedome zamieril do dievčenských záchodov. Dúfal, že ho neprichytí žiadny z vyučujúcich. Potichu vstúpil dnu. Umrnčaná Myrtla sa práve ponorila do svojho obľúbeného záchodu.
Podišiel k svojej spolužiačke a opatrne ju pritiahol k sebe. Priam bezstarostne sa dotkol jej pier. Skúmal ich jemnosť. Voči nemu však ostali chladné a prísne zovreté. Pocítil túžbu ju poriadne rozohriať. Nevšímal si, že sa ho snaží od seba odtisnúť. Zúrivo zaborila nechty do jeho pliec.
Bola to preňho len dráždivá hra, do ktorej sa však začínal poriadne zamotávať.
Vyzývavo ju nabádal k tomu, aby nejak zareagovala. Napokon sa mu podarilo na chvíľu prelomiť jej odpor. Opätovala mu bozky a pritisla sa bližšie k nemu. Ich telá začínali pomaly reagovať na následky tejto hry.
"Draco, to som nepísala ja," zadychčane poznamenala Hermiona. Pomaly sa od neho odtiahla a upravila si habit. Nemienila dopustiť, aby došlo k nedorozumeniu.
"Ty si sa so mnou chcela zahrávať ? To si odpykáš, humusáčka," zúrivo na ňu namieril prútik. Zaklínadlo ju zasiahlo nepripravenú. Prudko dopadla na zem a silno sa udrela do hlavy.
"Pokojne spi, Grangerová, zajtrajšok bude pre teba určite zaujímavý," nemotorne ju vzal do náručia. Počul ako potichu zamrmlala nejaké nezrozumiteľné slová.
Miestnosť najvyššej potreby sa pred nimi veľmi rýchlo otvorila. Bola presne taká ako si želal. Vyzerala ako obyčajná izba s moderným nábytkom. Váhavo podišiel k posteli. Odhrnul mäkkú prikrývku a opatrne do nej položil Hermionu. Rýchlo ju poriadne zakryl.
"Uvidíme ako sa budeš tváriť, keď ťa presvedčím, že sme spolu spali," šibalsky sa uškrnul a pomocou prútika odčaroval jej oblečenie. Pre istotu sa neodvážil na ňu ani pozrieť. Nechcel, aby ho opäť zasiahla túžba. Zaželal si, aby miestnosť bola úplne tmavá. Komnata ihneď poslúchla. Nemienil nič nechať na náhodu.
Potom urobil to isté so sebou. Mienil tento žart dotiahnuť do konca. Napokon sa mu podarilo zaspať, aj kde si to vôbec neprial. Jeho telo sa v spánku pritislo k nej.
Keď Hermiona otvorila oči, pocítila zvláštnu ťažobu. Niečo sa o ňu poriadne dlho opieralo. Keď vedľa seba zaregistrovala pohyb, odhodlala sa otvoriť oči. To čo videla ju poriadne vyviedlo z miery. Napriek tomu, že v izbe vládlo šero, uvedomila si, že nie je oblečená. Nahmatala nejaké telo, ktoré sa k nej pritískalo.
"Okamžite ma pusť ! " zrevala rozčúlene. Mala sto chutí mu vyškriabať oči. Nechápala kde vzal tú drzosť urobiť niečo také. Tvár jej zaliala červeň.
Draco sa lenivo ponaťahoval na posteli. Vôbec sa mu nechcelo vstávať. Bavilo ho trápiť kamarátku Harryho Pottera.
"Postarám sa, aby ťa vyhodili zo školy," odsotila ho tak prudko, až dopadol na zem.
"Niečo také neurobíš, pretože ti na mne záleží," vyliezol späť na posteľ. Ich pery sa opäť spojili.
Noc temnýchIV: 5. kapitola Krvavý súmrak
„Otec, ja to nemôžem urobiť. Nechcem mu slúžiť,“ odvetil navonok pokojne. Ruky si prekrýžil na kolenách a vrhal naňho pohľady plné zúfalstva a strachu.
„Mrzí ma to, ale nemáš inú možnosť. Pokúšal som sa ho presvedčiť, ale bol neoblomný. Obávam sa, že počul o tvojom novom objave známom ako rekonštrukčné tonikum. Vravel, že chce od základu zmeniť svoj výzor. Nie som si istý, ktorá podoba mu prekáža. Mne osobne ide najviac na nervy Potterov vyškerený ksicht,“ prekvapilo ho, keď Titus odsunul stoličku a podišiel celkom blízko k nemu. V jeho očiach sa zračila hrôza.
