darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Greybackova dcéra IV. Hnev
22. říjen 2006 | 11.03 | rubrika: Greybackova dcéraD
Ľahkomyseľne sa uškrnul na prichádzajúceho Greybacka. Počul ako naňho reve, ale nedbal na jeho hnev. Stratil sa mu spred očí práve včas.
„NO POČKAJ MALFOY. ZO MŇA SI NIKTO NEBUDE ROBIŤ ŽARTY,“ zavrčal rozčúlene. Poriadne kopol do najbližšieho pňa. Mal ju radšej vziať do vnútra. Ktovie čo s ňou ten fagan urobí.
Ak na ňu siahne, roztrhám ho na kusy…
Po prvý raz vo svojom živote sa cítil previnilo. Mal ju nechať ísť a nič by sa nebolo stalo. Sám poskytol Malfoyovi príležitosť dostať sa k nej.
Miloval krik obetí a nárek ich matiek. Každé uhryznutie preňho znamenalo zvýšenie sebavedomia. Čím viac obetí mal na konte, tým viac ho uznávali a podporovali. Celkom zabudol, že je taktiež aj človekom. Opustil svoju tehotnú priateľku a začal sa venovať iným zábavkám. Rozmýšľal ako vlk. Bol dravý živočíšny a vždy si vzal všetko, na čo dostal chuť.
Jedno uhryznutie však zmenilo celý jeho život. Veľmi si želal, aby Timea nasledovala jeho príklad. To čo iní považovali za bremeno, bolo preňho vzrušujúcim dobrodružstvom….Ešte nikdy nepocítil aké je to mať strach o život vlastného dieťaťa. Ten neznámy clivý pocit mu prudko zovrel srdce. Nedokázal ostať sedieť zo založenými rukami. Niekto predsa musí vedieť, kde sa rád zdržiava.
„NO POČKAJ MALFOY. ZO MŇA SI NIKTO NEBUDE ROBIŤ ŽARTY,“ zavrčal rozčúlene. Poriadne kopol do najbližšieho pňa. Mal ju radšej vziať do vnútra. Ktovie čo s ňou ten fagan urobí.
Ak na ňu siahne, roztrhám ho na kusy…
Po prvý raz vo svojom živote sa cítil previnilo. Mal ju nechať ísť a nič by sa nebolo stalo. Sám poskytol Malfoyovi príležitosť dostať sa k nej.
Miloval krik obetí a nárek ich matiek. Každé uhryznutie preňho znamenalo zvýšenie sebavedomia. Čím viac obetí mal na konte, tým viac ho uznávali a podporovali. Celkom zabudol, že je taktiež aj človekom. Opustil svoju tehotnú priateľku a začal sa venovať iným zábavkám. Rozmýšľal ako vlk. Bol dravý živočíšny a vždy si vzal všetko, na čo dostal chuť.
Jedno uhryznutie však zmenilo celý jeho život. Veľmi si želal, aby Timea nasledovala jeho príklad. To čo iní považovali za bremeno, bolo preňho vzrušujúcim dobrodružstvom….Ešte nikdy nepocítil aké je to mať strach o život vlastného dieťaťa. Ten neznámy clivý pocit mu prudko zovrel srdce. Nedokázal ostať sedieť zo založenými rukami. Niekto predsa musí vedieť, kde sa rád zdržiava.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 59x
Noc temných II: 1. kapitola Krvavá ľalia
22. říjen 2006 | 08.53 | rubrika: Noc temných IID
Helen Catchová zapla rádio a napustila si vaňu. Musela si zvyknúť na to meno. Neodmysliteľne patrilo k jej novej totožnosti…
Druhá šanca. Jediná výnimka za posledných tisíc rokov. Aspoň čo sa týka vstupu do ľudského tela. Stratené duše mohli ostať aj vo zvieracej podobe, to sa stávalo oveľa častejšie. Poznala pár takých nešťastníkov prevtelených do mravcov, chrobákov a inej hávede.
