darklady
"Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné." (Exupéry, Malý princ) Tento blog je zameraný hlavne na fanfiction HP, ale nájdu sa tu aj moje poviedky s mojimi originálnymi postavami. Prajem príjemné čítanie.
Nemilovaná I : VII. Ja sa nevzdám
22. prosinec 2006 | 11.08 | rubrika: Nemilovaná I D
„Odkedy je z teba taký svätec ? Minulý týždeň si hovoril inak, keď sme tu mali Nottovu priateľku. Chuderka bola z toho celkom hotová. Vôbec si sa jej nepáčil, tuším je ešte stále zavretá u Munga,“ úlisne poznamenal Crabbe, keď šípka preletela okolo neho.
„Je to pravda ?“ vybuchla Vicky.
Barty odovzdane prikývol. Popierať to by nemalo žiadny zmysel. Na tú udalosť veľmi nerád spomínal.
„Je to pravda ?“ vybuchla Vicky.
Barty odovzdane prikývol. Popierať to by nemalo žiadny zmysel. Na tú udalosť veľmi nerád spomínal.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 1 (1x)
| přečteno: 66x
Nemilovaná I: X. Kapitola Ruže
2. listopad 2006 | 07.09 | rubrika: Nemilovaná I D
Priložila si ruku na hruď, aby upokojila rozbesnené búšenie srdca. Nechala varešku automaticky dokončovať obed. Ďalšie kuchynské náčinie poletovalo okolo nej a čakalo na pokyny. Winky len rezignovane mykla plecom. Bolo jej jedno, čo budú mať na tanieri.
Barty ju poriadne vystrašil. Z očí mu sálala pravá nefalšovaná zlosť. Uľavilo sa jej až keď odišiel. Nechápala čo to má znamenať. Nie je predsa normálne, aby sa tak správal. Žeby ju stále považoval za svoju priateľku ? Winky rezolútne potriasla hlavou. Nemohla mu veriť. Nie potom čo sa odohralo so smrťožrútmi. V žiadnom prípade by nedopustila, aby sa niečo také znovu opakovalo. Pán Crouch by sa čudoval, keby vedel akého má podareného syna.
Vyklonila sa z okna. Bola zvedavá či sa starý Crouch príde najesť domov. Do nosa jej udrela príjemná vôňa ruží. Boli to obľúbené kvety pani Crouchovej. Predtým ich všelijako obstrihávala a starala sa o nich…Pán Crouch však musel časom najať záhradníka. Doviedol si zo sebou aj svoju dcéru Annie. Táto príťažlivá tmavovláska jej riadne pila krv. K domácim škriatkom sa vždy chovala povýšenecky a snažila sa im čo najviac sťažiť život. Cez oknu dnu vletel malý lístoček. Winky spoznala Bartyho písmo:
Choď do starej šopy.
Len čo si ho prečítala, sám sa roztrhal na drobné kúsky. Toho miesta sa vždy podvedome bála. Barty ju tam raz zavrel a nechal ju celú noc spať na holej zemi. Tušila, že to určite bude súčasťou trestu. Opatrne vykročila po čerstvo pokosenej tráve. Jemne ju šteklila na chodidlách. Zazrela ružové lupienky rozsypané po zemi. Vytvárali zvláštnu sladkú cestu. Prekvapilo ju keď zistila, že smerujú k tej rozheganej starej búde, ktorá slúžila na odkladanie záhradníckeho náčinia. Na trávnicu sa črtali krvavé stopy. Vydesene zastala a rukou sa dotkla červenej masy. Bola to naozaj krv. Pustila sa do prudkého behu. Pomocou kúzla roztvorila dvere. Krvavé stopy boli stále zreteľnejšie. Na zemi uprostred popukanej dlážky ležalo bledé telo prikryté plachtou. Chcela vybehnúť von a požiadať niekoho o pomoc, ale dvere sa prudko zabuchli a ocitla sa v úplnej tme. Naozaj neočakávala, že zazrie skutočnú mŕtvolu. Od strachu sa ledva hýbala.