„Kedy sa to má stať ?“ opýtal sa zachrípnutým hlasom. Temné znamenie občas zazrel, keď Helen chodila po dome v krátkom tričku. To živé zlovestné tetovanie sa mu vôbec nepozdávalo.
„Napriek mojim pripomienkam si želá, aby si vstúpil do jeho služieb ešte dnes večer. Samozrejme, že budeš môcť dokončiť siedmy ročník, ale potom…“ pred očami mu nechtiac prebehli spomienky na pár minút výdatného cruciatu, ktorý prebudil každý sval na jeho tele. Nechcel, aby Titus prežíval niečo také. Vedel však, že pokiaľ by sa postavil proti Temnému pánovi, už by mu neostávalo veľa času.
Pálenie na tetovaní hrozne zosilnelo. Bolestne si zovrel ruku. Už dávno nepocítil také hrozné muky. Zdalo sa mu, že vychádzajú zo srdca Temného pána, akoby prežívali rovnakú bolesť.
„Titus, poď so mnou. Potrebujem, aby si mi pomohol,“ nerád žiadal svojho syna o niečo také, ale cítil, že Temný pán ich potrebuje oboch.
Titus neochotne prikývol. Najprv sa však sklonil k otcovi a objal ho. Chcel vedieť aké to je. Snape protestne zamrmlal.
Nikdy si nechcel ľudí púšťať príliš k telu. V mysli ho však hlodalo strašné zistenie, že ho začína mať rád. Pokúšal sa tomu pocitu brániť, ale vôbec sa mu to nedarilo. Pochopil, že je to prirodzené a nemá zmysel tomu odporovať.
Titus sa od neho prudko odtiahol. Nebolo by to vhodné, keby ich niekto takto videl v kuchyni. Nikto predsa nevedel, že profesor Blackwood je jeho otec.
NemilovanáIII : 5. kapitola Ty nie si Temný pán
Zameral svoju pozornosť na jej oči. Boli plné zármutku a strachu. Všimol si, že má prekrížené ruky, akoby sa chcela pred niečím chrániť. Keď sa jej dotkol, mierne sa zachvela. Hneď mu bolo jasné, že niečo nie je v poriadku. Opatrne vstúpil do myšlienok, ešte stále poznačených dlhým bezvedomím. Zazrel zahmlený obraz nejakého muža, ktorého objala.
„Crouch ťa štve proti mne ! Je mi jasné, že to máš od neho,“ pohŕdavo odsekol Tom. Nedokázal pochopiť, prečo sa musel práve teraz objaviť v škole. Neznášal ho kvôli tomu, že sa odvážil odmietnuť jeho ponuku.
V mysli mu prebehla krátka spomienka na ich posledné stretnutie. Ty nie si Temný pán. Tebe som vernosť neprisahal. To sa mu odvážil povedať rovno do očí. Nezabil ho kvôli Tifany. Nechcel, aby ho začala nenávidieť.
Istá časť jeho bytosti úplne podľahla zlu, akoby postupoval podľa vopred určenej rovnice. Bolo to súčasťou jeho duše a nedokázal sa tomu dlhšie brániť. Temné dedičstvo ho neúprosne zväzovalo.
„Otec určite neklame. Viem, že nikdy nežartuje o takých vážnych veciach. Položila som ti otázku a chcem poznať odpoveď, “ nervózne stisla pery a pevne ho chytila za ruku.
„Nezabil som ho. Bol som za ním, ale môžem ťa ubezpečiť, že nie je mŕtvy,“ spomenul si na človeka, ktorý sa stal jeho väzňom. Nemohol to urobiť. Napriek všetkému nedokázal zradiť muža, ktorý ho vychoval.
G. dcéra II: Návrat temna 9. kapitola Zrodenie
„Som Lucius Malfoy, ale mama ma rada volá Luc,“ opatrne vyliezol na rozkladaciu posteľ. Skúmavo si obzeral ženu, ktorá niekoľko dní bojovala o holý život. Jej stav sa však veľmi rýchlo zlepšil.
