"Helen, poď za nami. Chceme ťa vidieť, cítiť, že si tu s nami!" počula čoraz hlasnejší krik. Ženské hlasy prechádzali do plačlivého náreku. Pred sebou videla svoju dávno mŕtvu sestru. Zjavila sa na schodoch vedúcich k akémusi zvláštnemu svetlému bodu. Ukazovala na ňu prstom a plakala. Krvavé kvapky stekali po priezračných lícach. Chcela prehovoriť, ale zrejme nemohla.

"Megan, počkaj!" vykríkla zdesene. Skotúľala sa z postele a poriadne sa udrela do tváre. Na chvíľu ostala ležať na zemi.

"Myslím, že prišiel čas, aby si sa prestala skrývať," spoza dverí zaznel hlas Temného pána. Okamžite opustil hadiu myseľ. Pocítil náhlu potrebu pozhovárať sa so svojou manželkou. Už nechcel len nečinne prijímať pozornosť vo zvieracej forme.