Pokúšala sa čarovať, ale nešlo jej to. Pochopila, že Barty asi nejakým spôsobom zabezpečil miestnosť, aby z nej nemohla uniknúť. Rýchlo zmenila podobu. Opäť sa stala mladým dievčaťom. Bola to jediná možnosť, ako dosiahnuť na kľučku. Zamierila k oknu a pokúsila sa ho otvoriť. Na pleci zacítila čiusi ruku. Na chrbte jej naskočili zimomriavky. Niekto ju bez varovania pritiahol k sebe.
„Koho si zabil ?“ opýtala sa zdesene. Rukou mu prešla po tvári, aby sa ubezpečila či je to naozaj on.
„Nie moja milá, ja som nikoho nezabil. Budeš zodpovedná za túto vraždu, pokiaľ neurobíš to čo chcem. Kto už uverí domácemu škriatkovi. Myslíš, že môj otec sa ťa zastane…“
„Si blázon,“ neočakávala, že zájde až tak ďaleko. Zúrivo ju sotil na zem. Vicky sa priplazila až k telu. V tme nemohla rozoznať o koho sa jedná. Barty sa razom zmenil na nepoznanie. Už pred ňou nestál ten milý chlapec, videla smrťožrúta plného nenávisti… Pochopila, že nemá najmenšiu šancu na odpor. Nechcela ísť do väzenia za zločin, ktorý nespáchala.
„Čo chceš ?“
Namiesto odpovede ju roztúžene pobozkal. Sadol si k nej nevšímajúc si chladnú mŕtvolu. Keď cítila blízkosť jeho tela celkom strácala pojem o čase. Barty sa nikam neponáhľal. Zmietal sa v celej škále pocitov, ktoré mu nedovolili rozumne uvažovať. Bola si istá, že napriek všetkému ho nemôže prestať milovať. Aspoň raz dovolila svojim citom, aby ju ovládli.
Barty ju poriadne vystrašil. Z očí mu sálala pravá nefalšovaná zlosť. Uľavilo sa jej až keď odišiel. Nechápala čo to má znamenať. Nie je predsa normálne, aby sa tak správal. Žeby ju stále považoval za svoju priateľku ? Winky rezolútne potriasla hlavou. Nemohla mu veriť. Nie potom čo sa odohralo so smrťožrútmi. V žiadnom prípade by nedopustila, aby sa niečo také znovu opakovalo. Pán Crouch by sa čudoval, keby vedel akého má podareného syna.
Vyklonila sa z okna. Bola zvedavá či sa starý Crouch príde najesť domov. Do nosa jej udrela príjemná vôňa ruží. Boli to obľúbené kvety pani Crouchovej. Predtým ich všelijako obstrihávala a starala sa o nich…Pán Crouch však musel časom najať záhradníka. Doviedol si zo sebou aj svoju dcéru Annie. Táto príťažlivá tmavovláska jej riadne pila krv. K domácim škriatkom sa vždy chovala povýšenecky a snažila sa im čo najviac sťažiť život. Cez oknu dnu vletel malý lístoček. Winky spoznala Bartyho písmo:
Choď do starej šopy.