Harry chodil do ich domu stále častejšie. Mal pocit, akoby získal dávno stratenú rodinu. Po počiatočných predsudkoch zistil, že príbuzní obávaného smrťožrúta sú plne iní ako ich prezentovali na verejnosti.
Drobné detské rúčky ju opatrne pohladili po tvári. Timea a Harry ju našli priviazanú hlboko v lese. Volala sa Eryn. Podľa niektorých zranení a príznakov však usúdili, že ju uhryzol vlkolak. Bola veľmi nešťastná keď jej to vysvetlili. Harry jej však pomohol prekonať počiatočný šok. Každému bolo hneď jasné, že spolu čoskoro začnú chodiť. Eryn im naznačila, že jej to navrhol.
„Babka, daj mi trochu polievky, prosím,“ požiadal ženu stojacu pri šporáku. Timea bola opäť nútená využiť svoj kuchársky talent. Nikto z jej rodiny sa do varenia akosi nehrnul. Dalo by sa povedať, že je to ešte pomerne mladá „babka“. Draco sa ženil veľmi skoro.
„Pomôžte mi,“ z horného poschodia sa ozval nejaký hlas. Sarah sa prudko oprela o zábradlie. Rukou sa zúfalo držala za brucho. Keby k nej Timea rýchlo nepribehla, určite by spadla.
„Čo sa stalo, tete Sarah ?“ nechápavo odvetil jej vnuk.
„To nič, zlatko. Neboj sa. Choď von pohľadať Marka. Musí mi pomôcť. Ja nie som čarodejnica. Neviem ju dostať k Mungovi,“ Timea opatrne posadila svoju nevestu do kresla. Uľahčene si vydýchla, keď sa dvere opäť otvorili.
„Strýko tuším odišiel do mesta, ale nemusíš sa báť. Ocko a dedo sa vrátili,“ za ruku držal mladého muža odetého v otrhanom habite. Za ním stál Lucius, takisto „vyparádený“ ako jeho syn. Ginny presvedčila svojho manžela, aby stiahol všetky obvinenia. Nemienila sa viac vracať k tým príšerným udalostiam. Chcela žiť spokojne so svojou rodinou.
G. dcéra II: Návrat temna 8. kap. Malfoyovský les
„Poď odtiaľto von, Potter. Nebudeme riešiť naše spory pred mojou rodinou. Uvidíme či si zaslúžiš titul Vyvolený,“ pohŕdavo odsekol Drake. Vôbec sa ho nebál. Považoval ho za slabocha, ktorý sa veľmi rýchlo nechá ovládnuť svojimi citmi. Takisto nemienil viac trápiť Ginny a Bellu podobnými výstupmi. Vedel, že malá si potrebuje zvyknúť na svojich pravých rodičov.
„Drake, prosím ťa. Nemusíš zachádzať do extrémov. Medzi mnou a Harrym už dávno neexistuje žiadny milostný vzťah. Rozišli sme sa a tým to celé skončilo. Okrem toho dnes sa moja myseľ konečne vyjasnila. Nemáme dôvod niekoho trestať, keď mám skôr chuť oslavovať,“ veselo odvetila Ginny. Pevne sa zahľadela do očí svojmu niekdajšiemu priateľovi, aby ho ubezpečila, že jej slová sú pravdivé. Podišla bližšie k svojmu manželovi a jemne ho pobozkala.
Harry pocítil hlboko vo svojom vnútri strašnú prázdnotu. Nedokázal pochopiť, prečo sa Ginny tak hrozne zmenila. Rýchlo prekĺzol cez pootvorené dvere. Ona ľúbi toho vraha. Má s ním dcéru. Ostal si sám. Neodbytné myšlienky postupne získavali nadvládu nad jeho bytosťou. Prekvapilo ho, keď sa omylom premiestnil na nejaké pusté miesto. Ocitol sa v lese ohradenom vysokým magickým plotom. Zúfalo klesol do trávy. Nemal dostatok síl vrátiť sa späť. Potreboval si odpočinúť a nabrať nové sily v lone prírody. Cítil sa bezpečne, keď vedel, že ho nikto nemôže nájsť.
Noc temných IV: 4. kapitola Cestovateľka
„To hádam nie. Ty si tá záhadná nevesta,“ neveriacky zvolala Lucy. Malátne sa oprela o náhrobný kameň a s otvorenými ústami zízala na Harriet. Jej priateľka ju zrejme kvôli niečomu zavolala do budúcnosti. Nechápala však čoby pre ňu mohla urobiť.
