darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
NemilovanáIII: 2. kapitola Andark
17. leden 2007 | 19.47 | rubrika: Nemilovaná III D
„Mrzí ma to, Tifany,“ potichu odvetil Tom. Počas celej cesty domov s ním neprehovorila ani slovo. Celá sa triasla a kŕčovito sa k nemu pritisla. Nežne ju pohladil po vlasoch a šepkal jej upokojujúce slová. Bol hrozne rozčúlený. Nechcel, aby jej niekto ubližoval takýmto spôsobom.
Tom ju opatrne uložil do postele. Kváril ho pocit viny. Čo všetko sa mohlo stať, keby sa pred nimi neubránila ? Ten útok mohol mať všelijaké nepríjemné dôsledky. V žiadnom prípade si neželal, aby sa Tifany stala obeťou opitých smrťožrútov.
„Všetko bude v poriadku, láska moja. Nikomu nedovolím, aby ti ubližoval,“ zdalo sa, že Tifany bola ešte stále v šoku. Nedokázala zo seba dostať ani slovo. Nespokojne ju objal a pomocou prútika privolal z kuchyne elixír na ošetrenie.
Oči jej mierne zvlhli od potláčaných sĺz. Nervózne si pošúchala ubolené líce. Ostala ochabnuto ležať v jeho náručí a stále sa triasla. Napriek tomu, že bolesť pominula, necítila sa bezpečne. Bála sa, že Tom odíde a nechá ju samú. Nie vždy ostával s ňou.
Zúfalo zaborila hlavu do vankúša a privrela oči. Nechcela sa naňho dívať. Príliš dobre si uvedomovala, že má nad ňou moc. Nebola jeho zajatkyňou v pravom zmysle slova. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby opäť kvôli nemu stratila hlavu.
Dobrovoľne ostávala s ním napriek tomu, že sa rozhodol stať nástupcom Temného pána. Nikdy sa nesnažil ju násilím niekde držať, dokonca sa jej ani nedotkol, bez jej dovolenia.
Tifany tomu úplne prestávala rozumieť. Kto je ten mladý muž ? Ako je možné, že sa z neho opäť stáva milý chlapec, ktorý jej kreslil obrázky a ochraňoval ju. Jedným si však bola istá, získal si jej lásku a oddanosť.
„Ľúbim ťa, Tom. Nemôžem však ďalej žiť s výčitkami svedomia, že moji rodičia sa kvôli mne trápia. Chcela som im poslať správu, aby vedeli…“ prekvapilo ju, keď sa od nej prudko odtisol a premeral si ju chladným pohľadom, ktorý sa jej vôbec nepozdával.
„Crouch je príliš nebezpečný. Nedôverujem mu. Neželám si, aby si sa s ním kontaktovala,“ odvetil mrazivým hlasom.
„Nemôžeš mi brániť vidieť vlastného otca,“ jedovato odvrkla Tifany. Nemienila už viac ustupovať a podriaďovať sa všetkým jeho rozmarom.
„Nie, isteže ti nebudem v ničom brániť. Pokojne môžeš ísť za ním. Musím ťa však varovať, že pokiaľ sa tak rozhodneš, budeme sa musieť navždy rozísť. Crouch sa rozhodol pracovať pre ministerstvo. Neznesiem vo svojej blízkosti žiadnych špiónov,“ potichu odvetil Tom. Navonok pôsobil chladne, ale v jeho vnútri sa odohrával mučivý boj.
„Môj otec nie je zradca. Dosť si toho vytrpel kvôli spojeniu so smrťožrútmi. Dostal aj dementorov bozk. Nemám v úmysle ťa opustiť. Pokiaľ na tom však naďalej tvráš, nebudem mať inú možnosť,“ nesúhlasne odsekla Tifany. Vedela, že Barty nie je nevinný. Na jeho duši spočívalo až príliš veľa zločinov. Pre Temného pána bol ochotný riskovať aj život.
To sa však náhle zmenilo, keď jeho duša pocítila, aké je to byť uväznený v útrobách hrozného démona. Pobyt mimo tela si vyžiadal svoju daň. Bartyho tvár ostávala naďalej zmenená na nepoznanie. To však nikomu nedávalo právo, považovať ho za zradcu. Tifany ho postupne začala mať rada, napriek všetkému.