Len čo si ho prečítala, sám sa roztrhal na drobné kúsky. Toho miesta sa vždy podvedome bála. Barty ju tam raz zavrel a nechal ju celú noc spať na holej zemi. Tušila, že to určite bude súčasťou trestu. Opatrne vykročila po čerstvo pokosenej tráve. Jemne ju šteklila na chodidlách. Zazrela ružové lupienky rozsypané po zemi. Vytvárali zvláštnu sladkú cestu. Prekvapilo ju keď zistila, že smerujú k tej rozheganej starej búde, ktorá slúžila na odkladanie záhradníckeho náčinia. Na trávnicu sa črtali krvavé stopy. Vydesene zastala a rukou sa dotkla červenej masy. Bola to naozaj krv. Pustila sa do prudkého behu. Pomocou kúzla roztvorila dvere. Krvavé stopy boli stále zreteľnejšie. Na zemi uprostred popukanej dlážky ležalo bledé telo prikryté plachtou. Chcela vybehnúť von a požiadať niekoho o pomoc, ale dvere sa prudko zabuchli a ocitla sa v úplnej tme. Naozaj neočakávala, že zazrie skutočnú mŕtvolu. Od strachu sa ledva hýbala.
Pokúšala sa čarovať, ale nešlo jej to. Pochopila, že Barty asi nejakým spôsobom zabezpečil miestnosť, aby z nej nemohla uniknúť. Rýchlo zmenila podobu. Opäť sa stala mladým dievčaťom. Bola to jediná možnosť, ako dosiahnuť na kľučku. Zamierila k oknu a pokúsila sa ho otvoriť. Na pleci zacítila čiusi ruku. Na chrbte jej naskočili zimomriavky. Niekto ju bez varovania pritiahol k sebe.
„Koho si zabil ?“ opýtala sa zdesene. Rukou mu prešla po tvári, aby sa ubezpečila či je to naozaj on.
„Nie moja milá, ja som nikoho nezabil. Budeš zodpovedná za túto vraždu, pokiaľ neurobíš to čo chcem. Kto už uverí domácemu škriatkovi. Myslíš, že môj otec sa ťa zastane…“
„Si blázon,“ neočakávala, že zájde až tak ďaleko. Zúrivo ju sotil na zem. Vicky sa priplazila až k telu. V tme nemohla rozoznať o koho sa jedná. Barty sa razom zmenil na nepoznanie. Už pred ňou nestál ten milý chlapec, videla smrťožrúta plného nenávisti… Pochopila, že nemá najmenšiu šancu na odpor. Nechcela ísť do väzenia za zločin, ktorý nespáchala.
„Čo chceš ?“
Namiesto odpovede ju roztúžene pobozkal. Sadol si k nej nevšímajúc si chladnú mŕtvolu. Keď cítila blízkosť jeho tela celkom strácala pojem o čase. Barty sa nikam neponáhľal. Zmietal sa v celej škále pocitov, ktoré mu nedovolili rozumne uvažovať. Bola si istá, že napriek všetkému ho nemôže prestať milovať. Aspoň raz dovolila svojim citom, aby ju ovládli.
komentáře (2) | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 68x
Nemilovaná I: IX. kapitola Dobby
29. říjen 2006 | 13.38 | rubrika: Nemilovaná I D
O týždeň neskôr…
Do nosa jej stúpala lahodná vôňa jedla. Trpezlivo pomiešala polievku a pridala do nej pár kúskov mrkvy. Vo vrecku mala schovaný ďalší list. Barty jej ich napísal najmenej desať. Pre istotu ani jeden z nich neotvorila. Obávala sa, že by to v nej mohlo vyvolať výčitky svedomia...
Pod očami mala poriadne veľké kruhy. Celú noc nespala. Barty stále chodil
Do nosa jej stúpala lahodná vôňa jedla. Trpezlivo pomiešala polievku a pridala do nej pár kúskov mrkvy. Vo vrecku mala schovaný ďalší list. Barty jej ich napísal najmenej desať. Pre istotu ani jeden z nich neotvorila. Obávala sa, že by to v nej mohlo vyvolať výčitky svedomia...
Pod očami mala poriadne veľké kruhy. Celú noc nespala. Barty stále chodil
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 67x
Nemilovaná I: VIII. Lekcia lásky a oddanosti
29. říjen 2006 | 13.37 | rubrika: Nemilovaná I D
Nič zvláštne tam však nezahliadla. Potkla sa o nohu postele a spadla na zem. Koberec bol poriadne obdratý a špinavý. Na niektorých miestach objavila krvavé škvrny. Posteľ nevyzerala o nič lepšie. Toto miesto ani zďaleka nepatrilo k päťhviezdičkovým hotelom…
Zazrela prázdnu fľašu od nejakého
neidentifikovateľného nápoja.
