Cherok okolo nich vytvoril žiariacu bariéru zloženú z popretkávaných vláken, ktoré do sa o seba pomaly obtierali. Táto hmota obklopila ich telá ako druhá koža. Stali sa súčasťou pomerne veľkého okrúhleho telesa, ktoré začalo pomaly zostupovať do hlbín rozbúrenej rieky.

"Hermiona," potichu zamrmlal muž s ryšavými vlasmi. Vedľa seba nahmatal nehybné telo. Na krku cítil dych mladej ženy. Rýchlo sa obrátil na druhý bok. Chcel sa ubezpečiť, že to nie len nejaký neodbytný sen. Podarilo sa mu z postele zhodiť svoj prútik. Nespomínal si, kedy sa dostal do postele. V mysli nachádzal prázdne miesta, ktoré vypĺňala len mučivá bolesť.

"Stále túžiš po tej žene? To je veľmi nerozumné. Mohlo by ťa to priviesť do hrobu. Malfoy sa s nikým nemazná. Mal veľkú chuť ťa zabiť, potom ako si ho ohrozoval," na pleci zacítil dotyk dlhých vlasov. Ten hlas ho kruto vrátil do prítomnosti. Neochotne otvoril oči.

"Ty si sa zbláznila?" znechutene vyhŕkol Ron. Nedokázal pochopiť, ako mohol urobiť takú hroznú hlúposť.

Má len sedemnásť rokov. Ešte stále chodí do školy a mohla by to byť mojou dcérou.. Určite je to nejaký žart. Veď si na to vôbec nespomínam.