Po toľkých rokoch neistoty a trápenia mala možnosť začať nový život. Čo ju zastavilo na ceste do večnosti ? To vedela celkom presne. Bol Lucius Malfoy. Ukradol z hrobu jednu z jej kostí a niekam ju odpratal. Brány do sveta mŕtvych ostali zatvorené. Dlho blúdila vo vesmíre, lietala okolo Zeme, neschopná vrátiť sa späť. .. Napriek svojej snahe ostala stratenou dušou…
Počas jedného krátkeho okamihu, keď zasiahol osud, sa všetko zmenilo. Dostala špeciálnu výnimku… Jej dušu spojili s telom inej mladej ženy, menom Helen Catchová. Stala sa obeťou náhodného útoku smrťožrútov a upadla do kómy. Jej duša bola nenávratne poškodená a veľmi skoro opustila telo…Ostala z nej len prázdna schránka. Čarodejníci to vedeli, a preto ju nechali v obyčajnej nemocnici. Nikto netušil, že sa preberie. Vtedy Dinira mohla vstúpiť do tela, ktoré zareagovalo pozitívne…
Helen siahla na poličku a skúmavo si prezrela penu do kúpeľa z vôňou ľalií.
„Toto je darček od Sáry…mojej najlepšej priateľky…tvrdí, že je to výborné a skvele sa pri tom relaxuje.“ Rýchlo odstránila uzáver a naliala odporúčané množstvo do vody.
Čierny kocúr pri jej nohách pochybovačne zaprskal. Kúpanie mu veľmi nevoňalo.
„Neboj sa Sal, dnes nie si na rade.“ Spokojne ho pohladila po lesklej srsti. Keď vošla do „svojho“ bytu, najviac sa obávala reakcie kocúra. Čo ak ju neprijme ? Určite vycíti, že nie je taká istá ako jeho majiteľka Helen. Našťastie sa nič pozoruhodné nestalo. Kocúr jej dovolil, aby ho hladkala, akoby o všetkom vedel.
„Dnešná relácia končí a mne už len ostáva povedať vám.. Adios Lepido.“ V rádiu zaznela známa pieseň. Sal ubzikol z kúpeľne, hneď ako to začul. Miloval tú pieseň odkedy ju prvý krát začul. Usadil sa na gauč a začal sa hrať s hračkou, ktorú mu nedávno kúpila.
„Je čas pozrieť sa pravde do očí.“ Helen si zobliekla tričko a zavesila ho na vešiak, potom nasledovali krátke nohavice…Rukou prešla po drobných jazvičkách na bokoch… S oveľa väčšími obavami zhodila zo seba podprsenku aj nohavičky.
Zhlboka sa nadýchla a urobila to čo si predtým zaumienila. Poobzerala si celé svoje telo….Od hora až dole. Zistila, že je celkom normálne mladé dievča.. Nie je štíhla ako modelka, ani taká tučná, aby neprešla cez dvere. Jej postava by sa dala označiť pojmom proporcionálna.
Helen odhodlane vkĺzla do vane. Obklopila ju ľaliová vôňa. Jej telo sa uvoľnilo…Jemné bublinky ju zahalili do tajomného rubáša. Cítila sa veľmi dobre.
V mysli sa jej vynorila Milanova tvár. No hej. Teraz to bol jej frajer. Predošlá Helen s ním začala chodiť predtým, ako bola pol roka v kóme. Bol milý. To musela uznať. Niekedy aj šarmantný… Hlava jej pomaly klesla. Zaspala.
Cítila bozky neznámeho. JEHO dotyky v nej prebúdzali túžbu…
„HELEN !“ Nejaký zúfalý hlas ju vytrhol zo snívania. Začula štrngot kľúčov a splašené mraučanie.