„Nechcel som ho urážať, ale mám informácie zo spoľahlivého zdroja. Viem, veľmi dobre, akým spôsobom docielil, aby ho opäť nezavreli do Azkabanu. Nemusíš však mať obavy, toto nepotrvá večne. Čoskoro nájdem bezpečný spôsob, akoby si im mohla dať o sebe vedieť,“ pomaly sa opäť vrátil na posteľ.
Uvedomoval si, že Tifany veľmi ľúbi svojich rodičov. Chápal jej obavy z toho ako sa asi musia cítiť. Obával sa však, že by ministerstvo mohlo dostať nejaké hlásenie o jeho pobyte. Necítil sa dostatočne silný, aby im dokázal čeliť. Smrťožrúti sa opäť prejavili ako neusporiadaná háveď, neschopná poslúchnuť ani jednoduché príkazy. Vedel, že im musí pripomenúť s kým majú tú česť. To však nemal v úmysle urobiť počas tejto noci.
„Nehnevaj sa na mňa. Je to len v záujme našej bezpečnosti,“ sklonil sa k Tifany a opatrne ju pobozkal. Nemal náladu na ďalšie nekonečné diskusie. Takisto si bol vedomý toho, že Tifany bude opäť celý týždeň v škole.
Bola to jedna z jej podmienok. Nemienila zanedbať svoje vzdelanie. Znamenalo to, že nebudú spolu dlhšiu dobu. Nemienil premárniť vzácne okamihy, keď mali obaja dostatok času.
Každým dotykom jej naznačoval, že by mu jej odchod spôsobil bolesť. Tifany ho k sebe bezmyšlienkovite pritiahla. Chvíľu sa bezstarostne bozkávali, akoby sa medzi nimi neodohrala žiadna výmena názorov.
Tom ju opatrne uložil do postele. Kváril ho pocit viny. Čo všetko sa mohlo stať, keby sa pred nimi neubránila ? Ten útok mohol mať všelijaké nepríjemné dôsledky. V žiadnom prípade si neželal, aby sa Tifany stala obeťou opitých smrťožrútov.
„Všetko bude v poriadku, láska moja. Nikomu nedovolím, aby ti ubližoval,“ zdalo sa, že Tifany bola ešte stále v šoku. Nedokázala zo seba dostať ani slovo. Nespokojne ju objal a pomocou prútika privolal z kuchyne elixír na ošetrenie.
Oči jej mierne zvlhli od potláčaných sĺz. Nervózne si pošúchala ubolené líce. Ostala ochabnuto ležať v jeho náručí a stále sa triasla. Napriek tomu, že bolesť pominula, necítila sa bezpečne. Bála sa, že Tom odíde a nechá ju samú. Nie vždy ostával s ňou.
Zúfalo zaborila hlavu do vankúša a privrela oči. Nechcela sa naňho dívať. Príliš dobre si uvedomovala, že má nad ňou moc. Nebola jeho zajatkyňou v pravom zmysle slova. Podarilo sa mu dosiahnuť, aby opäť kvôli nemu stratila hlavu.
Dobrovoľne ostávala s ním napriek tomu, že sa rozhodol stať nástupcom Temného pána. Nikdy sa nesnažil ju násilím niekde držať, dokonca sa jej ani nedotkol, bez jej dovolenia.
Tifany tomu úplne prestávala rozumieť. Kto je ten mladý muž ? Ako je možné, že sa z neho opäť stáva milý chlapec, ktorý jej kreslil obrázky a ochraňoval ju. Jedným si však bola istá, získal si jej lásku a oddanosť.
„Ľúbim ťa, Tom. Nemôžem však ďalej žiť s výčitkami svedomia, že moji rodičia sa kvôli mne trápia. Chcela som im poslať správu, aby vedeli…“ prekvapilo ju, keď sa od nej prudko odtisol a premeral si ju chladným pohľadom, ktorý sa jej vôbec nepozdával.
„Crouch je príliš nebezpečný. Nedôverujem mu. Neželám si, aby si sa s ním kontaktovala,“ odvetil mrazivým hlasom.
„Nemôžeš mi brániť vidieť vlastného otca,“ jedovato odvrkla Tifany. Nemienila už viac ustupovať a podriaďovať sa všetkým jeho rozmarom.