Keby aspoň bola sklenená. Ale nie, je to umelá hmota. To nebude stačiť !
Zúfalo vkĺzla pod posteľ. Dúfala, že aspoň tam bude odhodené niečo poriadne ťažké a tvrdé čím by mohla pánu Malfoyovi rozbiť hlavu.
Desivú tmu náhle preťahal pás svetla. Vicky začínala prepadať panike. Schúlila sa do klbka.
„Snáď si sa neurazila, že som ťa nechal samú. Predomnou sa neskryješ ? Vylez pokiaľ nechceš, aby to bolo horšie. Dnes nemám náladu na odpor. Čo tak vyskúšať trochu nehy ? Nemusíme byť k sebe zlí ?“ Lucius postupne nazeral do všetkých tmavých kútov, vrátane skrine, ktoré sa podozrivo zachvela.
„Avada kedavra,“ mŕtva myš dopadla k jeho nohám. Znechutene ju odkopol.
„Ani ja nie som nadšený týmto stretnutím, ale Temnému pánovi sa nedá odporovať. Je to taká malá smrťožrútska tradícia. Moja snúbenica tiež bude takýmto spôsobom otestovaná. Ak mám byť úprimný, radšej by som ju prenechal niektorému z nich. Narcissa je naozaj krásna a vznešená, ale ja sa ešte nechcem ženiť. Mám právo si len tak užívať.“ V očiach sa mu pohrávali šibalské ohníčky.
„Kde si sa schovala ?“ obozretne pristúpil k posteli. Prútikom mieril pred seba, keby náhodou mala v pláne niečo nekalé.
Vicky potlačila bolestný povzdych. Srdce jej nenormálne poskakovalo. Prežívala tie najstrašnejšie okamihy vo svojom živote. Priala si byť v kuchyni a umývať riad. Aj nosenie ťažkého podnosu by jej teraz prišlo vhod.
Posteľ sa rýchlo zdvihla. Lucius vrhol pobavený pohľad na trasúcu sa Vicky. Cez privreté oči sa jej drali slzy. Bolo mu jasné, že ako vždy bude musieť urobiť prvý krok. Ešte mal stále mierne napuchnuté líce, od úderu, ktorý mu uštedril otec. Nemal chuť na zbytočné násilie. Chcel len trochu ľudského tepla, niečo čo by ho prinútilo začať sa správať ako človek. Zasypal ju vášnivými bozkami… Vicky sa zhnusene zaksichtila. Mala chuť Bartyho poriadne vyobšívať. Určite vedel čo s ňou budú robiť. Ak je to taká stará tradícia musel ju predsa poznať. Zúrivo sa od neho odťahovala. Nepáčilo sa jej to. Cítila ako jej bolestne zovrel ruky. Zrejme mal už dosť zbytočných vytáčok.
Vicky pozrela ťažký špinavý záves, ktorý „zdobil“ okná. Sústredene hľadela na tmavú látku a dúfala, že ešte stále má nejakú magickú moc. Lucius jej medzitým rozopol šaty, pričom sa mu podarilo jeden rukáv odtrhnúť. Zrejme nebol zvyknutý dlho robiť drahoty. Prekvapilo ho, že sa zrazu prestala brániť.