„Ahoj Sára, som vo vani, počkaj chvíľu… hneď budem hotová…“
Keď vošla do obývačky, zbadala na gauči chvejúce sa klbko.
„Sára !…“ Jej priateľka bola poriadne dobitá. Tvár mala plnú podliatin a modrín, ruky doškriabané…po lícach jej stekal pramienok krvi.
„Ne…nechcem ísť k lekárovi. Zistia to a Franko ma…“
„Nemaj obavy. Ostaneš tu…nikto ťa nebude trápiť.“ Helen si k nej sadla, odhrnula jej zlepené vlasy z tváre a opatrne priložila ruky na opuchnutú masu modrín a škrabancov.
Z jej dotyku prúdila liečivá sila. Pomaly prechádzala po ranách a hojila ich. Helen ostali schopnosti, ktorými vládla Dinira. Bola čarodejnicou bez prútika.
„Nebudeš potrebovať lekára, nie je to až také zlé..“
„Ako to robíš ? Cítim, že sa mi tvár aj ruky…“
„Nerozprávaj, teraz nie…je to liečebná technika…nič zázračné..“
„Prečo ťa zmlátil ?“
Sára neodpovedala. „Sme kamošky, mne môžeš veriť.“ Helen prestala s liečením. Sára bude o malú chvíľu v poriadku. Pokiaľ to pôjde dobre, nič nezistí.
„NENÁVIDÍ MA...CHCE MA ZABIŤ…“ Sára bezmocne klesla do Heleninho náručia a rozplakala sa.
„Hrozne to…“
Druhá šanca. Jediná výnimka za posledných tisíc rokov. Aspoň čo sa týka vstupu do ľudského tela. Stratené duše mohli ostať aj vo zvieracej podobe, to sa stávalo oveľa častejšie. Poznala pár takých nešťastníkov prevtelených do mravcov, chrobákov a inej hávede.
Po toľkých rokoch neistoty a trápenia mala možnosť začať nový život. Čo ju zastavilo na ceste do večnosti ? To vedela celkom presne. Bol Lucius Malfoy. Ukradol z hrobu jednu z jej kostí a niekam ju odpratal. Brány do sveta mŕtvych ostali zatvorené. Dlho blúdila vo vesmíre, lietala okolo Zeme, neschopná vrátiť sa späť. .. Napriek svojej snahe ostala stratenou dušou…
Počas jedného krátkeho okamihu, keď zasiahol osud, sa všetko zmenilo. Dostala špeciálnu výnimku… Jej dušu spojili s telom inej mladej ženy, menom Helen Catchová. Stala sa obeťou náhodného útoku smrťožrútov a upadla do kómy. Jej duša bola nenávratne poškodená a veľmi skoro opustila telo…Ostala z nej len prázdna schránka. Čarodejníci to vedeli, a preto ju nechali v obyčajnej nemocnici. Nikto netušil, že sa preberie. Vtedy Dinira mohla vstúpiť do tela, ktoré zareagovalo pozitívne…
Helen siahla na poličku a skúmavo si prezrela penu do kúpeľa z vôňou ľalií.
„Toto je darček od Sáry…mojej najlepšej priateľky…tvrdí, že je to výborné a skvele sa pri tom relaxuje.“ Rýchlo odstránila uzáver a naliala odporúčané množstvo do vody.
Čierny kocúr pri jej nohách pochybovačne zaprskal. Kúpanie mu veľmi nevoňalo.
„Neboj sa Sal, dnes nie si na rade.“ Spokojne ho pohladila po lesklej srsti. Keď vošla do „svojho“ bytu, najviac sa obávala reakcie kocúra. Čo ak ju neprijme ? Určite vycíti, že nie je taká istá ako jeho majiteľka Helen. Našťastie sa nič pozoruhodné nestalo. Kocúr jej dovolil, aby ho hladkala, akoby o všetkom vedel.