„Nemôžem tomu uveriť. Pred tromi rokmi zabil našu Lucy, ale to mu nestačilo. Ako veľmi sa zmenil…Napriek tomu ho však stále ľúbim,“ jej hlas prešiel do zachrípnutého šepotu. Harriet nahlas vzlykla a rukou si prehrabala polepené vlasy. Musela zo seba dostať to strašné napätie.
„Všetko je to moja vina. Nemala som mu klamať…“ striasla sa v hrozných kŕčoch. rukou siahla o vrecka a vytiahla z neho prázdny flakón. Ledabolo ním zamávala Mel pred očami.
„Harriet, čo si to vypila ?“ rozrušene skríkla Mel a vytrhla jej z ruky fľaštičku. Podľa nadpisu spoznala jeden z prudkých jedov, na ktoré sa práve snažila nájsť protijed. Dosiaľ sa jej to však nepodarilo.
Harriet sa nervózne zakolísala. Nebola si istá koľko času jej ešte ostáva. Jed v jej tele začal účinkovať.
„Nie, kamoška, toto mi nerob,“ zašepkala zdesene. Vedela, že nemá nádej na prežitie napriek tomu sa chcela pokúsiť o nemožné. Nemienila sa vzdať. Horúčkovito sa obzerala po cintoríne v snahe nájsť niečo čo by jej pomohlo. Bolo však už neskoro. Harrietino telo sa začalo neovládateľne triasť a naraz ochablo.
„Nie, Harriet, to nesmieš !“ s celou silou ňou triasla.
„Poď tu už nemáme čo robiť,“ zašepkal duch. Lucy cítila ako k nej nevesta natiahla ruku a viedla ju späť neľútostnými chodbami času.
„Prečo si mi to ukázala ?“ zdesene sa spýtala Lucy. Nechcela, aby jej priateľka zomrela takýmto spôsobom. Bola ochotná urobiť pre to čokoľvek.
„Ty si Cestovateľka, tebe je dovolené zasiahnuť do nezvratného osudu. Môžeš to však urobiť len raz.
„Čo presne mám zmeniť ?“ Lucy si nevedela vysvetliť čo mohlo spôsobiť takú hroznú tragédiu.
„Vypočuj si ho a neprezraď to, čo môže ublížiť…Nezavri oči pred pravdou, to je jediná cesta.“
Noc temnýchIV 3. kapitola Príliš horúce leto
Bolestivo ju schmatol za vlasy. Nerád bol hrubý k dievčatám, ale nemienil pokračovať v tej nezmyselnej hre.
„Len pokojne, Riddle. Nebudem ťa k ničomu nútiť, ty za mnou prídeš sám a po kolenách. Pokiaľ si vôbec niečoho takéto schopný, “ jej smiech mu znel v ušiach, ešte dlho potom ako odišla. Zabáral sa mu do duše ako jedovaté tŕne. Neohrabane striasol z ruky jeden z jej vlasov.
Nenávidel ju pretože, mala pravdu. Od toho incidentu s Harriet, akosi nebol celkom v poriadku. Napriek tomu, že to spôsobil smrtihlav občas ho prepadol pocit viny. Niekedy mával nočné mory, v ktorých ho prosila a plakala. V poslednom čase ani sám nevedel čoby vlastne chcel. Túžil po nej, ale zároveň mal strach, že pokiaľ jej to dá najavo, môže ju už navždy stratiť.
Zadychčane sa oprel o dvere. Bolo mu jasné, že opäť nemá ani najmenšiu šancu prežiť pokojnú noc.
Cez otvorené okno dovnútra vletela Mortis. Spokojne zahúkala a jemne ho zobákom ďobla do dlane. Tušila, že jej majiteľ nie je vo svojej koži. Dával jej to najavo kŕčovitými dotykmi a dosť neprívetivým výrazom na tvári. List zo školy radšej zasunul pod vankúš. Vôbec sa netešil na posledný rok na Rokforte. Vždy sa našiel niekto, kto ho obviňoval. Takisto si nevedel predstaviť ako si zoženie poriadnu prácu s takou nelichotivou povesťou.