„Nie, isteže ti nebudem v ničom brániť. Pokojne môžeš ísť za ním. Musím ťa však varovať, že pokiaľ sa tak rozhodneš, budeme sa musieť navždy rozísť. Crouch sa rozhodol pracovať pre ministerstvo. Neznesiem vo svojej blízkosti žiadnych špiónov,“ potichu odvetil Tom. Navonok pôsobil chladne, ale v jeho vnútri sa odohrával mučivý boj.
„Môj otec nie je zradca. Dosť si toho vytrpel kvôli spojeniu so smrťožrútmi. Dostal aj dementorov bozk. Nemám v úmysle ťa opustiť. Pokiaľ na tom však naďalej tvráš, nebudem mať inú možnosť,“ nesúhlasne odsekla Tifany. Vedela, že Barty nie je nevinný. Na jeho duši spočívalo až príliš veľa zločinov. Pre Temného pána bol ochotný riskovať aj život.
To sa však náhle zmenilo, keď jeho duša pocítila, aké je to byť uväznený v útrobách hrozného démona. Pobyt mimo tela si vyžiadal svoju daň. Bartyho tvár ostávala naďalej zmenená na nepoznanie. To však nikomu nedávalo právo, považovať ho za zradcu. Tifany ho postupne začala mať rada, napriek všetkému.
„Nechcel som ho urážať, ale mám informácie zo spoľahlivého zdroja. Viem, veľmi dobre, akým spôsobom docielil, aby ho opäť nezavreli do Azkabanu. Nemusíš však mať obavy, toto nepotrvá večne. Čoskoro nájdem bezpečný spôsob, akoby si im mohla dať o sebe vedieť,“ pomaly sa opäť vrátil na posteľ.
Uvedomoval si, že Tifany veľmi ľúbi svojich rodičov. Chápal jej obavy z toho ako sa asi musia cítiť. Obával sa však, že by ministerstvo mohlo dostať nejaké hlásenie o jeho pobyte. Necítil sa dostatočne silný, aby im dokázal čeliť. Smrťožrúti sa opäť prejavili ako neusporiadaná háveď, neschopná poslúchnuť ani jednoduché príkazy. Vedel, že im musí pripomenúť s kým majú tú česť. To však nemal v úmysle urobiť počas tejto noci.
„Nehnevaj sa na mňa. Je to len v záujme našej bezpečnosti,“ sklonil sa k Tifany a opatrne ju pobozkal. Nemal náladu na ďalšie nekonečné diskusie. Takisto si bol vedomý toho, že Tifany bude opäť celý týždeň v škole.
Bola to jedna z jej podmienok. Nemienila zanedbať svoje vzdelanie. Znamenalo to, že nebudú spolu dlhšiu dobu. Nemienil premárniť vzácne okamihy, keď mali obaja dostatok času.
Každým dotykom jej naznačoval, že by mu jej odchod spôsobil bolesť. Tifany ho k sebe bezmyšlienkovite pritiahla. Chvíľu sa bezstarostne bozkávali, akoby sa medzi nimi neodohrala žiadna výmena názorov.
komentáře (6) | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 47x
Nemilovaná III: 1. kapitola Čierna ruža
11. leden 2007 | 17.15 | rubrika: Nemilovaná III D
Mladá žena zahalená do tmavého habitu sa predierala cez husté krovie. Pomocou prútika odstránila aj poslednú prekážku, ktorá jej stála v ceste. Mohutný krík potichučky zaprašťal a odsunul sa jej z cesty.
Chcela poslať rodičom správu, že je v poriadku. Nemienila dopustiť, aby kvôli nej trpeli.
„Expeliarmus,“ zreval nejaký hlas. Prudko dopadla na zem a prútik jej vyletel z ruky. Začínala sa obávať najhoršieho.
„Aké pekné dievčatko,“ podlízavo odvetil nejaký špinavý muž odetý v čiernom habite. Jeho spoločník bol dosť obézny. Ledva sa vmestil do habitu. V očiach sa mu odrážali čertovské ohníčky. Vzal do ruky jej prútik a obzeral si ju, akoby bola nejakým zvieraťom na trhu.