„Dnešná relácia končí a mne už len ostáva povedať vám.. Adios Lepido.“ V rádiu zaznela známa pieseň. Sal ubzikol z kúpeľne, hneď ako to začul. Miloval tú pieseň odkedy ju prvý krát začul. Usadil sa na gauč a začal sa hrať s hračkou, ktorú mu nedávno kúpila.
„Je čas pozrieť sa pravde do očí.“ Helen si zobliekla tričko a zavesila ho na vešiak, potom nasledovali krátke nohavice…Rukou prešla po drobných jazvičkách na bokoch… S oveľa väčšími obavami zhodila zo seba podprsenku aj nohavičky.
Zhlboka sa nadýchla a urobila to čo si predtým zaumienila. Poobzerala si celé svoje telo….Od hora až dole. Zistila, že je celkom normálne mladé dievča.. Nie je štíhla ako modelka, ani taká tučná, aby neprešla cez dvere. Jej postava by sa dala označiť pojmom proporcionálna.
Helen odhodlane vkĺzla do vane. Obklopila ju ľaliová vôňa. Jej telo sa uvoľnilo…Jemné bublinky ju zahalili do tajomného rubáša. Cítila sa veľmi dobre.
V mysli sa jej vynorila Milanova tvár. No hej. Teraz to bol jej frajer. Predošlá Helen s ním začala chodiť predtým, ako bola pol roka v kóme. Bol milý. To musela uznať. Niekedy aj šarmantný… Hlava jej pomaly klesla. Zaspala.
Cítila bozky neznámeho. JEHO dotyky v nej prebúdzali túžbu…
„HELEN !“ Nejaký zúfalý hlas ju vytrhol zo snívania. Začula štrngot kľúčov a splašené mraučanie.
„Ahoj Sára, som vo vani, počkaj chvíľu… hneď budem hotová…“
Keď vošla do obývačky, zbadala na gauči chvejúce sa klbko.
„Sára !…“ Jej priateľka bola poriadne dobitá. Tvár mala plnú podliatin a modrín, ruky doškriabané…po lícach jej stekal pramienok krvi.
„Ne…nechcem ísť k lekárovi. Zistia to a Franko ma…“
„Nemaj obavy. Ostaneš tu…nikto ťa nebude trápiť.“ Helen si k nej sadla, odhrnula jej zlepené vlasy z tváre a opatrne priložila ruky na opuchnutú masu modrín a škrabancov.
Z jej dotyku prúdila liečivá sila. Pomaly prechádzala po ranách a hojila ich. Helen ostali schopnosti, ktorými vládla Dinira. Bola čarodejnicou bez prútika.
„Nebudeš potrebovať lekára, nie je to až také zlé..“
„Ako to robíš ? Cítim, že sa mi tvár aj ruky…“
„Nerozprávaj, teraz nie…je to liečebná technika…nič zázračné..“
„Prečo ťa zmlátil ?“
Sára neodpovedala. „Sme kamošky, mne môžeš veriť.“ Helen prestala s liečením. Sára bude o malú chvíľu v poriadku. Pokiaľ to pôjde dobre, nič nezistí.
„NENÁVIDÍ MA...CHCE MA ZABIŤ…“ Sára bezmocne klesla do Heleninho náručia a rozplakala sa.
„Hrozne to…“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 103x
Ahojte
21. říjen 2006 | 10.18 | rubrika: Prehlasenie
Vitajte na mojom novom blogu. Na tomto obloku sa budú vyskytovať aj postavy z príbehov J. K. Rowlingovej. Vyhlasujem, že tieto postavy patria jej. Ja si ich len požičiavam....
Greybackova dcéra: III. kapitola Nevyslovené túžby
21. říjen 2006 | 08.42 | rubrika: Greybackova dcéraD
„Pane, priviedli sme ju,“ zahlásil jeden z nich, zvolal jeden z nich.
