Uväznená v temnotách: 4. kapitola Pavučina

18. únor 2007 | 16.25 | rubrika: Uvznená v temn.D

Beta - reader:
Tonksová

Do mysle sa jej pomaly vkrádali obrazy minulosti. Videla mladú ženu oblečenú v krásnych bielych šatách. Počula svoj hlas vysloviť prísahu večnej vernosti.
Na perách zacítila bozk, ktorý ju nesmierne rozohrial. Z tmy sa vynáral obraz dvoch ľudí spojených v jedno telo…
„Pán musí opustiť túto izbu,“ opäť zapišťala Algy. Práve sa chystala na Harryho použiť nejaké kúzlo.
„Nie, nechaj ho,“ požiadala ju Hermiona. Domáci škriatok sa mierne zamračil, ale neodvážil sa odporovať.
Poslúcha ma, lebo som právoplatným členom rodiny. Rukou si roztrasene prikryla ústa. Tak je to naozaj pravda. My dvaja sme… Nedokázala pochopiť, prečo sa tak správala. Nervózne si zahryzla do dolnej pery.
Ako mohol dosiahnuť, že sa mu plne oddala ? Odpoveď na túto otázku stále nepoznala. Zúfalo si na seba natiahla jemnú prikrývku. Nechcela, aby ju Harry videl v takomto stave.
„Ty ma nemôžeš len tak bez milosti odsúdiť. Neviem čo sa to tu deje. Mám pocit, akoby som celý ten čas spala. Vôbec si nespomínam na tento dom,“ znepokojene sa oprela o stoličku.
„Tak to je naozaj zvláštne. Určite si už niekde čítala o sídle rodiny Malfoyovcov. Nesnaž sa mi nahovoriť, že si nespomínaš na svoj nový domov ? “ uštipačne odsekol Harry. Stále sa s tým nedokázal zmieriť.
„Veď bol predsa ženatý s Narcissou ! “ doslova vybuchla Hermiona.
„Tuším ti naozaj začnem veriť, že nemáš ani poňatia o tom, čo sa s tebou dialo. Ich manželstvo je už neplatné, lebo Malfoy s ňou nemohol mať ďalšie deti. Tým pádom nedokáže zabezpečiť dediča. Verím ti a som ochotný ti pomôcť. Prepáč mi, že som bol k tebe taký krutý,“ Harry pristúpil k nej a opatrne ju objal. Pochopil, že ju zbytočne obviňoval.
Nejaké silné kúzlo ho prudko zrazilo k zemi. Podlomili sa mu kolená. Prútik preletel cez celú miestnosť a ostal ležať na dlážke.
„Čo to má znamenať, Potter ?“ varovne zasyčal Lucius. Pristúpil celkom blízko k nemu a nešetrne ho postavil na nohy. Stretol sa s chladným pohľadom tých zvláštnych očí. Nevidel v nich žiadny náznak hlbších citov.
„Hermiona je moja priateľka, chcel som jej len vyjadriť podporu,“ pohŕdavo odsekol Harry. Nemienil sa nechať vyprovokovať. Pošúchal si škaredú spáleninu, ktorá mu pribudla na ruke.
„Algy, odprevaď Pottera k východu. Pokiaľ bude klásť odpor, použi proti nemu čary, “ drsne jej prikázal Lucius.
Harry zacítil na tele dotyk drobných rúk. Neúprosne ho posúvali smerom k dverám. Nebránil sa tomu. Nechcel, aby za jeho činy zaplatila Hermiona.
Lucius ju pevne schmatol za obe ruky. Nebol to však násilný dotyk, ktorý by mohol na jej tele zanechať stopy. Prikrývka jej pomaly skĺzla k nohám. Keď si to všimol, pritiahol ju k sebe bližšie.
Nemala z neho strach. Vnímala len blízkosť jeho tela a záchvevy hnevu, ktoré ním prechádzali. Navonok vyzeral celkom pokojne. Pod rúškom mlčania sa však nachádzala skrytá zlosť.
„Lucius, ja…“ zašepkala zahanbene. Nepáčilo sa jej, že na ňu tak divne hľadí.
„Určite musíš byť veľmi prekvapená, že si sa ocitla na tomto mieste. Po útoku dementorov si bola veľmi slabá a zraniteľná. Poskytol som ti ochranu a podporu za určitých podmienok. Tvoji rodičia prežili útok dementorov vďaka mne. Je čas zaplatiť za túto malú láskavosť,“ trestajúco ju pobozkal na pery.
Chvíľu si vychutnávala ten zvláštny pocit. Niečo v jej vnútri sa však proti tomu vzbúrilo.
Pokúšala sa ho odsotiť, ale nemala dostatok síl.
„Tuším nevieš, čo vlastne chceš,“ uštipačne poznamenal Lucius. Pokojne ju pustil, akoby sa vôbec nič nestalo. Opäť z neho vyžarovalo chladné sebaovládanie. Hnev náhle pominul, keď si uvedomil, že na to nemá právo. On ju predsa dostal do tejto zvláštnej situácie.
Pomaly vytiahol prútik a namieril ním na ňu. Striebristý záblesk svetla lenivo prešiel jej telom. Cítila zvláštne priam oslobodzujúce teplo. Všetky stratené spomienky sa postupne vracali do jej mysle…Neveriacky zavrtela hlavou. To mladé dievča, ktoré pristúpilo na takúto dohodu zrejme nebolo úplne pri zmysloch. Vedela však, že v tej chvíli, keď dementori vošli do domu, bola by schopná všetkého, len aby ich uchránila pred takýmto osudom.
„Chcela by som vidieť mamu a otca,“ povedala znepokojene.
„Nebudem ti v tom brániť. Nie si tu uväznená. Pokojne môžeš ísť kam chceš. Bude však lepšie keď si najprv trochu oddýchneš. Určite máš plnú hlavu všelijakých spomienok. Mám nejaké povinnosti, vrátim sa neskoro v noci, “ informoval ju stručne.


[ Pokračování článku ]
komentáře (1) | přidat komentář | hodnocení 1 (2x) | přečteno: 110x