ďalšia upírsko-vlčia kapitola... a ja zas usilovne píšem... varovanie: zatiaľ ešte neskorigované...

Môj pes ležal na posteli. Uši mal smutne zvesené a miska s potravou bola nedotknutá. Vďaka tým nepríjemným žalúdočným ťažkostiam som si vôbec nevšimla, že prestal prijímať potravu. Zrejme to spôsobil môj bytostný kontakt so záchodom.

"Okamžite zlez s tej postele. Ako je možné, že si sa zas ničoho nedotkol?" nahnevane som si ho premerala. Nič hrozné sa mi predsa nestalo. Nemal dôvod trucovať len kvôli tomu, že som sa mu nemohla dlhšiu dobu venovať.