Lucius fascinovane sledoval tú mladú divošku. Vyzerala dosť unavene, ale v jej očiach stále horel oheň vzdoru. Šaty mala na niektorých miestach roztrhnuté. Zrejme to spôsobili kríky, o ktoré sa cestou zachytila. Ruky mala poriadne doškriabané. Nebolo to nič nezvyčajné vzhľadom na to čo všetko musela podstúpiť. Greybackov dotyk na nej tuším zanechal stopy.
Greyback podozrievavo vystrčil nos z chalupy. Nepozdávalo sa mu, že sa nechala tak rýchlo chytiť. Vedel, že nepatrí k ľuďom, ktorí sa len tak ľahko vzdávajú. Už párkrát mu dokázala, že je schopná vykĺznuť z nebezpečných situácii.
„Čo s ňou máme urobiť ?“ opýtal sa jeden z mužov, ktorý ju priviedli.
„Vyzerá, akoby bola dosť podvyživená. Zrejme nevie aké jedlo vlkom najviac prospieva,“ labužnícky sa oblizol pri pomyslení na čerstvú korisť.
Timea sa zúfalo snažila vymaniť z ich zovretia. Nevládala sa však zbaviť pevných rúk, ktoré ju nemienili pustiť. Keby mala dostatok energie, určite by sa jej podarilo uniknúť im.
„Mal by si ísť domov Patrick, aby tvoja mama nemala strach,“ nevraživo poznamenal Greyback. Niekedy mu spôsobovalo dosť veľké problémy skrotiť tú neposlušnú svorku bez toho, aby použil násilie. Vlkolaci boli schopní postaviť sa proti vodcovi, pokiaľ cítili, že ich priveľmi utláča.
„Dosť bolo zábavy. Posaďte ju na sedačku a zmiznite,“ prikázal im.
Lucius fascinovane sledoval tú mladú divošku. Vyzerala dosť unavene, ale v jej očiach stále horel oheň vzdoru. Šaty mala na niektorých miestach roztrhnuté. Zrejme to spôsobili kríky, o ktoré sa cestou zachytila. Ruky mala poriadne doškriabané. Nebolo to nič nezvyčajné vzhľadom na to čo všetko musela podstúpiť. Greybackov dotyk na nej tuším zanechal stopy.
Greyback podozrievavo vystrčil nos z chalupy. Nepozdávalo sa mu, že sa nechala tak rýchlo chytiť. Vedel, že nepatrí k ľuďom, ktorí sa len tak ľahko vzdávajú. Už párkrát mu dokázala, že je schopná vykĺznuť z nebezpečných situácii.
„Čo s ňou máme urobiť ?“ opýtal sa jeden z mužov, ktorý ju priviedli.
„Vyzerá, akoby bola dosť podvyživená. Zrejme nevie aké jedlo vlkom najviac prospieva,“ labužnícky sa oblizol pri pomyslení na čerstvú korisť.
Timea sa zúfalo snažila vymaniť z ich zovretia. Nevládala sa však zbaviť pevných rúk, ktoré ju nemienili pustiť. Keby mala dostatok energie, určite by sa jej podarilo uniknúť im.
„Mal by si ísť domov Patrick, aby tvoja mama nemala strach,“ nevraživo poznamenal Greyback. Niekedy mu spôsobovalo dosť veľké problémy skrotiť tú neposlušnú svorku bez toho, aby použil násilie. Vlkolaci boli schopní postaviť sa proti vodcovi, pokiaľ cítili, že ich priveľmi utláča.
„Dosť bolo zábavy. Posaďte ju na sedačku a zmiznite,“ prikázal im.
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 2.33 (3x)
| přečteno: 56x
Greybackova dcéra: II. kapitola Mladá krv, nájdem
21. říjen 2006 | 08.41 | rubrika: Greybackova dcéraD
„PUSTI HO,“ pri uchu jej zaznelo slabé zavrčanie. Veľmi neochotne sa vzdávala vyhliadnutej koristi. Cítila ako ju silno zovreli ostré vlčie tlapy.
