Skúmavo si obzerala Lucienovu tvár. Chlapec ležiaci vedľa nej vyzeral tak spokojne a bezbranne. Počas spánku sa z neho opäť stával človek hodný jej záujmu. Ruka, ktorá ju väznila v jeho zovretí jej zabraňovala vstať. Na tvári sa mu zračil výraz absolútnej spokojnosti.
„To sa nemalo stať,“ zašepkala rozrušene. Želala si zo svojej mysle navždy vymazať minulú noc. Celá sa červenala pri pomyslení