Hej, maličká, čo tu robíš ?“ zachrípnuto sa opýtal jeho spoločník. Tifany od ľaku celkom stuhla, keď ju surovo schmatol a pokúšal sa jej vyhrnúť habit. Poškriabala ho po tvári a zúfalo sa pokúšala kopnúť ho. Udrel ju tak silno, že takmer stratila vedomie. Bolesť v sánke bola priam neznesiteľná.
„Nechajte ma,“ zajačala podráždene. Do očí jej vyhŕkli slzy. Nevládala ani poriadne kričať. Zúfalo stisla v rukách prívesok, ktorý dostala od Toma. Bola to pekne tvarovaná čierno- zlatá ruža. Vravel jej, že keď bude náhodou v nebezpečenstve, stačí, keď ju chvíľu podrží v rukách. Medzi ňou a útočníkmi sa náhle objavila akási priezračná stena.
Nedokázali ju prekročiť. Začula slabé puknutie. Potom sa jej zatmelo pred očami a zúfalo klesla na zem, stále chránená magickou bariérou. „Tifany, si v poriadku ?“ opýtal sa mrazivý hlas. Tom zamrmlal kúzlo na zrušenie ochrany. Opatrne ju vzal do náručia. Nemienil sa s ňou hádať kvôli tomu, že bez slova odišla. Nechcel, aby sa cítila uväznená.
Takisto ju však, varoval, že nie je dobré túlať sa po dedine neskoro v noci. Smrťožrúti ju ešte nepoznali a v hlavne v noci bolo mimoriadne nebezpečné potulovať sa po týchto končinách.
Nevládala mu odpovedať. Celé líce ju neznesiteľne pálilo. Začalo jej aj poriadne opúchať. Vydala zo seba len, akýsi nezrozumiteľný povzdych.
„Pane, odpustite nám. Nevedeli sme, že je to vaša priateľka,“ obaja muži rýchlo klesli na kolená.
Chcela poslať rodičom správu, že je v poriadku. Nemienila dopustiť, aby kvôli nej trpeli.
„Expeliarmus,“ zreval nejaký hlas. Prudko dopadla na zem a prútik jej vyletel z ruky. Začínala sa obávať najhoršieho.
„Aké pekné dievčatko,“ podlízavo odvetil nejaký špinavý muž odetý v čiernom habite. Jeho spoločník bol dosť obézny. Ledva sa vmestil do habitu. V očiach sa mu odrážali čertovské ohníčky. Vzal do ruky jej prútik a obzeral si ju, akoby bola nejakým zvieraťom na trhu.
Hej, maličká, čo tu robíš ?“ zachrípnuto sa opýtal jeho spoločník. Tifany od ľaku celkom stuhla, keď ju surovo schmatol a pokúšal sa jej vyhrnúť habit. Poškriabala ho po tvári a zúfalo sa pokúšala kopnúť ho. Udrel ju tak silno, že takmer stratila vedomie. Bolesť v sánke bola priam neznesiteľná.
„Nechajte ma,“ zajačala podráždene. Do očí jej vyhŕkli slzy. Nevládala ani poriadne kričať. Zúfalo stisla v rukách prívesok, ktorý dostala od Toma. Bola to pekne tvarovaná čierno- zlatá ruža. Vravel jej, že keď bude náhodou v nebezpečenstve, stačí, keď ju chvíľu podrží v rukách. Medzi ňou a útočníkmi sa náhle objavila akási priezračná stena.
Nedokázali ju prekročiť. Začula slabé puknutie. Potom sa jej zatmelo pred očami a zúfalo klesla na zem, stále chránená magickou bariérou. „Tifany, si v poriadku ?“ opýtal sa mrazivý hlas. Tom zamrmlal kúzlo na zrušenie ochrany. Opatrne ju vzal do náručia. Nemienil sa s ňou hádať kvôli tomu, že bez slova odišla. Nechcel, aby sa cítila uväznená.
Takisto ju však, varoval, že nie je dobré túlať sa po dedine neskoro v noci. Smrťožrúti ju ešte nepoznali a v hlavne v noci bolo mimoriadne nebezpečné potulovať sa po týchto končinách.
Nevládala mu odpovedať. Celé líce ju neznesiteľne pálilo. Začalo jej aj poriadne opúchať. Vydala zo seba len, akýsi nezrozumiteľný povzdych.
„Pane, odpustite nám. Nevedeli sme, že je to vaša priateľka,“ obaja muži rýchlo klesli na kolená.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 46x