„Nevieš si strážiť svoje príšery,“ prudko vyhŕkol Lucius. Márne sa pokúšal vstať. Bol celý dotlčený a nad okom mu črtal poriadne veľký monokel. Greyback mu však nemohol odpovedať nijakou zrozumiteľnou rečou. Opäť len zavrčal a snažil sa udržať
„Nevieš si strážiť svoje príšery,“ prudko vyhŕkol Lucius. Márne sa pokúšal vstať. Bol celý dotlčený a nad okom mu črtal poriadne veľký monokel. Greyback mu však nemohol odpovedať nijakou zrozumiteľnou rečou. Opäť len zavrčal a snažil sa udržať
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3 (2x)
| přečteno: 59x
Greybackova dcéra : I. kapitola bolestivé premeny,
21. říjen 2006 | 08.39 | rubrika: Greybackova dcéraD
Timea sa netrpezlivo vymanila z postele. Fialové papuče sa nesústredene dotkli zeme. Bola hrozne vychudnutá. Odkedy ju uhryzol vlkolak, mala chuť len na veci, ktoré sa v obchode nedali bežne zohnať. Rozrušene si prešla rukou po dlhých čiernych vlasoch. Uvedomovala si blížiace sa nebezpečenstvo, ktoré predstavoval mesiac v splne…Jej postava sa od základov zmenila. Predtým bola bacuľatá a mala pomerne
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 3.75 (4x)
| přečteno: 81x
Nemilovaná: VI. Krutá hra osudu
21. říjen 2006 | 08.36 | rubrika: Nemilovaná I D
Vicky sa mimovoľne striasla. Niečo také zvláštne nikdy predtým nezažila. Vedela, že keby chcel mohol by to urobiť celkom inak. On však ignoroval jej priania. Začínalo ju rozčuľovať to ako sa k nej správajú. Nebola na tom o nič lepšie ako predtým.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 58x
Nemilovaná: V. Rozkaz
21. říjen 2006 | 08.34 | rubrika: Nemilovaná I D
Naplno precítila každý jeho dotyk. Postupne sa stával nežnejším a prinútil ju zabudnúť na všetko čo ich obklopovalo.
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 66x
Nemilovaná: IV. Bozk
21. říjen 2006 | 08.34 | rubrika: Nemilovaná I D
Vicky sa pokúšala tomu zabrániť, ale Barty jej nedovolil vziať nohy na plecia. Podvedome vycítila, že to neveští nič dobré. Niečo slabo zaiskrilo. Mala pocit, akoby jej telom pretiekla neznáma energia. Potom sa dvere roztvorili a niečo ich vymrštilo k tmavej chalupe. Vývesný štít v podobe mŕtvej straky sa neprestajne hojdal a vydával pritom škripotavé zvuky. Zahliadla mierne olúpaný nápis: Mortasque,
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 69x
Nemilovaná: III. Metamorfóza, Vicky
21. říjen 2006 | 08.31 | rubrika: Nemilovaná I D
Ledva sa jej podarilo udržať rovnováhu. Keď ju Barty opatrne pritisol k sebe a doviedol ju k veľkému starožitnému zrkadlu mala čo robiť, aby sa nezosypala. V zrkadle už nevidela drobnú Winky, ale celkom zaujímavé mladé dievča. Dlhé hnedé vlasy sa zavlnili okolo bledej tváre, ktorej sa zrejme slnko nikdy nedotklo. Zarazilo ju, keď si uvedomila, že jej oči sú akési divné. Boli chladné a temné, nenavyknuté na prejavy náklonnosti. Postavu mala dosť útlu a pôsobila zraniteľne a krehlo, ale čosi jej naznačovalo, že je to len póza. Keď sa usmiala, všetko naokolo ochladlo.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 71x