„Dám ti lekciu, na ktorú v živote nezabudneš.“ vyštekla pohŕdavo. Lucius netušil o čom ho hovorí. Niečo ťažké mu však dopadlo na hlavu a pevne sa okolo neho omotalo. Závesy na okne už nikto nepral viac než rok. Boli priam nechutne špinavé. Lucius sa snažil zbaviť dusivej masy… Jediným výsledkom jeho snaženia bola strata rovnováhy. Tkanina sa okolo neho omotala ešte prudšie. Tak to dievčatko predsa len nie je až také bezbranné. O malú chvíľu bol zviazaný ako snop. Ledva sa vládal nadýchnuť. Nemohol pohnúť rukami ani nohami. Vicky sa potichu zachichotala. Musela si zakryť ústa, aby ju nezačul. Rozhodne to stálo za tú námahu. Malfoy sa zúfalo snažil vyslobodiť zo zovretia zatuchnutej látky.
„Zadusím sa,“ zaúpel nešťastne. Vicky si všimla ako smiešne pôsobí, keď je bezradný. Pre istotu mu vybrala z meravej ruky prútik.
„Ak budeš rozumný, nič ti nehrozí. Pekne ťa dopravím do postieľky, aby si nepovedal, že si nemal možnosť vyskúšať tunajšiu pohostinnosť.“
„To oľutuješ. Malfoyovcov nebude ponižovať kadejaká háveď.“
Zazrela prázdnu fľašu od nejakého
neidentifikovateľného nápoja.
Keby aspoň bola sklenená. Ale nie, je to umelá hmota. To nebude stačiť !
Zúfalo vkĺzla pod posteľ. Dúfala, že aspoň tam bude odhodené niečo poriadne ťažké a tvrdé čím by mohla pánu Malfoyovi rozbiť hlavu.
Desivú tmu náhle preťahal pás svetla. Vicky začínala prepadať panike. Schúlila sa do klbka.
„Snáď si sa neurazila, že som ťa nechal samú. Predomnou sa neskryješ ? Vylez pokiaľ nechceš, aby to bolo horšie. Dnes nemám náladu na odpor. Čo tak vyskúšať trochu nehy ? Nemusíme byť k sebe zlí ?“ Lucius postupne nazeral do všetkých tmavých kútov, vrátane skrine, ktoré sa podozrivo zachvela.
„Avada kedavra,“ mŕtva myš dopadla k jeho nohám. Znechutene ju odkopol.
„Ani ja nie som nadšený týmto stretnutím, ale Temnému pánovi sa nedá odporovať. Je to taká malá smrťožrútska tradícia. Moja snúbenica tiež bude takýmto spôsobom otestovaná. Ak mám byť úprimný, radšej by som ju prenechal niektorému z nich. Narcissa je naozaj krásna a vznešená, ale ja sa ešte nechcem ženiť. Mám právo si len tak užívať.“ V očiach sa mu pohrávali šibalské ohníčky.
„Kde si sa schovala ?“ obozretne pristúpil k posteli. Prútikom mieril pred seba, keby náhodou mala v pláne niečo nekalé.
Vicky potlačila bolestný povzdych. Srdce jej nenormálne poskakovalo. Prežívala tie najstrašnejšie okamihy vo svojom živote. Priala si byť v kuchyni a umývať riad. Aj nosenie ťažkého podnosu by jej teraz prišlo vhod.
Posteľ sa rýchlo zdvihla. Lucius vrhol pobavený pohľad na trasúcu sa Vicky. Cez privreté oči sa jej drali slzy. Bolo mu jasné, že ako vždy bude musieť urobiť prvý krok. Ešte mal stále mierne napuchnuté líce, od úderu, ktorý mu uštedril otec. Nemal chuť na zbytočné násilie. Chcel len trochu ľudského tepla, niečo čo by ho prinútilo začať sa správať ako človek. Zasypal ju vášnivými bozkami… Vicky sa zhnusene zaksichtila. Mala chuť Bartyho poriadne vyobšívať. Určite vedel čo s ňou budú robiť. Ak je to taká stará tradícia musel ju predsa poznať. Zúrivo sa od neho odťahovala. Nepáčilo sa jej to. Cítila ako jej bolestne zovrel ruky. Zrejme mal už dosť zbytočných vytáčok.
