"Mami, nemôžeš zohnať nejaké iné veci? " netrpezlivo sa vrtela a vôbec sa nesnažila urýchliť obliekanie. Nedokázala si vybrať medzi starými zaplátanými džínsami a kratšími hnedými nohavicami bez vreciek. S nedôverou hľadela na košeľu, skôr učenú pre chlapcov a hnedú šiltovku, ktorá sa jej takisto vôbec nepáčila.

Každý deň chodila zalievať svoje vzácne rastliny. Venovala im všetku svoju lásku a pozornosť. Prihovárala sa svojim mlčanlivým spoločníkom. Usmievala sa na nich a každú chvíľu brala do ruky nejakú pomôcku, ktorá im mala zabezpečiť pohodlný rast. Irena nenávidela návštevy. Bola alergická na dotieravé reklamné letáky a obzvlášť neznášala listy, ktoré jej posielali príbuzní. Vždy sa zaujímali len o to či si už konečne našla nového partnera. Už desať rokov totiž žila úplne sama, odrezaná od sveta a vzdialená od svojej rodiny a priateľov.

Pridávam sem prvú kapitolu úplne novej poviedky. S mojimi vlastnými postavami.

Bezodná rieka slov

Myslenie krutých obetí

Dieťa stojace pri zrode

Tvojich nočných môr

Hra tieňov bez možnosti úniku