Potešil sa keď si všimol, že mu priniesla poriadne veľkú zásielku. Nedočkavo odbalil priložený list. Ihneď spoznal Bottovo „úhľadné“ písmo.
Ahoj kamoš,
To je škoda, že nie si u nás. Mal si vidieť chudáka Trevora. Keď mu Titusova mamka všetko vysvetlila takmer dostal nervový záchvat.
Samozrejme, ešte nevie nič o tvojom otcovi. To by ho asi úplne dorazilo. Zlá správa však znie, že svadba BUDE.
Správaj sa slušne a poslúchaj starú ježibabu. Snáď vás v decáku tak veľmi netyranizujú ? Určite nie, tak veľmi ako Lee, ktorá nám doslova prikázala upratať celý dom.
Pozdravuj Lucy a odkáž jej, že ju milujem a stále čakám na jej odpoveď. Akosi sa jej nechce mi napísať. Už načínam byť dosť NETRPEZLIVÝ. Príď čo najskôr, uvidíš, že neoľutuješ.
pozdravuje ťa verný člen Spolku štyroch (+2 protekčné členky)
„Bott“ F. Longbottom
PS: Zasielam ti najnovšie číslo Sršňa.
Rob rýchlo rozbalil časopis. Dostával ho pravidelne. Občas do ňho poskytol nejaký rozhovor, aby tým podkopal hrôzostrašné nezmysli, ktoré o ňom šírila Rita Skeaterová.
Poriadne sa pozabával na článku, v ktorom sa vyskytovali rôzne teórie, kde všade sa mohli prvý raz stretnúť jeho rodičia. Najviac ho zaujala hláška, že Helen ho stretla v zoologickej záhrade, kam ho náhodou zavreli ako hadí exemplár. Nebol si istý či sa tento článok bude otcovi páčiť.
Zo Sršňa vypadlo drobné zrkadielko. Keď ho Rob zdvihol zazrel v ňom Voldemortovu tvár. Zrejme si dal záležať, aby mohol niečo také prepašovať práve vtedy, keď ministerstvo sústredilo svoje sily na jeho opätovnú likvidáciu. Tvár sa mu rozjasnilo keď uvidel aj mamu s malým Davidom na rukách.
„Mami, si v poriadku ?“ zvedavo si obzeral svojho malého bračeka. Pripadal mu hrozne rozkošný. Nevedel sa dočkať chvíle, keď sa s ním bude môcť trochu pohrať. Otca úplne ignoroval. Hneval sa naňho, že dopustil, aby ich mama tak dlho trčala zavretá vo väzení.
„Áno, synček,“ Helen od dojatia ledva vládala rozprávať. Prešlo už dosť veľa času odkedy naposledy videla svoje staršie deti. Mrzelo ju, že nezastihli aj Lucy.
„Mám ťa veľmi rád. Nechcem, aby sa ti niečo stalo. Nemala si sa vracať k tomu zbabelcovi,“ odvetil nenávistne. Odvážne sa zahľadel do Voldemortových očí, ktoré ho nahnevane prepaľovali.
„Nemáš právo ma tak nazývať. Musíš ku mne prechovávať úctu,“ vyštekol Temný pán. Nepáčilo sa mu, keď sa Rob pokúšal ho urážať.
„Mýliš sa. Ako inak môžem nazvať človeka, ktorý nechá svoju manželku tak dlho trpieť v Azkabane. Celý čas si sedel zo založenými rukami, kým ona bola zavretá na takom hroznom mieste. Chceš to poprieť ?“ príliš dlho túžil povedať otcovi, aký má naňho názor. Nedokázal sa ovládnuť.
„MLČ, NEVIEŠ O ČOM HOVORÍŠ,“ Voldemort už začínal poriadne peniť. Helen bola rada, že sú od seba tak ďaleko. Inak by určite hrozili nejaké magické kolízie.
„Prosím vás, nehádajte sa,“ pokúsila sa zasiahnuť Helen. Ani jeden z nich jej však nevenoval pozornosť.
„Mami, nemusíš ostávať s ním. Nebudem ti…“
„Stretneme sa zajtra ráno o ôsmej na cintoríne, pri hrobe Toma Riddlea. Vezmi zo sebou aj Lucy,“ drsne mu skočil do reči Voldemort. Oči mu zaplápolali červeným ohňom. Na zrkadle sa zjavila veľká puklina. Obraz rýchlo zmizol.