Vicky pozrela ťažký špinavý záves, ktorý „zdobil“ okná. Sústredene hľadela na tmavú látku a dúfala, že ešte stále má nejakú magickú moc. Lucius jej medzitým rozopol šaty, pričom sa mu podarilo jeden rukáv odtrhnúť. Zrejme nebol zvyknutý dlho robiť drahoty. Prekvapilo ho, že sa zrazu prestala brániť.
„Dám ti lekciu, na ktorú v živote nezabudneš.“ vyštekla pohŕdavo. Lucius netušil o čom ho hovorí. Niečo ťažké mu však dopadlo na hlavu a pevne sa okolo neho omotalo. Závesy na okne už nikto nepral viac než rok. Boli priam nechutne špinavé. Lucius sa snažil zbaviť dusivej masy… Jediným výsledkom jeho snaženia bola strata rovnováhy. Tkanina sa okolo neho omotala ešte prudšie. Tak to dievčatko predsa len nie je až také bezbranné. O malú chvíľu bol zviazaný ako snop. Ledva sa vládal nadýchnuť. Nemohol pohnúť rukami ani nohami. Vicky sa potichu zachichotala. Musela si zakryť ústa, aby ju nezačul. Rozhodne to stálo za tú námahu. Malfoy sa zúfalo snažil vyslobodiť zo zovretia zatuchnutej látky.
„Zadusím sa,“ zaúpel nešťastne. Vicky si všimla ako smiešne pôsobí, keď je bezradný. Pre istotu mu vybrala z meravej ruky prútik.
„Ak budeš rozumný, nič ti nehrozí. Pekne ťa dopravím do postieľky, aby si nepovedal, že si nemal možnosť vyskúšať tunajšiu pohostinnosť.“
„To oľutuješ. Malfoyovcov nebude ponižovať kadejaká háveď.“
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 5 (1x)
| přečteno: 64x
Nemilovaná: VI. Krutá hra osudu
21. říjen 2006 | 08.36 | rubrika: Nemilovaná I D
Vicky sa mimovoľne striasla. Niečo také zvláštne nikdy predtým nezažila. Vedela, že keby chcel mohol by to urobiť celkom inak. On však ignoroval jej priania. Začínalo ju rozčuľovať to ako sa k nej správajú. Nebola na tom o nič lepšie ako predtým.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba.
„NIE, UŽ DOSŤ,“ zreval Barty, keď znehybňujúce kúzlo povolilo. Voldemort odstúpil od Vicky.
„Tuším si sa zamiloval. To je veľká chyba.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 58x
Nemilovaná: V. Rozkaz
21. říjen 2006 | 08.34 | rubrika: Nemilovaná I D
Naplno precítila každý jeho dotyk. Postupne sa stával nežnejším a prinútil ju zabudnúť na všetko čo ich obklopovalo.
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce
„To stačí, teraz som na rade ja,“ panovačne zahlásil Temný pán.
„Alebo mi snáď chceš odoprieť priateľskú láskavosť ?“ cynicky sa uškrnul a pristúpil celkom blízko k nim.
Vicky si netrpezlivo premerala Bartyho. Dúfala, že niečo také nedopustí. Motýle poletujúce
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 66x
Nemilovaná: IV. Bozk
21. říjen 2006 | 08.34 | rubrika: Nemilovaná I D
Vicky sa pokúšala tomu zabrániť, ale Barty jej nedovolil vziať nohy na plecia. Podvedome vycítila, že to neveští nič dobré. Niečo slabo zaiskrilo. Mala pocit, akoby jej telom pretiekla neznáma energia. Potom sa dvere roztvorili a niečo ich vymrštilo k tmavej chalupe. Vývesný štít v podobe mŕtvej straky sa neprestajne hojdal a vydával pritom škripotavé zvuky. Zahliadla mierne olúpaný nápis: Mortasque,
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 69x
Nemilovaná: III. Metamorfóza, Vicky
21. říjen 2006 | 08.31 | rubrika: Nemilovaná I D
Ledva sa jej podarilo udržať rovnováhu. Keď ju Barty opatrne pritisol k sebe a doviedol ju k veľkému starožitnému zrkadlu mala čo robiť, aby sa nezosypala. V zrkadle už nevidela drobnú Winky, ale celkom zaujímavé mladé dievča. Dlhé hnedé vlasy sa zavlnili okolo bledej tváre, ktorej sa zrejme slnko nikdy nedotklo. Zarazilo ju, keď si uvedomila, že jej oči sú akési divné. Boli chladné a temné, nenavyknuté na prejavy náklonnosti. Postavu mala dosť útlu a pôsobila zraniteľne a krehlo, ale čosi jej naznačovalo, že je to len póza. Keď sa usmiala, všetko naokolo ochladlo.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
Plné pery sa nenáhlivo pohli : „Tie oči mi niekoho pripomínajú, ale neviem…“
„Nerob si starosti. Všetko je tak ako má byť. Metamorfóza prebehla hladko. Nič ti nehrozí. Ak dovolíš budem ťa volať Vicky. Vezmem ťa na malý výlet, ale najprv ti zoženiem niečo na oblečenie. Nemôžeš ísť von v utierke na riady.“
„Ale to nejde, ak mi dáte niečo na oblečenie budem prepustená.“
„Platí to len vtedy, aby som ich dal Winky, ale ty ňou teraz nie si,“ nežne ju pobozkal na krk a rozbehol sa do jednej z izieb. Zmena jeho správania sa jej nepozdávala. Veď ju chcel zabiť a zrazu sa správa ako zamilovaný študentík ? Zaumienila si, že zistí čo sa za tým skrýva.
Tie oči. Kde som ich len videla ? Pohľadom sa vpíjala do mrazivých zreníc, ale nedokázala si spomenúť. Jedným si však bola istá, chcela využiť Bartyho dobrú vôľu a stráviť s ním čo najviac času.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 71x
Nemilovaná : II. Zlý Barty, experiment
21. říjen 2006 | 08.28 | rubrika: Nemilovaná I D
Ruka s prútikom sa mu triasla. Nebol si istý či je rozumné, zabiť ju. Vicky bola pre ňho všetkým…Najprv to považoval za zábavnú hru, ale neskôr sa čoraz častejšie vracal k jej listom a bol nervózny keď sa mu dlhšiu dobu neozvala. Sníval o tom, že raz sa stretnú. Keď však pred sebou videl roztraseného domáceho škriatka, nemohol sa ubrániť hnevu…
„Pán Barty,“ oslovila ho priškrteným hlasom.
„Pán Barty,“ oslovila ho priškrteným hlasom.
žádné komentáře | přidat komentář | hodnocení 0.00 (0x)
| přečteno: 75x
Nemilovaná : I. kapitola Prečo práve ja
21. říjen 2006 | 08.23 | rubrika: Nemilovaná I D
„Winky,“ jeho hlas spôsobil v jej mysli hotovú búrku pocitov. Nedokázala sa naňho ani pozrieť. Telom jej prebehla triaška a drobné srdiečko jej v hrudi neprestajne poskakovalo…Nemala by k nemu nič cítiť. On je predsa človek…
„Kam si dala tie školské habity ?“ vyštekol rozčúlene. Vždy býval dosť podráždený, keď prišiel domov na prázdniny. Hlavne teraz, keď mal nastúpiť do siedmeho ročníka.
„Kam si dala tie školské habity ?“ vyštekol rozčúlene. Vždy býval dosť podráždený, keď prišiel domov na prázdniny. Hlavne teraz, keď mal nastúpiť do siedmeho ročníka.
žádné komentáře | přidat komentář | přečteno: 143x